Pohľad na horiace kostoly v súčasnom Francúzsku je podľa všetkého len
začiatok strašnej devastácie krajiny...
|
Karol Dučák |
Mnohí to ešte máme v čerstvej pamäti.
Otrasná tragédia. Najkrajšia gotická pamiatka Paríža,
katedrála Notre-Dame, sa ocitla v hrozivých plameňoch. Oheň sa po
urputnom boji požiarnikov podarilo uhasiť, ale potrvá dlhé roky, než bude možné
katedrálu obnoviť v plnom rozsahu. Nemožno sa ubrániť pocitom bolesti
a ľútosti nad touto tragédiou, lenže zároveň sa nevdojak vnucuje predstava
Božieho biča, pripraveného šľahať krajinu, ktorá opovrhla Kristom.
Najnebezpečnejšími nepriateľmi francúzskych katedrál totiž paradoxne nie sú ani
moslimovia, ani vandali, ale samotní rodení Francúzi, obyvatelia krajiny,
označovanej za „najstaršiu dcéru Katolíckej cirkvi“. Francúzi sa už dlho
vzdávajú svojich katolíckych tradícií. A nespôsobil to Druhý vatikánsky
koncil, ako tvrdia kdejakí historici nedoukovia.
Francúzske štatistiky uvádzajú hrozivé čísla,
potvrdzujúce, že úpadok viery francúzskych katolíkov sa nezačal po Druhom
vatikánskom koncile, ale už omnoho skôr. Podľa jednej z nich v roku
1952 sa iba 15 percent francúzskych katolíkov spovedalo raz za mesiac alebo
častejšie, no 37 percent katolíkov nikdy nevstúpilo do spovednice. V tom
istom roku iba 27 percent (!) francúzskych katolíkov navštevovalo pravidelne
nedeľnú svätú omšu. Bolo to desať rokov pred začiatkom Druhého vatikánskeho
koncilu!
Pokles náboženského zápalu francúzskych
katolíkov pred Druhým vatikánskym koncilom dokumentujú aj iné údaje, napríklad
štatistiky počtu kňazských ordinácií vo Francúzsku v priebehu 20.
storočia. Podrobne zdokumentovaná situácia v diecéze Quimper odhaľuje
niekoľko pozoruhodných skutočností, predovšetkým prudký pokles počtu kňazských
vysviacok v období pred Druhým vatikánskym koncilom:
Rok Počet
kňazských ordinácií v diecéze Quimper
1900 43
1901 33
1902 56
1903 37
1904 41
1905 35
1906 45
1907 49
1908 42
1909 33
1910 26
1911 22
1912 18
1913 26
1914
25
1915 0
1916 8
1917 5
1918 0
1919 11
1920 13
1921 21
1922 24
1923 25
1924 41
1925 12
1926 22
1927 19
1928 30
1929 18
1930 28
1931 16
1932 20
1933 32
1934 29
1935 40
1936 38
1937 27
1938 49
1939 39
1940 7
1941 20
1942 23
1943 40
1944 48
1945 39
1946 48
1947 54
1948 39
1949 34
1950 10
1951 19
1952 23
1953 20
1954 21
1955 15
1956 15
1957 4
1958 13
1959 20
1960 17
1961 14
1962 14
1963 14
1964 21
1965 19
1966 10
1967 9
Zo štatistiky jednoznačne vyplýva prudký
nárast počtu ordinácií počas druhej svetovej vojny a krátko po nej až do roku
1947 a rovnako rapídny pokles povolaní v nasledujúcom období. Kým
v roku 1947 bolo v diecéze Quimper vysvätených 54 kňazov, o desať
rokov neskôr, v roku 1957, teda päť rokov pred začiatkom Druhého
vatikánskeho koncilu, tu zaznamenávame iba štyri kňazské ordinácie.
V období rokov 1958–1965 dochádza k miernemu zlepšeniu situácie, ale
po skončení koncilu nastáva opäť pokles počtu ordinácií.
Je potrebné konštatovať, že situácia
v diecéze Quimper nebola vo Francúzsku ojedinelá. V celej krajine
došlo po roku 1947 k rapídnemu úpadku povolaní. Tento trend dokumentuje aj
pripojený graf.
Prehľad kňazských ordinácií v jednotlivých kalendárnych
rokoch vo Francúzsku po roku 1930:
|
Zdroj: www.persee.fr |
Z uvedeného grafu je zjavných niekoľko
vývojových fáz počtu ordinácií. Pred druhou svetovou vojnou dochádza vo
Francúzsku k nárastu povolaní, krátko pred druhou svetovou vojnou
a v počiatočnom období vojny však nastáva rapídny pokles počtu
ordinácií. Od roku 1940 sa však situácia zlepšuje a nastáva mimoriadny
nárast počtu kňazských vysviacok. Tento vzostupný trend dosahuje vrchol
v roku 1947, keď je vo Francúzsku zaznamenaný pozoruhodný počet: 1649
ordinácií. Tento počet vo Francúzsku už nikdy nebol prekonaný ani v období
pred Druhým vatikánskym koncilom ani po ňom. Od roku 1947 zaznamenáva
Francúzsko výrazný celkový pokles počtu ordinácií do roku 1960, prerušený
v nasledujúcom roku 1961 krátkodobým vzostupom počtu novokňazských
vysviacok, ale už v roku 1962, keď sa začal Druhý vatikánsky koncil, počet
ordinácií znovu klesá. Počas koncilu sa situácia dočasne konsoliduje
a dochádza k miernemu nárastu povolaní, lenže po koncile znovu
dochádza k rapídnemu poklesu ordinácií a táto situácia pretrváva až
do súčasnosti.
Na ilustráciu zopár konkrétnych údajov
z povojnového obdobia:
Rok Počet
kňazských ordinácií vo Francúzsku
1947 1649
1951 999
1956 825
1960 565
1965 646
Teda už pred Druhým vatikánskym koncilom
pozorujeme vo Francúzsku zmenšenie náboženského zápalu tamojších katolíkov.
Túto skutočnosť potvrdzujú aj nasledujúce údaje. Skrátený prehľad
o celkovom počte svetských kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok
v rokoch 1789, 1880 a 1950 vo Francúzsku prináša tieto čísla:
Rok Počet kňazov,
rehoľníkov a rehoľníčok vo Francúzsku
1789 170 000
1880 213 000
1950 177 000
Vidíme, že v priebehu obdobia rokov
1789–1880 celkový počet svetských kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok vo
Francúzsku vzrástol zo 170 000 na 213 000. Od roku 1880 do roku 1950
však tento počet poklesol až o 36 000 osôb. Ďalším šokujúcim faktom
je, že v roku 1950 bolo vo Francúzsku len o sedem tisíc
svetských kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok viac ako 161 rokov predtým,
krátko pred začiatkom Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789! Nie je
možné na ploche relatívne krátkeho článku uviesť všetky štatistické údaje,
charakterizujúce situáciu Katolíckej cirkvi vo Francúzsku pred Druhým
vatikánskym koncilom. Všetky štatistiky tohto obdobia však majú jedno spoločné:
potvrdzujú rapídny pokles náboženského zápalu francúzskych katolíkov pred
Druhým vatikánskym koncilom. Teda pseudovedecké teórie o tom, že Druhý
vatikánsky koncil spôsobil krízu viery francúzskych katolíkov, neobstoja.
Štatistiky sú neúprosné a logika vecí „nepustí“.
Žiaľ Bohu, pohľad na horiace kostoly v
súčasnom Francúzsku je podľa všetkého len začiatok strašnej devastácie krajiny.
Bude ešte omnoho horšie. Tak strašne, až z toho každého úprimne veriaceho
katolíka bude bolieť srdce. Na Francúzsko je už pripravený Boží bič. Je
ohrozených 2 800 (!) kostolov, ktoré majú byť jednoducho zbúrané, na ich
miestach vyrastú obchody a parkoviská. Aj Kaplnka svätého Martina z roku 1880
v mestečku Sablé-sur-Sarthe, neďaleko Le Mans, je už minulosťou. Zavadzala, tak
ju zbúrali, aby uvoľnila miesto parkovisku. Toľké barbarstvo!
Bože, osvieť rozum francúzskym ženám i mužom!
Bože, navráť „najstaršiu dcéru Katolíckej cirkvi“ naspäť do jej lona! Vrúcne
prosíme!
Karol Dučák
::
Rozhovor s autorom:
::
ZDROJE:
1. Bariak L.: Z
Francúzska miznú kostoly. Namiesto nich rastú obchody či parkoviská. In: aktuality.sk.
Dostupné na internete:
aktuality.sk.
2. Birdulan R.: L'avenir du sacerdoce en France. In: Liberté
Politique. Dostupné na
internete: libertepolitique.com.
3. Gregorík S.: Upálili
Francúzi v Notre Dame Krista? In: Konzervatívny denník Postoj. Dostupné
na internete: postoj.sk.
4. La courbe des ordinations – Document sans
titre. Dostupné na internete: servianet.com.
5. Le Bras, H. -
Lefebvre, M.:Monique Lefèbvre et Hervé Le BrasUne population en voie d'extinction : le clergé
français. In: Dans Population
1983/2 (Vol. 38), s. 396–402. Dostupné na internete:
persee.fr.
6. Liste des prêtres du diocèse ordonnés depuis
1803 selon leurs paroisses d'origine – Diocèse de Quimper. Dostupné na internete:
diocese-quimper.fr.
7. Poutrin I.: 1965,
l’année où les églises françaises se vidèrent. In: Conversion / Pouvoir
et religion. Dostupné na internete: pocram.hypotheses.org.
Cirkev vo Francúzsku utŕžila za posledné dve storočia mnohé rany. Napríklad, na základe zákona o odluke Cirkvi a štátu z roku 1905 patria chrámy vybudované pred schválením tohto zákona štátu, resp. obciam – Cirkev je len ich užívateľom.
OdpovedaťOdstrániťPrečítal som si knihu francúzskeho autora Grégoira Celiera Imigrácia očami kresťana.
OdpovedaťOdstrániťAutor píše, že ak má dôjsť k obrodeniu, národ sa musí vrátiť ku kresťanským koreňom, musí zastaviť „pekelný stroj“ sekularizácie. A dodáva (citujem):
– Keď stromu odrežeme korene, netreba sa diviť, že nám pred očami zahynie. Samozrejme, bude istý čas trvať, kým celkom zoschne a zlomí sa. No raz, keď príde búrka, strom spadne na dom svojho majiteľa. Francúzi, ktorým povedali, že Boh neexistuje, si z toho samozrejme vyvodili, že kde niet Boha, nieto pána. Prečo byť čestným, keď nejestvuje Boží trest? Prečo pracovať, keď sa dá žiť bez práce? Spomeňme si na výrok Vivianiho z roku 1905, keď sa uskutočnila odluka Cirkvi od štátu: „Majestátnym gestom sme na oblohe zhasli hviezdy, ktoré už nesvietia.“ Uplynulé storočie bolo svedkom toho, ako Francúzi postupne, jednu za druhou, zhasínali aj hviezdy na zemi, celkom tak, ako to povedal Viviani. Jedine obnova kresťanstva by mohla znova dať nášmu ľudu chuť žiť pre večnosť a predtým aj pre život na Zemi...
(Abbé Grégoire Celier: Imigrácia očami kresťana. Bratislava, Post Scriptum, 2018)
Stojí za pozornosť (prednáška kardinála Saraha):
OdpovedaťOdstrániťhttps://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=29606
Ďalšia Jóbova zvesť. Francúzsky novogotický klenot, kostol Saint-Jacques d'Abbeville, bol zbúraný a na jeho mieste vznikne námestie, ktorého súčasťou bude i mešita: http://www.thearttribune.com/Threat-of-demolition-for-the.html
OdpovedaťOdstrániťBeda vám, Francúzi! Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám!