Pravda o Dr. Jozefovi Tisovi

Jozef Nemčok

Reagujem na článok Karola Dučáka Pravda o prezidentovi Tisovi, ktorý bol pred časom uverejnený v PriestorNete.

Ešte ako chlapec som s otcom počúval reč prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa na Trojičnom námestí v Kremnici niekedy v prvej polovici 40. rokov minulého storočia. Len matne si spomínam, že to bolo z príležitosti otvorenia ďalšej časti nemocničných priestorov na Dolnej ulici. Prečo to uvádzam? Dr. Tiso vystupoval ako štátnik, politik, ako občan a príslušník slovenského národa, hovoril o pravde, o nenaplnení Pittsburskej dohody uzavretej medzi T. G. Masarykom a americkými Slovákmi. Bol skutočným štátnikom.

Čechoslováci a komunistickí autori pomenovali po roku 1945 štátny útvar, ktorého bol Jozef Tiso prezidentom, hanlivo ako „takzvaný Slovenský štát“. To, že od prijatia ústavy v júli 1939 sa oficiálne nazýval Slovenská republika, a tak vystupoval aj vo svete, ich nezaujímalo.

Keď som písal knihu Cesta smrti a života alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini, ešte v roku 1997, navštívil som osudové miesta otcovej povstaleckej drámy v obci Sklabiňa i neďalekú horáreň v Jasenskej doline, kde otca zachránil miestny horár Hanulík s manželkou. I skrývanie otca v kremnickej nemocnici primárom A. Reichlom pred partizánskou hliadkou bolo nemenej vzrušujúce. Aby som si mohol poskladať mozaiku otcovej drámy, musel som prečítať viacero kníh od marxistických aj ponovembrových historikov, aj množstvo článkov – knihy a články o období prvej SR.

Jozef Tiso, kňaz a prezident

Na jednej strane komunistickí autori – či bývalí marxistickí autori – prinášajúci negatívne pohľady na prvú Slovenskú republiku spojenú s Dr. Jozefom Tisom (Kamenec, Kováč, Zavacká a ďalší). Na strane druhej ponovembroví historici (Lacko, Mrva, Petranský, čiastočne i Hrnko a ďalší nespomenutí), ktorí už písali alebo píšu pravdivo o histórii prvej SR aj o Dr. Tisovi, ktorý sa musel podriadiť Hitlerovi, ak nechcel, aby Slovensko bolo rozkúskované medzi Maďarov, Poliakov a sčasti Nemeckú ríšu.

V prvej SR neboli za svoje protištátne činy odporcovia režimu trestaní smrťou. Teda opak mnohých procesov v obnovenej ČSR po roku 1945 a v komunistickom režime, ako si ich ešte my najstarší pamätáme... Dnes akosi zabúdame na praktiky komunistickej moci od roku 1945 do roku 1989, keď sa všetko odvíjalo od Sovietskeho zväzu. Sovietsky zväz bol náš vzor, riadili sme sa pravidlami režimu, ktorý tam vládol. Kým na Slovensku počas rokov 1939–1945 bola relatívna voľnosť a sloboda myslenia, prejavu, vlastníctva, vyznávania viery, cestovania, tak počas rokov 1945–1989 tieto základné slobody boli výrazne obmedzované, hoci ústava ich občanom formálne zaručovala.

Práve čítam zborník z konferencie v Rajci, konanej 12. 10. 2017, s názvom Dr. Jozef Tiso v pamäti národa. V ňom je aj štúdia Tisova pamäť v slovenskom exile 1968–1989, autor Jozef Rydlo. Autor uvádza desiatky autorov kníh a rôznych článkov o význame Dr. Jozefa Tisa v dejinách slovenského národa, jeho pozitívny vplyv na dianie vo vtedajšom svete i na udalosti doby, v ktorej žil. V zborníku si môže čitateľ prečítať aj štúdiu exilového historika Františka Vnuka Prezident Dr. Jozef Tiso v pamäti slovenského exilu 1945–1968. Aj referát ponovembrového historika Martina Lacka Dr. Tiso v podzemí a u politických väzňov. Tiež článok historika Ivana Mrvu a ďalších  znalcov, ako aj diskusné príspevky prítomných, ktorí vystúpili na tejto konferencii.

Uvedomil som si: akoby sme žili v neslobode. Neuznávame a nedoceňujeme mnohé historické udalosti, ktoré slovenský národ prežil. To platí zvlášť o období prvej SR, jej vládnych činiteľoch, osobitne o Dr. Tisovi. Žiaľ, na Slovensku prevláda vo verejnosti názor, pod vplyvom dezorientovaných politikov či mediálnej propagandy, že Jozef Tiso bol vojnový zločinec, pritom jeho meno ešte nik nenašiel v žiadnych zoznamoch vojnových zločincov.

Držím v ruke februárové Svedectvo – časopis tabuizovaných faktov. Na tretej strane je článok Jána Liteckého Švedu, uvádza výrok Winstona Churchilla: „Politická lož sa nikdy nestane historickou pravdou, tak ako sa olovo po nijakom čase nezmení na zlato.“ Tieto slová jasne vystihujú mnohé klamstvá o prvej SR, hlavne o Dr. Jozefovi Tisovi. Spomienka na 14. marec 1939 a vôbec na obdobie prvej SR ostáva vinou mnohých z nás zahalená temnou oponou. Tá sa však možno pomaly, ale isto časom zdvihne. Aj preto odporúčam prečítať si, nie raz, ale aspoň dvakrát, spomenutý článok Karola Dučáka i spomenutý zborník o tomto štátnikovi.

Jozef Nemčok

::

Súvisiace články:

Pravda o prezidentovi Tisovi

Útek z masového hrobu

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.