Rozhovor so
slovenským humoristom Milanom Kupeckým pre srbský satiricko-humoristický
časopis Šipak
Milan Kupecký je dlhoročným, skúseným i známym
slovenským publicistom, nielen na poli súčasného humoristického burinou
zarastajúceho poľa. Dlhé roky pracoval postupne v niekoľkých periodikách a
krátko aj v Novom Roháči, kde bol aj šéfredaktorom. Je autorom piatich
humoristických kníh, ktoré vydal teraz na sklonku života za prispenia
Literárneho fondu a viacerých popredných slovenských karikaturistov a
podnikateľov. Teraz pracuje na ďalšej knižke s názvom Ako sme „válčili“ za
socializmu. V súčasnosti ako dôchodca spravuje satiricko-humoristický
internetový portál Humorikon, s ktorým začal náš Šipak spolupracovať. Pri tejto
príležitosti sme s ním urobili rozhovor...
Šipak: Na úvod by ste
nám mohli v krátkosti charakterizovať váš slovenský Humorikon.
Milan Kupecký:
Webovú stránku s názvom HUMORIKON.SK prevádzkuje Občianske združenie Chýrnik –
noviny tolerantnosti. Rozhodli sme sa zriadiť ju, pretože slovenský humor, ako
aj satira, predovšetkým ten profesionálny a kultivovaný, u nás absentuje.
Karikaturisti a píšuci autori nemajú kde publikovať svoju tvorbu, pretože
priestor pre tento žáner sa iba občas, alebo výnimočne naskytne na stránkach
niektorých printových médií, ktorým ide spravidla iba o komerčný efekt,
bez vyplatenia honoráru, prípadne o spestrenie silvestrovských stránok, čo
mnohí erudovaní autori, najmä karikaturisti, odmietajú.
Majitelia mediálnych spoločností nenachádzajú
pre takýto žáner a informácie o humore (podujatia, súťaže, ocenenia) miesto.
Objavujú sa iba ak vtipy, ktoré majú anonymných autorov, a často sa opakujú. Na
Slovensku zaostávame v tomto smere za zahraničím. Cieľom Humorikonu je stať sa
slobodnými internetovými novinami, ktoré pomôžu povýšiť tento žáner a zachovať
ho a byť príkladom a príležitosťou zároveň, najmä pre mladých autorov – a
podnietiť ich k aktivite. Pretože starí autori, tzv. „roháčovci“, pomaly
vymierajú a mnohí mladí ľudia už ani nevedia, čo je to esej, humoreska, fejtón,
epigram či aforizmus.
Ak sa aj konajú viaceré humoristické
podujatia, ako sú Kremnické gagy, Fraštacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang a
ďalšie, tak oveľa vyššia angažovanosť je zo strany zahraničných ako domácich
autorov. A to sa týka aj médií. So zriadením tejto webstránky a jej sfunkčnením
sme začali 1. januára tohto roku a už máme takmer sedemtisícovú návštevnosť.
Žiaľ, podporu zo strany Ministerstva kultúry SR sme nedostali. V Humorikone
ponúkame spoluprácu na poli humoru a satiry všetkým, aj začínajúcim autorom
tohto žánru, či už sú to píšuci autori, alebo karikaturisti, či iní ľudia so
zmyslom pre humor a recesiu.
Šipak: Mohli by ste
nám priblížiť svoje pôsobenie a literárnu tvorbu?
M. Kupecký:
Dlhé roky som pracoval v rôznych redakciách. Ako kmeňový redaktor som okrem
reportáží, rozhovorov, spravodajstva a rôznych iných žánrov vážnej a serióznej
publicistiky písal aj fejtóny či humoresky, no predovšetkým sa venujem krátkym
literárnym žánrom (útvarom) – aforizmom. Svoje príspevky prezentujem už vyše
šesťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. Kedysi som
popri redakčnej práci prispieval najmä do rozhlasových víkendových i
silvestrovských relácií, akými boli vtedy na celom Slovensku známe:
banskobystrický Sobotník, košický Maratón, Variácie a Nedeľná Zákruta.
Sporadicky sa moje príspevky, najmä aforizmy, objavovali v niekdajšom
socialistickom satiricko-humoristickom časopise Roháč. Som autorom piatich
humoristických kníh. Z ocenení si najviac cením vyznamenanie Humoris (pozor,
nie Honoris) causa, A keďže som sa z rodných Šurian presťahoval do Nových
Zámkov, kde žijú aj občania maďarskej národnosti, vydával som dvojjazyčné regionálne noviny Chýrnik-Hírnok.
Humorikon robíme z entuziazmu a technické veci
a zásahy si zatiaľ uhrádzame sami z dôchodku. Autori pracujú bez nároku na
honorár. Teraz pracujem na ďalšej knižke s názvom Ako sme „válčili“ za
socializmu, v ktorej opisujem vtipnou formou svoje dlhoročné redaktorské
pôsobenie a skúsenosti, ako i niekoľko vlastných príbehov, ktoré som zažil počas, možno povedať, celoživotnej redakčnej
práce.
Šipak: Porovnajte
klímu na písanie aforizmov a satiry na Slovensku – pred vstupom a po vstupe do
EÚ.
M. Kupecký:
Nevidím zlepšenie, ba naopak, po vstupe do EÚ a zavedení euromeny je to u nás
oveľa horšie ako predtým. Najmä politici sa satiry boja ako čert svätenej vody,
lebo „tam hore“ sa robia najväčšie „špinavosti“. Navyše starí autori vymierajú
a mladí ich nemôžu nahradiť, lebo nemajú kde publikovať, porovnávať a učiť
sa... Práve na to sme vytvorili Humorikon a ponúkame príležitosť. No v dnešných
zekonomizovaných časoch sa tejto ľahkej múze málokto venuje amatérsky, tobôž
profesionálne, tak aby sa tým mohol živiť.
Šipak: Akú máte
medzinárodnú spoluprácu?
M. Kupecký:
Táto otázka ma zaskočila a pripadá mi ako žart. Ako občianske združenie nie sme
dotovaní zo Západu, zo štátov, ktoré tu majú podnikateľské, privatizačné,
vojenské a iné záujmy. Nie sme finančne podporovaní... Taká prvá spolupráca sa
rysuje s vaším Šipakom... ale uverejňujeme tiež príspevky poľských, maďarských, no najmä českých autorov, pretože sa dobre poznáme, veď sme dlhé roky žili v
spoločnom štáte.
Šipak: Aké sú vaše
ďalšie plány?
M. Kupecký:
Chcem, aby vymierajúci slovenský humor vstal z popola a cestou Humorikonu mu
chcem pomôcť zviditeľniť sa, pokým mi bude zdravie slúžiť a pokým neskončí moja
pozemská životná púť.
Šipak: Ďakujeme za
rozhovor!
Zhovárala sa: Ana Časarová
::
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Kdeže je starý dobrý Roháč?! Všeličo sa zmenilo. Aj humor je dnes hrubší, plytší, vulgárnejší. Na miesta duchaplných humoristov a satirikov nastúpili „zabávači“.
OdpovedaťOdstrániťPomáhať humoru a satire vstať z popola, to je sizyfovská robota.
Vážený pán Maršálek! Najskôr mi prichodí v mene tvorcov Humorikonu poďakovať Vám, že nám dávate priestor. Urobíme to recipročne, teraz to uvediem ja pre zmenu v Humorikone a budem sa snažiť zviditeľniť váš Priestornet. Či to pomôže, to je vo hviezdach. Snažíme sa obaja a zatiaľ výsledok sa dostavuje iba sporadicky. Vraví sa, že ak máte neprajníkov a darí sa vám, každý je ticho, nereaguje závidí. Tak to cítim. Ale ak sa potácate niekde na dne, máte kopu falošných utešovateľov a to nie je nič platné,lebo sa hovorí, že súcit je falošný cit. Človekovi treba pomôcť vtedy, ak má zmysel jeho úsilie, nie keď padne do jamy. S úctou a vďakou - milan
OdpovedaťOdstrániťMilan Kupecky je nestor slovenskeho afirizmu. Je vsade tam, kde sa nieco deje, kde ide o slovensky humor. Ma môj obdiv a petri mu vdaka za vsetko, co pre slovensky humor a satiru robi. Milan Hodal, basnik a epigramatik
OdpovedaťOdstrániť