Kresťanské korene a súčasnosť Európy

Kristus Pantokrator

V prvej polovici júla sa na Slovensku slávia dva významné sviatky: sviatok sv. Cyrila a Metoda a sviatok sv. Benedikta. Sú to svätci, ktorí výrazne ovplyvnili život v Európe počas posledného viac než tisícročia. Svätý Benedikt svojím životom a rehoľou, ktorú založil v 6. storočí, mal vplyv na život viac na Západe, ale jeho duchovní synovia prenikli aj na naše územie a pôsobili tu v minulosti a pôsobia tu aj dnes. Svätý Cyril a Metod (od smrti sv. Cyrila sme si pripomenuli 14. februára tohto roku 1150 rokov) ovplyvnili život na našom území – a ešte viac vo východnej Európe. Máme im byť za čo vďační a bolo by chybou, keby sme tieto sviatky brali len povrchne alebo ich celkom ignorovali.

Máme naozaj dôvod pripomínať si ich a inšpirovať sa príkladom týchto svätcov. Svätého Benedikta vyhlásil pápež Pavol VI v roku 1964 za hlavného patróna Európy a svätého Cyrila a Metoda Ján Pavol II. v roku 1980 za spolupatrónov. Sú to svätci, významné osobnosti dejín Európy a Cirkvi, vďaka ktorým bola Európa kresťanskou a prežila veľmi zložité obdobia svojej existencie; z ich práce žijeme ešte aj dnes, či si to pripúšťame, alebo to ignorujeme.

V médiách  sme mali možnosť postrehnúť informácie, že v júni ukončil svoju činnosť kňazský seminár v Banskej Bystrici a tamojší teologický inštitút. V Katolíckych novinách č. 28 zo 14. 7. 2019 v článku Cirkev hľadá príčiny nedostatku povolaní  sme mohli čítať, že boli zavreté inštitúcie pripravujúce francúzskych bohoslovcov na kňazstvo v Lille  a Bordeaux, tiež Inštitút teologických štúdií v Bruseli, seminár pre kňazov slúžiacich v armáde a pred uzavretím stojí aj štrasburský seminár. Zo 142 diecéznych novokňazov vo Francúzsku v roku 2000 ich počet tohto roku poklesol na 86!

Kríza viery, ktorú prežíva súčasná Európa, ale aj Slovensko, i keď si to ešte zodpovední nechcú pripustiť, nevplýva len na počet povolaní ku kňazskému a rehoľnému životu, i keď aj to o niečom svedčí, ale aj na celkový život Cirkvi a kresťanské postoje v spoločnosti. Kto by sa tváril a správal tak, že kríza nie je, klamal by sám seba, svoje okolie aj iných.

Treba sa nám pozrieť na príčiny súčasnej krízy a hľadať zodpovedne jej riešenie – ak je to ešte možné, a pýtať sa, či sme ešte vôbec ochotní sa za Cirkev a jej ozdravenie angažovať. Treba ísť ku koreňom viery, ku Kristovi, k apoštolom, k sv. Benediktovi, Cyrilovi a Metodovi a ich žiakom, ktorí nehľadali vlastné výhody, neponúkali vlastné názory a riešenia, ale dokázali nasadiť vlastný život a vieru šíriť aj za cenu veľkých obetí a prenasledovania.

Spoliehať sa pri evanjelizácii len na mediálne riešenia a vynálezy posledného storočia a postaviť evanjelizáciu na investície do nich a do čudných projektov dnešného sveta určite nestačí. Viera sa odovzdáva predovšetkým životom. Svätý Benedikt dokázal budovať zdravé spoločenstvá rehoľníkov, ktorí pritiahli k sebe ďalších a stali sa oázami zdravého života, postaveného na Božej pravde a morálke, na zásadách prirodzenosti uprostred skazeného sveta, a tak ju dokázali ozdraviť a postaviť na pevné základy evanjelia. V duchu svojho hesla Ora et labora dokázali pretvoriť svet rozkladajúcej sa Rímskej ríše, a to tak, že všetko zdravé prežilo a malo budúcnosť a plný život pätnásť storočí, až do súčasnosti; a my ešte aj dnes žijeme z ich práce.

Svätý Cyril a Metod mali úspech v našich krajinách, pretože postavili všetko na pevnom základe, na Kristovi a láske k človeku, ich misia na rozdiel od ich predchodcov mala úspech a nemožno spochybniť ich prínos a význam na poli národnom, kultúrnom, literárnom, jazykovom... Aj keď sa na nich v niektorých dejinných obdobiach zabudlo, význam a výsledky ich práce prežili, i keď boli bagatelizované, nemohli ich ignorovať ani socialistické školské učebnice.

Aj dnešných ľudí môže osloviť autenticita nášho života. Vieru je možné odovzdať hodnoverným kresťanským životom. Milosť predchádza prirodzenosť.  Vidíme, že radikálnosť rehoľníkov (napríklad trapistov v Novom Dvore v Čechách, či tradičných cirkevných zoskupení  vo svete) je príťažlivá a oslovuje mnohých. Vlažní kresťania neoslovia nikoho.

Všetci sme povolaní, poslaní a máme na zemi svoju úlohu, v ktorej nás nikto nezastúpi.  Treba sa nám na život a svet pozerať z Božej perspektívy a z perspektívy večnosti, nie zo svetskej a vôbec nie z egoistickej, ako sa to stalo trendom i u mnohých, ktorí sa za kresťanov či kresťanských vodcov pokladajú. Treba sa nám vrátiť ku Kristovi, k Božiemu poriadku.

Zdá sa mi, že aj  oficiálna Cirkev sa priveľmi spolieha na čudné experimenty, pričom nepriatelia Cirkvi a kresťanov sú aktívni a tešia sa zo svojich úspechov a priateľov a podporovateľov spomedzi kresťanov. Varujú nás nielen štatistiky, ale aj spôsob života väčšiny obyvateľstva, ktorý zaťažuje nielen prírodu, ale aj ekonomiku, lebo sa žije na úkor minulosti aj budúcnosti a na úkor iných, keďže konzum sa stal modelovým spôsobom života väčšiny.

Musíme byť rozvážni. Nehádžte perly sviniam... Netreba sa dať zneužiť na službu rozkladným skupinám a zbytočným investíciám, či podporu pseudokresťanských občianskych združení, čudných spolkov a aktivistov, ktorí  potrebujú presadiť seba, či kňazov a biskupov, ktorí uprednostňujú materiálne a pozemské hodnoty pred duchovnými a večnými, preto neustále potrebujú niečo spochybňovať a reformovať. Tento svet má budúcnosť, ako to hovorieval pápež Ján Pavol II., alebo kresťanskú, alebo žiadnu. A to možno povedať aj osobitne o budúcnosti Cirkvi, štátov, národov, obcí, spoločenstiev, rodín, jednotlivcov...

Ľudovít Košík

::

Súvisiace články:

Kresťanstvo vybudovalo Európu

Kto bude hlasom kresťanov v spoločnosti?

Budujme svoj život na pevných základoch

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!