|
Ľudovít Košík |
V uplynulých dňoch sme boli svedkami, ako na
tlačovej konferencii poslanec Národnej rady SR Igor Matovič ohlásil vznik kresťanskej platformy
v rámci svojho čudného politického hnutia OĽANO. Po prezidentských voľbách, keď
kresťania nezasiahli výraznejšie do boja o post prezidenta, po voľbách do
Európskeho parlamentu, keď zo štrnástich zvolených poslancov budú ktovie koľkí
zastávať názory a postoje kresťanov, a pred blížiacimi sa parlamentnými
voľbami je potrebné zamyslieť sa nad otázkou, koľkí kresťanskí poslanci budú
v novozvolenej NR SR.
Myslím, že ako kresťania sme na Slovensku po
Novembri 1989 zlyhali – aj v politike. Záujmy kresťanov v slovenskom parlamente
roky zastupovalo KDH – akým spôsobom, to nech posúdia historici
a zodpovední; ja však spokojný nie som, ale to nie je podstatné. Podľa
môjho názoru KDH ustupovalo raz naľavo, raz napravo a často uprednostnilo
ciele nižšie, nie spoločné dobro. Neviem, či dôsledkom vlastnej neschopnosti
alebo niečoho iného sa vo voľbách v roku 2016 toto hnutie už do parlamentu
nedostalo. Vôbec by som vinu nezvaľoval na kresťanských voličov. Dôvodov bolo
asi viacero.
Otázkou je, či sa v najbližších voľbách
kresťania v nejakom zoskupení do parlamentu vôbec dostanú, alebo tam budú
pôsobiť rovnako ako v súčasnosti len ako jednotlivci, ktorí sa presadili na
kandidátkach rozličných strán a hnutí. Ako človekovi, ktorému záleží na
kresťanských hodnotách a celý život sa za ne angažuje, ktorý je
presvedčený o ich dôležitosti pre osobný i spoločenský život, je mi
smutno, keď tieto hodnoty niekto odsúva na vedľajšiu koľaj a keď sa kresťanskí
poslanci dobrovoľne poddávajú niečomu inému svojou spoluprácou s rozkladnými skupinami,
či svojou pasivitou, naivitou, alebo neschopnosťou, ale aj pod vplyvom
rozličných špekulantov, a tak sa oslabuje kresťanský hlas vo verejnom
živote.
Svet má svoje záujmy, ktoré sú často v rozpore s tým, čo učí Ježiš, a s
tým, na čom bola vybudovaná naša civilizácia. Je nespochybniteľné, že vyrástla na kresťanských zásadách pravdy,
spravodlivosti, dobra, služby a lásky, čo sa súčasní mocní tohto sveta usilujú
teoreticky i prakticky spochybniť a Cirkev sa snažia umlčať, oslabiť a
potupiť. V súčasnosti to nie je už priamy boj ako v rokoch budovania
socializmu, ale robia to presadzovaním modelu sveta bez Boha a
ľavicovo-liberálnych názorov, pre ktoré sa usilujú získať čo najväčšiu podporu
verejnosti, aj prostriedkami manipulácie s verejnou mienkou. Som
presvedčený o tom, že svet, ktorý poprie Boha, neprežije.
Dnes podsúvaný a živený boj medzi
konzervatívnymi a liberálnymi kresťanmi slúži na odpútavanie pozornosti od
podstaty našich kresťanských postojov a na oslabovanie Cirkvi. Cirkev,
vnútorne oslabená po 2. vatikánskom koncile svojimi vlastnými problémami, nie
je schopná sama obstáť v narušenej spoločnosti, ako to vidíme hlavne
v krajinách na Západ od nás. Plniť požiadavky sveta, ktorý má neohraničené
rozkladné ciele, znamená pre Cirkev i kresťana likvidáciu. Tí, ktorí túžia po
autentickom kresťanskom živote, zostávajú osamelými bežcami, alebo prešli do
malých spoločenstiev iných cirkevných zoskupení, kde našli viacej ľudskosti i
možností pre svoj duchovný rast – to spĺňa viac ich predstavy ako súčasné
čudné, rozštiepené hnutia katolíckej Cirkvi, súperiace o každého člena. Súčasné
takzvané moderné kresťanstvo, zdá sa mi, nebuduje kresťanské osobnosti, ani
Cirkev a svet. Z výpredaja hodnôt a poloprávd sa prežiť trvale nedá, to je
možné len dočasne.
Moderní apoštoli novopohanstva a liberálneho sveta nie sú obohatením
pre nikoho. Písal o nich už
sv. Pavol a varoval pred nimi. Je naším problémom, že dostávajú priestor
v takzvaných kresťanských médiách – a ak sa proti tomu niekto ohradí,
je hrubo urážaný a obviňovaný z extrémizmu, spiatočníctva, že nejde s
dobou, že nepochopil svet, že ide proti dokumentom 2. vatikánskeho koncilu
a podobne.
Názory modernistov berú mnohí vážne, lebo
dokážu témy a názory prispôsobiť auditóriu a ponúkajú odľahčené, pohodové
kresťanstvo, bez kríža a zodpovednosti. Aj svet im tlieska. V dnešnom
mediálnom a virtuálnom prostredí ich šance narastajú. Kresťania aj preto postupne
prijímajú názory tohto sveta. Viacerí sa vzdávajú náboženstva a života v
Cirkvi, čo potvrdzujú štatistiky. Možno si riešia takto problémy svojho
svedomia, alebo niekomu sú zaviazaní za prízemné služby, alebo slúžia záujmom
mocných a bohatých tohto sveta, alebo ich niekto draho platí; a naivní sú
tí, ktorí im naletia.
Apoštoli prázdnych hláv, plného brucha a
sexuálnej revolúcie sa neraz schovávajú za ochranu životného prostredia či
sociálne problémy, ale v skutočnosti tieto témy devalvujú viac než tí,
ktorí sú si vedomí dôležitosti Božieho zákona a v tichosti, pokore, skromnosti
a jednoduchosti sa ho usilujú zachovávať.
Človek potrebuje k životu viac než telesnú rozkoš, chvíľkové potešenie
a materiálny konzum.
Nestačí len konzumovať, využívať a rozdeľovať to, čo iní za veľkých obetí ešte
dokážu vytvoriť. Ak niektorí sami nedokážu nič vytvárať, len chcú žiť z práce
iných a ovplyvňovať spoločnosť podľa vlastných predstáv a túžob, treba sa
pred nimi varovať, nech sú ich heslá akokoľvek lákavé. Treba sa nám pozerať na
to, čo prinášajú, ponúkajú do spoločného, nielen na ich slová. Mnohí prechádzajú
od pravdy k utópiám, od reálneho sveta do sveta virtuálneho, vymodelovaného,
vymysleného na základe predstáv a túžob, ale realita života je zo dňa na
deň ťažšia. Niekedy až neúnosná pre väčšinu.
Správnou odpoveďou na spomenuté problémy je
kresťanský život, vernosť Bohu. Normou nie sú názory filozofov, vedcov
a učencov, ale život a učenie Ježiša Krista, a to máme
v Biblii, ktorá by mala byť hlavnou knihou nášho života. Správnou
odpoveďou je naša sloboda povedať „nie“ pseudokresťanským projektom, nech ich
predstavuje ktokoľvek akýmkoľvek lákavým spôsobom, a odvaha angažovať sa
vždy v prospech Dobra, Pravdy, Spravodlivosti, Lásky. Stáť na strane Života,
brániť Ježišovu morálku napriek tomu, že možno už ani vo vlastnej rodine či
Cirkvi pre to nenachádzame pochopenie.
Ľudovít Košík
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Tí, čo v túžbe po hlbšom náboženskom živote prešli k iným cirkevným spoločenstvám, určite neurobili dobre – aj keď tam možno našli viac „ľudskosti“. Kresťanstvo nie je psychoterapia a cirkevné spoločenstvo nemá byť psychologickou poradňou – aj keď, samozrejme, spoločenstvo veriacich by malo byť súdržné a malo by dbať po každej stránke na každého svojho člena (je to ťažšie realizovateľné vo veľkých farnostiach, ale nie nemožné).
OdpovedaťOdstrániťNehľadajme chyby len v Cirkvi – ona je často práve obeťou a terčom útokov.
Napokon, ako hovorí otec Marián Kuffa, súčasné problémy netreba brať tragicky. Cirkev prekonala už i ťažšie obdobia. Stane sa len to, čo sa má stať – všetko suché a slabé odpadne a zostane zdravé, verné...
Ešte by som dodal: Kristova Cirkev istotne obstojí, ale možno nie v Európe.
Vďaka za názor, človek sa nevyhne určitému subjektívnemu pohľadu, iste treba hovoriť aj o tom pozitívnom čo sa deje, nechcem spochybňovať to čo Cirkev urobila aj robí pre človeka v súčasnosti. Len po súčasnom stave mám silné pochybnosti a mnohé skúsenosti či to čo robí v súčasnosti je pre jej rozvoj alebo úpadok. Zopakujem čo som vyčítal u p. Krapku Kde je Duch Svätý tam všetko ožíva, tam kde nie je je úpadok a smrť. Som od prirodzenosti človek konzervatívny, opatrný, ale súčasnosť ma viac znepokojuje ako by mi dávala dôvod k radosti a nádeji, i keď ich chcem šíriť, ale veľmi sa mi to nedarí. Vďaka za komentár a názor Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťTej skepse rozumiem. Myslím, že je odôvodnená. Samozrejme, vždy je nejaké východisko, minimálne na individuálnej úrovni, aj keď mnohé nasvedčuje tomu, že naša civilizácia je už v takom štádiu rozkladu, že cesta nápravy bude veľmi ťažká...
OdstrániťPridávam zopár myšlienok z knihy, ktorú som práve dočítal:
Postupné odkresťančovanie nás priviedlo do hlbokej krízy. Zriekame sa vlastnej kultúry a sily. Vitalita európskych národov upadá, populácia starne, krajina bez potomstva umiera. Silný národ, hrdý na svoje hodnoty a jednotný vo viere, je schopný imigráciu regulovať a zvládať, ale národ, ktorý duchovne i telesne umiera, stáva sa ľahkou korisťou, zvlášť v situácii, keď sa imigrácia mení na inváziu. Národ, ktorý už nechce žiť, bude skôr či neskôr potlačený inými národmi. Ak národ neopustí cestu pohodlia, ľahostajnosti a egoizmu, nepochybne zahynie a nahradia ho iné životaschopnejšie národy: „Taký je neúprosný zákon života – na hostine ľudstva niet miesta pre staré národy.“
(Abbé Grégoire Celier: Imigrácia očami kresťana. Bratislava, Post Scriptum, 2018)
SV. CYPRIÁN:
OdpovedaťOdstrániť„Kto sa odvracia od Petrovho stolca, na ktorom je založená Cirkev, klame sám seba, ak si myslí, že zostáva v Cirkvi.“
„Nemôže mať Boha za Otca ten, kto nemá Cirkev za Matku.“
„Jeden je Boh, jeden je Kristus...Jedna je aj jeho Cirkev, jedna je viera, jeden je kresťanský ľud zhromaždený v pevnej jednote spojivom svornosti. A to, čo je od prirodzenosti jedno, nemožno deliť.“
Pána Ľudovíta Košíka si naozaj vážim a mnohé jeho články o historických osobnostiach Slovenska sú veľkým prínosom pre časopis PriestorNet aj pre mňa osobne. V žiadnom prípade nechcem útočiť osobne proti nemu, ale malovernosť a porazenecké nálady, ktoré vyznievajú z tohto článku, čo najrozhodnejšie odmietam. Pre mimoriadnu zaneprázdnenosť v posledných dňoch som sa zatiaľ nedostal k celkovému rozboru článku, preto budem argumentovať postupne. Zatiaľ uvádzam slová emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý sa dňa 11.4.2019 okrem iného vyjadril: „Cirkev je Božia i dnes, a práve dnes je tiež nástrojom, ktorým nás zachraňuje Boh. Je veľmi dôležité stavať proti diablovým lžiam a polopravdám celú pravdu. Áno, hriech a zlo v Cirkvi sú. Ale aj dnes je Cirkev svätá a nezničiteľná. Aj dnes existujú mnohí ľudia, ktorí pokorne veria, trpia a milujú a v ktorých sa nám ukazuje pravý Boh - Boh, ktorý miluje. Aj dnes má Boh vo svete svojich svedkov (martyres). Len je treba bdieť, aby sme ich videli a načúvali im.“
OdpovedaťOdstrániťVčera – na sviatok sv. Petra a Pavla – som počul poučný kazateľský príbeh:
OdstrániťIstý človek hľadal dokonalú cirkev, chcel do nej vstúpiť. Po dlhom márnom hľadaní navštívil s prosbou o radu starca, známeho svojou múdrosťou. Starec mu povedal: Dokonalú cirkev na zemi nenájdeš, a keby aj taká bola, v okamihu, keď by si do nej vstúpil, prestala by byť dokonalou.