(Po prvom kole
prezidentských volieb)
V sobotu 16. marca 2019 sa uskutočnilo na
Slovensku prvé kolo prezidentských volieb. Z toho, že kandidáti postupujúci do
druhého kola získali takmer 60 percent hlasov a viacerí nepostupujúci kandidáti
dali svojim voličom odporúčanie pre druhé kolo s vyjadrením jasnej podpory
niektorému postupujúcemu kandidátovi, možno usúdiť, že väčšina voličov je z
výsledkami spokojná.
I keď voľby dopadli podľa všeobecných
očakávaní i mojich predpokladov, z ich výsledku som sklamaný a smutný. Celý
svoj život som žil a obetoval sa pre Cirkev, angažoval som sa za myšlienky kresťanskej demokracie v politike.
Som presvedčený o tom, že jedine život podľa kresťanských zásad môže priniesť
človeku šťastie, radosť a spokojnosť – už tu na zemi, že už tu na zemi sa mu
dostáva a môže zakúsiť niečo z nebeskej radosti. Kresťanstvo, vďaka ktorému
mnohí veľa urobili pre Európu a Slovensko i pre pád totalitného režimu pred
tridsiatimi rokmi, si nezaslúži, aby sme ním pohŕdali a po ňom šliapali ako po
nepotrebnej a zbytočnej veci.
Po rokoch totality sa niekto tri desaťročia
intenzívne podieľa na odnárodňovaní a odkresťančovaní Slovenska. Neodvážim sa jednoznačne
označiť vinníkov, ale dovolím si povedať, že ktosi má nemalý podiel na tom, že
kresťania, donedávna najväčšia a najvplyvnejšia skupina obyvateľov krajiny, sú
vyradení zo správy veci verejných.
Situácia je vážnejšia než v rokoch totality,
keď každému triezvo uvažujúcemu človeku bolo jasné, kto je za nás a kto proti
nám, odkiaľ prichádza nebezpečenstvo a pred kým treba iných varovať. Dnes
sa mnohí kresťansky tvária, ba z Cirkvi žijú, len sa nekresťansky správajú. Keby
tu totiž bolo len desať percent spravodlivých, myslím, že by to prekvasilo našu
krajinu. No mne sa zdá, rád by som sa mýlil, že nám ten kvas chýba, že žijeme z
minulosti, z podstaty: konzumujeme, parazitujeme, hnisáme... a hrozí nám,
biblickou rečou povedané, osud Sodomy a Gomory, že sa tu nenájde dosť spravodlivých,
pre ktorých by Boh zachránil našu krajinu.
Ninive bolo zachránené na Jonášovo kázanie.
Ale Ninivčania konali pokánie. My sme však hrdí na seba, až priveľmi nato, aby
sme sa dokázali spamätať. O kresťanstve vieme diskutovať, hovoriť, ale nevieme
alebo nechceme ho žiť. Tvárime sa ako veriaci, keď je to výhodné.
Som sklamaný z názorov mnohých kresťanov,
ktorí nemajú problém podporovať kandidátov otvorene sa hlásiacich k zásadám,
ktoré sú v rozpore s Desatorom; hovoria síce o slušnosti, no ich
život a názory idú proti kresťanskej morálke. Som sklamaný
z toho, že mnohí – biskup, kňazi,
aktívni veriaci – sa postavili proti biskupovi Oroschovi, ktorý len nazval
niektoré skutočnosti pravým menom. Hriech nie je vecou názoru, ale porušením
Božieho zákona, jeho dôsledkom je trest a smrť.
Kde sme kresťanmi? Kde sa ešte správame podľa
viery, keď za prvú osobu krajiny sme ochotní podporiť kohokoľvek, len preto, že
je nám sympatický a vytvára ilúziu, že sa nám bude lepšie žiť?! Podľa akých
kritérií sa rozhodujeme a akú váhu má pri tom naša viera? Nevymenili sme
ju už dávno za misu šošovice či judášsky groš a trošku pôžitkov, len aby sme sa
mali dobre na zemi? Ale ak poprieme Boží zákon, šťastnejší nebudeme, ani nám nebude
lepšie.
Bojím sa, aby sme neboli ako tí, o ktorých
píše apoštol Pavol (príslušnú pasáž sme mohli počuť v katolíckych kostoloch
minulú nedeľu v druhom čítaní): „Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a
teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich koniec je
záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky“ (Flp
3, 18–19).
Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Príhovor otca Mariána Kuffu k udalostiam na Slovensku
OdpovedaťOdstrániťÚryvok:
„Veľa útokov sa dostáva Cirkvi v dnešnom svete. Diabol proti nej obracia aj hriechy a skutky tých, čo slúžia jemu. Sú to predpovedaní vlci v baránkovom rúchu. Prosím Vás, zostaňte Cirkvi verní za každých okolností, pretože ona je tou loďkou, ktorú v zjaveniach svätého Dona Bosca nebesia zjavili ako istotu na rozbúrenom mori. Chráňte ju ako svoju matku. (...) Nenechajte sa znechutiť a zastrašiť v snahe o dosiahnutie lepšej spoločnosti, ale ako Božie deti nenaleťme diablovej ponuke vybudovať spoločnosť a spravodlivosť bez Boha. Takáto spravodlivosť je totiž vždy nespravodlivosťou voči najslabším. Preto svätý Ján Pavol II. povedal, že buď bude Európa kresťanská alebo nebude. Ak Slovensko prestane byť kresťanské, tiež nebude.“
Celý príhovor:
https://www.svetlosveta.sk/slider/prihovor-otca-mariana-kuffu-k-udalostiam-na-slovensku/
Škoda že sme pohŕdli hodnotami v politike. Do úzadia ide aj význam politických strán, stali sa z nic účelové zariadenia jednotlivých politikov, využiť a zahodiť, často na jedno použitie. Ale život bez hodnôt je ilúziou. Aj zvieratá potrebujú byť pohľadené, o to viac my ľudia chceme byť uznaní, prijatí, ocenení... To čo dnes volíme nám donesie len barbarstvo a diktatúru i keď sa hrdíme demokraciou. Neviem kde sa budeme sťažovať, keď naša voľba naplno bude prinášať svoje ovocie. To bude iná totalita než bola komunistická za ktorou už mnohí plačú dnes. Ďalší na to ešte prídu, len veci sa nedajú posunúť späť. Každý skutok nesie svoje dôsledky. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťVysvetlenie, prečo má arcibiskup J. Orosch pravdu. Treba povedať, že hriech, ktorého sa dopustia voliči a podporovatelia pani Čaputovej je jeden z deviatich cudzích hriechov – pomáhať pri hriechu iných
OdpovedaťOdstrániťhttp://alianciazanedelu.sk/archiv/3362
Keď sa zamýšľame nad podivnými reakciami katolíkov, aj spomedzi katolíckych novinárov, ktorí sa vysmievajú zo slov kňaza Mariána Kuffu a arcibiskupa Jána Oroscha, spomenul som si na slová kardinála Roberta Saraha z knihy Sila ticha. Podľa kardinála niektoré miesta v Cirkvi „obsadili ľudia so zlými úmyslami, ktorí sa tvária ako intelektuáli a opovrhujú maličkými a biednymi“. Áno, aj v Cirkvi sa rozmohlo nezdravé elitárstvo.
Odstrániť