Dúhový pochod: hrdosť a hanba

V sobotu 20. júla 2019 sa v Bratislave konal deviaty ročník takzvaného Dúhového pochodu. Podporili ho viacerí politici (osobitne z Progresívneho Slovenska a SaS), taktiež verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, primátor Bratislavy Matúš Vallo, ako aj bezmála štyri desiatky veľvyslanectiev na Slovensku. Pravdaže, nechýbala výrazná mediálna a zjavne ani finančná podpora tohto podujatia, ktoré je vraj vyjadrením hrdosti LGBTI komunity a sviatkom ľudskosti (!).

Mediálny obraz Dúhového pochodu je plný farieb, radosti, lásky a tolerancie. Navráva nám, že si máme zvykať, máme súhlasiť, alebo aspoň neprotestovať. Máme sa priradiť k „vyspelým“ štátom, ktoré už schválili registrované partnerstvá či kvázi manželstvá homosexuálov. Inými slovami, médiá nás presviedčajú o nutnosti prispôsobiť sa novým liberálnym trendom. Takmer jednohlasne tvrdia, že požiadavky „dúhových“ aktivistov sú oprávnené a ich odporcov nazývajú extrémistami alebo náboženskými fanatikmi.

Mediálny a politický tlak prináša výsledky a mení spoločenskú atmosféru i zmýšľanie mnohých ľudí natoľko, že kritických hlasov je čoraz menej, alebo ich čoraz menej počuť. Kto dnes povie, že kráľ je nahý? Kto povie, že Dúhový pochod je prezentáciou vulgárnosti, exhibicionizmu a zvrátenosti? Kam sa podel zdravý sedliacky rozum a tradičné hodnotové ukotvenie národa?

Známy český kňaz, psychiater, vysokoškolský učiteľ, spisovateľ, autor niekoľkých úspešných kníh Max Kašparů konštatuje, že žijeme v chorej spoločnosti, v ktorej sa nerešpektujú prirodzené normy a namiesto úcty k tradícii sa preferuje nová „svätá trojica“ – tolerancia, liberalizmus a korektnosť, pričom slovami o tejto trojici „sa zatvárajú ústa tým, ktorým sa v spoločnosti niečo nepáči“. Pod vplyvom módnych ideologických požiadaviek postupne strácame schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, krásou a škaredosťou, pravdou a klamstvom. Dôsledkom je rozvrat hodnôt a prevrátený životný štýl: „Za čo sa ľudia skôr hanbili, tým sa dnes chvália, a čím sa v minulosti chválili, za to sa dnes hanbia.“

Max Kašparů, analyzujúc dnešnú spoločenskú situáciu, hovorí doslova o totalite ľudských práv, ignorujúcej povinnosti, zodpovednosť i normálnosť: „Táto nová totalita valcuje všetko.“ Všeobecne uznávané morálne pravidlá sú odmietané, dnes má každý svoju vlastnú morálku, podľa svojvôle, lenže to jednoznačne vedie ku kríze: „Najväčším problémom je kríza hodnôt, ja to volám kríza lámp. Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.“ Hoci sa stmieva, cez prizmu vecného kritického hodnotenia vidíme „dúhový prajd“ ako niečo jednoznačne negatívne – a nič na tom nemenia vyhlásenia všelijakých propagandistov, aktivistov, novinárov, politikov či veľvyslancov. Ešte raz Max Kašparů, opäť s metaforou svetla: „Zhasli nám v tejto krajine i na celom kontinente svetlá – múdri, pokorní a statoční ľudia. Na ich miesta nastúpili bludičky. Aj tie svietia, ale na rozdiel od svetiel, ktoré svietia človeku na cestu, bludičky vedú ľudí na trasovisko. Zahnali nás tam vodcovia, ktorých Biblia nazýva falošnými prorokmi“ (Max Kašparů: O zemi beze studu. Brno, Cesta, 2015).

Všimnime si ďalší varovný hlas. V Nemecku žijúci filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han považuje súčasnú západnú spoločnosť za spoločnosť „obnažovania a pornografickej absencie odstupu“. Dnešný svet je podľa neho ako trhovisko, kde sú vystavované, predávané a konzumované intímnosti. Rozmáhajúca sa pornografia devastuje kultúrne prostredie: „Pornografické vystavovanie (sa) na obdiv spôsobuje odcudzenie sexuálnej slasti... Okázalo predvádzaná, na obdiv stavaná slasť žiadnou slasťou nie je. Nutkanie vystavovať (sa) vedie k odcudzeniu samotného tela“ (Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost. Praha, Rybka Publishers, 2016). Položme si otázku: Nie sú dúhové  pochody tiež takým pornografickým vystavovaním sa?

Volanie po tolerancii a transparentnosti sa v spoločnosti bez hodnotového ukotvenia mení na klam, faloš a pokrytectvo. Pod rúškom ochrany ľudských práv sa presadzuje nemravnosť a rôzne pochybné sociálne experimenty, ktoré ľuďom v konečnom dôsledku nepomáhajú, ale škodia. Takzvané dúhové pochody sú jednou z foriem tohto sociálneho inžinierstva – nie sú dôvodom na hrdosť, ale naopak – dôvodom na smútok a hanbu.

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Spoločnosť v sebaklame

Zhasíname svetlo, ostávame v tme

Tolerancia nadovšetko?

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.