|
Karol Dučák |
Tých dôvodov je veľa. Katolík nemôže považovať
za prijateľnú liberálnu kandidátku, ktorá nespĺňa ani základné kritériá pri
voľbe hlavy nášho štátu, v ktorom tvoria jednoznačnú majoritu Slováci, prevažne
katolíci.
Začnem osobným profilom Zuzany Čaputovej. Táto
liberálka svoje liberálne hodnoty uplatňuje aj v praktickom živote. Je
všeobecne známe, že je rozvedená a v súčasnosti žije nezáväzne so svojím
priateľom. Aby bolo jasné: ja nemám právo súdiť. Všetkých nás raz bude súdiť
Všemohúci. Aj ja som hriešnik, lenže ja sa nenatískam Slovákom za prezidenta.
Ak by Čaputová ostala bežnou občiankou, nemám právo jej vstupovať do svedomia,
avšak v momente, keď sa niekto začne uchádzať o post prezidenta, každý
z piatich miliónov Slovákov má právo požadovať od kandidáta na tento post
morálnu bezúhonnosť. Čaputovej protikandidát Maroš Šefčovič je už tridsať rokov
ženatý s manželkou Helenou, s ktorou vychovali tri deti. Aj toto,
okrem iného, poukazuje na to, aký má kto prístup k tradičným kresťanským
hodnotám.
Keď už sme pri kresťanských hodnotách, je
všeobecne známe, že Zuzana Čaputová má k nim veľmi indiferentný prístup.
Verejne prezentovala liberálny postoj k umelým potratom, vyjadrila sa za
registrované partnerstvá, adopciu detí homosexuálnymi pármi, či podporu
Istanbulského dohovoru. Nestotožňuje sa s tvrdením, že ľudský život je
hodný ochrany od okamihu počatia a na otázku, či by išla na Pochod za
život, odvetila negatívne.
Iný postoj k týmto zásadným morálnym
princípom nachádzame u Maroša Šefčoviča, ktorý zaujíma stanoviská
v zhode s katolíckym morálnym učením. Odmieta registrované
partnerstvá, adopciu detí homosexuálnymi pármi aj liberálny postoj k umelým
potratom. Je katolík, čo potvrdzujú aj osobnosti slovenského politického
života. Veľvyslanec SR v Kanade v rokoch 1993–1997 Anton Hykish podáva
o Šefčovičovi toto svedectvo: „V r. 1993–94 bol mojím zástupcom
v Otawe Maroš Šefčovič. Bol to čestný človek, profesionálny diplomat, on
a jeho rodina boli veriaci katolíci. Vždy v nedeľu naše rodiny spolu
chodili na omšu a na sväté prijímanie do kostola Notre Dame alebo Svätého
Patrika.“
V podobnom duchu sa o Šefčovičovi vyjadruje aj Jozef
Mikloško, brat neúspešného prezidentského kandidáta Františka Mikloška. Okrem
iného hovorí o Šefčovičovi toto: „Bol
a je veriacim katolíkom aj so svojou rodinou. Jeho hodnotové názory zdôrazňoval
v kampani, aj KBS to pochopila. Nie „manželstvu“ a adopcii párom
rovnakého pohlavia, nie genderovej ideológii, nie právu ženy na rozhodnutie.
Uvedomujem si, že v jeho stovkách prejavov, ktoré mu v Bruseli
pripravovali iní, sa mohli objaviť aj témy, s ktorými nesúhlasil.“
Ďalším slabým miestom prezidentskej kampane
Zuzany Čaputovej je jej financovanie, ktoré vzbudzuje veľa otáznikov. Aj
výsostne liberálny slovenský mainstream (napríklad denník SME)
informuje, že Čaputovej prezidentská kampaň stála 471 264,10 € (Šefčovič
–229 681,89 €). Priamo sa natíska otázka, ako dokázala úplne neznáma Popoluška
dať v krátkej dobe dokopy balík peňazí s hodnotou takmer pol milióna
eur! Toto je naozaj pádny dôvod na rôzne špekulácie. Nemôžeme sa potom diviť,
keď v médiách narážame na tvrdenia o zahraničnom financovaní kampane
neznámej kandidátky, s nie celkom jasným pozadím.
Z histórie je známe, že keď kandidoval
Abraham Lincoln do Snemovne reprezentantov USA, podaroval svojim voličom sud
jablkového vína, takže volebná kampaň ho vyšla na 75 centov. O niečo viac
minul Thomas Jefferson, keď sa uchádzal o post prezidenta. Minul vtedy 50
dolárov. Títo páni sa dnes musia obracať v hrobe.
Je tu aj otázka znalosti jazykov
a celkovej odbornej pripravenosti kandidáta na post prezidenta. Maroš
Šefčovič plynule ovláda tri svetové jazyky: ruštinu, angličtinu
a francúzštinu. Jeho veľkou výhodou je znalosť ruštiny, jazyka, ktorý má
veľkú budúcnosť. Je to ostrieľaný diplomat v službách SR, ktorého
schopnosti a skúsenosti sú cenené nielen na Slovensku, ale aj
v zahraničí. Jazykové vybavenie Zuzany Čaputovej, jej politické
skúsenosti a celková odborná pripravenosť na vstup do veľkej politiky sú
v porovnaní s Marošom Šefčovičom nepomerne slabšie.
Mohol by som pokračovať v uvádzaní
argumentov, ktoré ma nútia voliť proti Zuzane Čaputovej, ale v čase vrcholiacej
kampane pred druhým kolom prezidentských volieb je už verejnosť presýtená
množstvom informácií z každej strany. Preto svoje úvahy uzavriem konečným
resumé.
Čaputová je stelesnením liberálnych síl, ktoré
sa derú na Slovensko v snahe odstrániť to, čo Slovensko odlišuje od
okolitého sveta, a vtiahnuť ho do jednoliatej európskej zmesi národov.
Svojou voľbou proti nej urobím všetko, čo je v silách jedného človeka, aby
som prispel k zastaveniu postupu liberalizmu do slovenskej spoločnosti.
Preto nemám inú možnosť ako dať hlas Marošovi Šefčovičovi. Protikandidátovi
Čaputovej v druhom kole prezidentských volieb sa vytýka, že ponuku
kandidovať na prezidenta SR mu dala strana SMER-SD. Je však potrebné
pripomenúť, že Šefčovič nikdy nebol členom tejto politickej strany. Voľbou
prezidenta volím konkrétneho človeka, Maroša Šefčoviča, nie SMER-SD. Politické
strany budeme voliť až v parlamentných voľbách. Takže moje konečné rozhodnutie
znie: nie Čaputovej, áno Šefčovičovi.
Karol Dučák
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Duchi a co bolsevicki vrahovia, ti nevadia? Clovek, ktory zatvaral a vrazdil fararov, likvidoval katolicku cirkev, normalizoval celu krajinu a znicil zivoty stovkam tisic ludi sa moze stat najslovakom. Katolici, biskupi len tupo mlcia. Ked bol zruseny Tiso, preco nie Husak? To katolici nemaju svoju dostojnost?
OdpovedaťOdstrániťPekny den.
O tom, kto je veľký, kto je skutočnou osobnosťou, sa nerozhoduje v televíznych anketách, ba ani vo voľbách.
OdstrániťV prvok kole bol pomerne dobrý výber. Ja som volil za pána Róberta Šveca. V druhom kole sa výber zúžil ale rozlíšiť nie je ťažké. Najmä po opakovaných slovách pani Čaputovej o "humanizme" a "popieraní histórie" v súvislosťou s výkonom prezidentskej funkcie, z ktorých išiel na mňa mráz. Mrazí ma z nástupu totality, ktorá nanucuje svoju ideológiu a svoj výklad histórie. To už nie je politická súťaž ale totalitný velec.
OdpovedaťOdstrániťNajradšej by som po prečítaní tohto príspevku vyriekol: Bez komentára! Chcem však dodať, že po prvý raz a aj posledný si splním skutočnú, reálnu občiansku povinnosť - nezúčastním sa volieb...Niektorí vravia, že voľby sú pre občana jedinou príležitosťou niečo zmeniť. Pokúšam sa o to, spolu s mnohými občanmi a vždy sa to - asi aj mojim pričinením - zmenilo, ale k horšiemu! Napokon i tak je rozhodnuté a ako sa vraví - psí hlas do neba nejde. Pýtam sa, čo dokážte zmeniť dôchodca s mesačným príjmom 400 eur, keď na volebnú kampaň Mičutovej sa dalo vraj milión eur. Takouto čiastkou sa dajú voľby nielen vyhrať, ale i zmanipulovať. Tak to bolo podľa mňa aj pri jedinom úspešnom referende u nás - pri vstupe do EÚ a NATO. Dobre zaplatené agentúry a ani tá, čo spočítava hlasy nedisponuje hrabľami, ktoré hrabú od seba. A peniazmi sa dá dnes, okrem svedomia takmer všetko kúpiť. Nuž teda, v prípade druhého kola volieb platia pre mňa slová klasika: Kocky sú vrhnuté! milan
OdpovedaťOdstrániťPán Milan, nemám pre vás dobrú správu. V prípade viacerých ľudí sa už dá kúpiť aj svedomie.
OdstrániťPán Ján M.! Človek sa v podstate povahove nemení, dar dostáva narodením v génoch od rodičov, alebo ako mi kresťania vravíme od Boha. Niečo možno napraviť výchovu, ale dnes je to čím ďalej ťažšie, s výchovou mladých ľudí na výchovu ktorých nemajú rodičia, v snahe uživiť rodinu, a niekedy celé mesiace ďaleko cestovať za prácou, čas. Kedysi boli rodiny rozdelené na generácie a spolu v pokore a rešpektu nažívali, rodili sa i zomierali - vnúčatá, deti, rodičia a starí rodičia. Akosi na to zabúdame, ja pamätám na časy, keď lekári navštevovali chorých doma a mali prehľad o ich zdravotnom stave v pridelenom regióne. Rodilo sa doma, aj ja som prišiel na svet za asistencie pôrodnej baby, doma. A tak by som mohol pokračovať...dnes akoby to ani pravda nebola. Už dávno neplatí rodina je základom! No chcem sa vrátiť k polemike o svedomí. To sa podľa mňa získava po narodení a buď je, alebo nie je! Rozdelil by som to zhuba na zlých a dobrých ľudí, kam môžeme zaradiť, povahu človeka - súcit, zmysel pre poriadok, pre zodpovednosť, disciplínu, uvedomelosť, usilovnosť, pracovitosť, starostlivosť, pravdovravnosť, v našom prípade zmysel pre humor atď., ale i spomínané svedomie. U mnohých ľudí sa svedomie v súčasnom marazme zvykne pokaziť a nie je to ani ich vlastnou priamou vinou v podstate ich dobrej povahy. V tom sa snáď obaja zhodneme, ako vravíte, svedomie sa dá vykúpiť peniazmi. S úctou milan
OdstrániťUž sme klesli tak hlboko, že predávame aj svedomie, aby sme zarobili či prežili? Ale to je ešte horšie ako by sme darovali niekomu svoje fyzické srdce aby sa nám žilo lepšie. Čo všetko sme ochotní obetovať, darovať a predať pre demokraciu a lepší život. Nepílime si už aj tak nalomený konár na ktorom ešte ako tak sedíme? Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťNedá mi, aby som neodpovedal pánovi Ludovítovi...ktorý sa často zapája do diskusie Priestornetu, lebo ho trápi súčasný stav spoločnosti. Chcem ho iba poopraviť v tom, že komunizmus a demokracia nikdy neexistovali, sú iba nálepkami na ohlupovanie čestných a svedomitých ľud. Doteraz neviem čo je to vedecký komunizmus a frázovitý sľub politikov - zlepšenie podnikateľského prostredia. Ale to je na širšiu diskusiu. S úctou milan
OdpovedaťOdstrániťĎalší závažný príhovor vdp. Kuffu – o živote a smrti, pastieroch a diplomatoch, liberálnych kresťanoch, vlkoch v ovčom rúchu:
OdpovedaťOdstrániťhttp://slovenskydohovorzarodinu.sk/o-kuffa-pecovska-nova-ves-23-3-2019/