Niekoľko poznámok
k voľbám do Európskeho parlamentu
Denník Pravda v čase konania volieb
napísal: „Ide o veľa, poďme voliť.“ Skutočne, šlo o veľa. Európsky
parlament nie je nejaký druhoradý politický orgán, od jeho zloženia
a rozhodnutí sa odvíja fungovanie Európskej únie a do značnej miery
aj charakter politiky v jednotlivých členských štátoch. Je preto
zarážajúce, že veľká časť voličstva – osobitne na Slovensku – pristupuje
k týmto voľbám laxne, ľahostajne, akosi bez záujmu.
Výstižne to vyjadril Peter Javůrek: „Paradoxom
volieb je, že volič, ktorý chce z nejakého dôvodu vytrestať politickú
reprezentáciu svojím nezáujmom, vytrestá v prvom rade sám seba. Jediným
výsledkom totiž bude, že novú politickú reprezentáciu za neho zvolia iní
voliči, ktorých preferencie môžu byť zásadne odlišné ako tie jeho“ (Pravda, 25.
mája 2019, s. 56).
Stalo sa, rozhodli tí, čo prišli voliť –
v našom prípade necelá štvrtina oprávnených voličov. A javí sa, že
tentoraz prišli hlavne priaznivci Európskej únie, alebo presnejšie: priaznivci
jej súčasnej „progresívnej“ podoby (nazvime ich euronadšenci). Ľudia zameraní
viac národne, konzervatívne (nazvime ich euroskeptici) zostali pasívni... Alebo
je na Slovensku už tak málo konzervatívcov a vlastencov, že nedokážu
žiadne voľby výraznejšie ovplyvniť?! Naozaj, aké by boli výsledky, keby si svoju
takpovediac nepovinnú povinnosť splnilo povedzme 90 percent občanov štátu?
Zmenilo by sa rozloženie politických síl?
Všimnime si teraz denník Sme.
V povolebnom vydaní z pondelka 27. 5. 2019 svieti na prvej strane
výrazný nadpis: Do Bruselu ide aj extrém. Naši „mienkotvorní“ novinári hlavného
prúdu pod tým extrémom myslia Ľudovú stranu Naše Slovensko. Zabúdajú dodať, že
do europarlamentu posielame aj opačný extrém – neomarxistických liberálov,
ktorí sa extrémne vyhraňujú proti kresťanským hodnotám a tradíciám nášho
kontinentu a priamo či nepriamo podporujú kultúru smrti.
Politické spektrum Európy sa mení, to je isté,
veľkú príležitosť dostávajú rôzne politické novotvary i patvary, ťažko
však dnes povedať, čo tie zmeny napokon prinesú – sú totiž v mnohom protirečivé,
protichodné, akoby bez logiky; na Slovensku napríklad zvíťazili euronadšenci,
ale v Poľsku a Maďarsku dali ľudia prednosť inak orientovaným
politikom, rovnako tak odlišné boli volebné výsledky v Nemecku (na jednej
strane) a v Taliansku či Francúzsku (na strane druhej).
Treba tu poznamenať, že zaužívané delenie na
ľavicu a pravicu je v kontexte súčasných pohybov na politickej scéne
neadekvátne, ba doslova zmätočné. Dnes zjavne záleží na inom, deliacu čiaru,
respektíve frontovú líniu politického zápasu určujú inakšie faktory, dôležité
sú nielen ekonomické, ale aj environmentálne otázky a problémy
a v neposlednom rade problémy súvisiace s nelegálnou migráciou,
demografiou, takzvanou genderovou ideológiou, kultúrnou a národnou
identitou.
Výsledky volieb sú jasné, každý sa s nimi
môže oboznámiť, každý sa môže oboznámiť tiež s množstvom povolebných
komentárov, ktoré boli publikované v médiách. Žiaľ, väčšina komentátorov
sa zaoberá najmä politickými počtami, špekuláciami, persónami a vôbec
témami z dlhodobého hľadiska nepodstatnými. Aj tu sa prejavuje povrchnosť
v myslení a ideová vyprázdnenosť súčasného života. Spoločnosť, keď sa
odtŕha od svojich koreňov, stráca životnú silu, stráca zmysel a cieľ
svojej existencie, a záchranu hľadá vo falošnom humanizme a zvrátenom
chápaní morálky.
Veru, prorocké sú slová svätého pápeža Jána
Pavla II.: „Európa v 21. storočí alebo bude kresťanská, alebo nebude
vôbec...“
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Vďaka za zhodnotenie a pripomenutie slov pápeža Jána Pavla II. Ono to platí aj o svete aj o nás osobne alebo s Kristom prežijeme alebo sa odvrátime od neho a zahynieme. Európa veľké nádeje si robiť nemôže. A zdá sa mi, že ani Slovensko. Zdá sa mi, že sme ako kresťania prehrali ďalšie voľby a nielen vinou voličov. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťTie pápežove slová sa dnes mnohým zdajú smiešne, ale to nič nemení na ich pravdivosti.
OdstrániťV dejinách sa striedajú obdobia vzrastu a úpadku.
OdstrániťObdobia vzrastu sú spojené s veľkou vierou a duchovným entuziazmom, s veľkými ideami a konvenciami, z ktorých plynú všeobecne rešpektované normy a zásady, a to v každej oblasti života – v politike, v medziľudských vzťahoch, v sociálnej oblasti, v umení. Veľké idey a konvencie nie sú obmedzujúce, naopak, sú zdrojom sily a energie, inšpirujú a zjednocujú. Zdrojom mocných impulzov je náboženstvo, ono je základom, na ktorom stojí vlastne všetko: štát a jeho inštitúcie, právo a poriadok, teológia, filozofia i veda. V takejto atmosfére sa kultúra dvíha k nadľudským výšinám.
Naproti tomu obdobia úpadku charakterizuje náboženská vlažnosť, odklon od ideálov, formalizmus a egoistický pragmatizmus. Namiesto veľkého štýlu nastupuje drobenie, namiesto majestátnosti malichernosť a namiesto hrdinstva šašovstvo. Život je vtláčaný do umelých myšlienkových schém a politických projektov. Ideu nahrádza ideológia...
Kam patrí naša súčasnosť?
Odpoveď a poslednú vetu v ostatnom komentári. Vieme,kam patríme lenže žiaľ, nezáleží to od nás, Musíme čakať ako o nás bez nás rozhodnú vládcovia tohto sveta. A na u nás, najmä v duchovnej a kultúrnej oblasti platí, - pomôžem si epigramom Milana Hodála uverejnenom v kultúrnom Literárnom týždenníku: "Na Slovensku je to tak, ver mi. Zradcov lepšie platíme, ako verných." milan
OdpovedaťOdstrániť