„Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.
Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti, a tak
zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý a neprávosti v ňom niet.“ (Ž 92,
14–16)
„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som
vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, aby vám Otec
dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Jn 15, 16)
V Pôstnom období sa modlitbou, pôstom, almužnou,
skutkami kajúcnosti a rozjímaním nad Ježišovým utrpením pripravujeme na
slávenie najväčších sviatkov roka, na slávenie Veľkej noci. Budeme si
pripomínať Kristovo umučenie a jeho smrť na kríži a oslavovať jeho vzkriesenie.
Táto udalosť zmenila dejiny aj tvár sveta. Rozdelila ľudí na dve skupiny: na
tých, ktorí stoja pri Ježišovi, ktorí sú pre neho prenasledovaní a zabíjaní,
a na tých, ktorí stoja proti Ježišovi, aj proti tým, ktorí sú mu verní.
Tento zápas medzi Ježišovými vernými a tými,
ktorí ho prenasledujú a usilujú sa ho umlčať a zabiť v srdciach jemu verných,
pokračuje intenzívne aj v súčasnosti. Ani pre nás nie je vždy jednoduché
zachovať mu vernosť. Mnoho sa investuje do boja proti nemu. Vernosť Ježišovi si
vždy vyžaduje hrdinstvo. Ale jedine On je víťazom nad smrťou. Ježiša ani
kresťanov nedokázali nepriatelia počas dvoch tisícročí umlčať. Svet je stále
posúvaný dopredu a formovaný tými, ktorí sú Ježišovi verní – a myslím, že
vďaka nim napriek všetkému stále funguje.
Našou úlohou je byť nie formálnymi kresťanmi,
ale ľuďmi živej viery, ktorá prináša ovocie. To nie je možné bez modlitby,
sviatostí, čítania Písma, bez kresťanského spoločenstva, služby, obety, zachovávania
prikázaní... Kristus žiada, aby sme ho vyznávali skutkami a celým svojím životom.
Vo Svätom písme sa píše o prinášaní
úrody, ovocia. Ježiš si často pri svojich podobenstvách bral obrazy z prírody,
zo života roľníkov, vinohradníkov, pastierov, rybárov. Týmto obrazom rozumeli
ľudia nielen v dobe jeho života na zemi, ale musia im rozumieť ľudia všetkých
časov, pokiaľ majú záujem prežiť.
O ovocí Ducha píše Pavol apoštol v liste
Galaťanom: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť,
dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť..." (Gal 5, 22–23), čo dáva ako
protiklad k skutkom tela. Podobne ako strom musí byť formovaný záhradníkom,
potrebuje jeho starostlivosť, ale aj mnoho ďalších vecí ako slnko, vodu,
vzduch, živiny, pôdu, aby mohol rásť a prinášať úrodu, tak aj človek potrebuje
dostávať telesný, duševný aj duchovný pokrm, aby mohol žiť, rozvíjať sa a
dávať. Nedajme sa zlákať celkom starosťami sveta, ale žime ako duchovní ľudia,
ktorí prinášajú bohatú úrodu, ktorú síce svet ani ľudia okolo možno neocenia,
ale len takto získame poklady, ktoré moľ a hrdza nezožerú.
Prajem Vám i sebe, vážení priatelia, aby sme
dorástli k zodpovednosti za vieru svoju i za vieru tých, ktorí nám sú
zverení, aby bola vždy živá, pevná a stála, aby rástla, rozvíjala sa a
prinášala hojné ovocie, ktorým obohatíme aj svet okolo nás. Nech nás posilní
i slávenie tohtoročnej Veľkej noci vo viere, ktorú budeme vyznávať plodným
životom, aby sa splnili slová veľkonočnej piesne: „Daj by sme aj vo večnosti
"aleluja" spievali...“
Christos voskrese! Voistinu voskrese!
(Skalica, Veľká noc 2019)
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
::
Ilustrácie prevzaté z knihy: Alleluja – kniha modlitebná, poučná a spevácka
pre katolíckeho kresťana (Ružomberok, Lev, 1927, šieste vydanie).
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Ďakujem autorovi za podnetné duchovné zamyslenie.
OdpovedaťOdstrániťByť skutočne kresťanom „nie je možné bez modlitby, sviatostí, čítania Písma, bez kresťanského spoločenstva, služby, obety, zachovávania prikázaní...“ Áno, nevyhnutné je aj spoločenstvo – teda Cirkev!