K zrodu slovenskej štátnosti

Poézia 14. marca (Verše k zrodu slovenskej štátnosti) – pod týmto názvom vyšla antológia, zostavená Martinom Lackom, obsahujúca básne, ktoré vznikli pri príležitosti vyhlásenia autonómie v roku 1938 a pri príležitosti zrodu Slovenskej republiky v roku 1939, sú v nej zahrnuté aj básne, ktoré boli napísané neskôr v exile. Publikáciu vydal Slovenský dejepisný spolok (Bytča, 2019).

Túto neobvyklú zbierku teda tvoria básne, ktorými viacerí slovenskí básnici privítali samostatnosť, vznik Slovenskej republiky – po rokoch nesamostatnosti, keď Slováci existovali v rámci Uhorska, Československa a po roku 1945 znova v rámci Československa; o tejto téme vtedy nebolo jednoduché hovoriť, tak aspoň v exile sa k nej hlásili viacerí básnici.

Predmetné básne boli roztrúsené po rôznych časopisoch, novinách, autorských zbierkach, ale takto vďaka editorovi vychádzajú v súhrne a čitateľ ich môže nájsť na jednom mieste. Iste, nebolo v silách jedného človeka zozbierať úplne všetky básne, ale mnohé sú tu – od známych i menej známych autorov, či úplne neznámych, ktorí vznik Slovenskej republiky pozdravili svojimi veršami. Básne sú zoradené do troch častí: Autonómia, Samostatnosť a Exil. Pri jednotlivých básňach sú aj údaje, kde boli pôvodne uverejnené.

Publikácia chce byť prejavom úcty ku generáciám statočných národovcov, ktorí sa zaslúžili o to, aby mali aj Slováci svoj priestor pod slnkom, aby mohli hovoriť svojím jazykom, vyznávať svoju vieru a žiť vo vlastnom dome, tak ako ostatné národy.

Zbierka zahŕňa: V časti Autonómia verše Ladislava Hohoša, Hadri-Drevenického, Štefana Sonderlicha, Valentína Beniaka, Ivana Javora, Svetoslava Veigla, Janka Nováčana, Ľuda Hadri-Ľuboslava, Teofila Gazdíka, Jána Dominika a Trenčianskeho. V časti Samostatnosť verše Víťazoslava Hečka, Rudolfa Dilonga, Andreja Žarnova, Valentína Beniaka, Hadri-Drevenického, Hadri-Ľuboslava, Svetoslava Veigla, Jána Kostru, Jozefa Varinského, Valeriána Čunderlíka, Vila Žitvaya, Nory Preusovej Juraja Ohrívala, Laca Novomeského, Ladislava Hohoša, Jána Kovalika-Ústianskeho, Štefana Sonderlicha, Ignáca Grebáča Orlova, Jána Gažoviča, Juraja Ábela, Antona Kudju, Pavla Gašparoviča Hlbinu, Antona Prídavka, Jána Harantu, Dominika Štubňu Zámostského, Jozefa Vargu, Jula Havrana, Františka Ondriaša, Imricha Venclíka, Jána Brezinu, Márie Zajacovej, Ľubora Bátovského-Tatrana, Františka Citovského a Jula Zborovjana. V časti Exil básne Gorazda Zvonického, Rudolfa Dilonga, Jozefa Zvonára Tieňa, Ľuba Bešeňovského, Tomáša J. Vetešku, Františka Košťáka, Mikuláša Šprinca, Andreja Horu, Antona Murína, Jána Okáľa a Laca Turčana. Okrem toho publikácia obsahuje niekoľko básní anonymných, respektíve neuvedených autorov. Celkovo kniha zahŕňa 18 básní v časti Autonómia, 55 v časti Samostatnosť a 26 básní v časti Exil.

Zostavovateľ Martin Lacko sa prihovára k čitateľom v Slove na úvod a Jozef M. Rydlo dodáva Niekoľko slov na záver, ktoré umocňuje konštatovaním: „Mať svoj štát znamená život, nemať svoj štát znamená smrť slovenského národa.“ Kniha vyšla v brožovanej väzbe v čiernobielom spracovaní na 186 stranách. Je dôstojnou pripomienkou 80. výročia vzniku prvej Slovenskej republiky.

Ľudovít Košík

::

Odporúčané:

Autentické svedectvá o živote

Prínosná kniha o biskupovi Štefanovi Barnášovi

O odkaze biskupa Jána Vojtaššáka

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.