Kríza viery

ZÁPISNÍK –  29/2019

Dnešná spoločnosť sa ocitla v bludnom kruhu, z ktorého je ťažké nájsť východisko. Naplno sa prejavuje kríza viery a s tým súvisiaca kríza identity. Filozof Byung-Chul Han, ktorý vo svojich prácach prenikavo analyzuje súčasnú situáciu, poukazuje na to, že „moderná strata viery“ radikálne mení ľudskú spoločnosť. Ako hovorí, dnešnej spoločnosti chýba „božské svetlo“. Takéto metafyzické svetlo ukazuje cestu, generuje hierarchiu a vytvára poriadok vecí, nášmu svetu však chýba. Moderná strata viery „sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samotnej reality“. Jedným z dôsledkov straty zmyslu pre transcendentno je zameriavanie sa na výkon, úspech a zisk – tradičné hodnoty sú odmietané, na ich miesto nastupujú všelijaké experimenty, samoúčelné reformy, výplody sociálneho inžinierstva, ktoré ešte viac devastujú spoločenské prostredie.

Recenzia knihy Byung-Chul Hana: Spoločnosť v sebaklame

::

Časopis Viera a život č. 2/2019 priniesol zaujímavý rozhovor s cirkevným historikom a delegátom Arcibratstva sv. Filomény na Slovensku Ľuboslavom Hromjakom. Jednou z tém rozhovoru bola kríza viery, ktorej sme v súčasnosti svedkami.

Podľa Ľuboslava Hromjaka je hlavnou príčinou úpadku viery blahobyt a konzumizmus – ide o novodobú ideológiu, ktorá určuje dnešný spôsob života a vedie ľudí k pohodlnosti a sebectvu: „V zameraní na seba a svoje potreby človek akoby ochorie na egoizmus a nie je schopný sa obetovať pre nikoho iného len pre seba. Boh pre takého človeka je výhodný len vtedy, keď ho on potrebuje. Neexistuje tu stálosť vo vzťahu k Bohu...“ S tým súvisí neochota viazať sa na nejakú povinnosť, neochota prijať zodpovednosť v pravidelnej službe. Ďalšou príčinou úpadku viery je silný materializmus: „Neraz silnému tlaku materializmu musí odolávať aj samotná Cirkev, ktorá stojí pred pokušením, či investovať do duchovnej činnosti, ktorá sa finančne nevráti.“ V neposlednom rade, hovorí Ľuboslav Hromjak, ide o problém rozlišovania, v súčasnej situácii osobitne vyhrotený: „Dnes mnohí nepriatelia Cirkvi pod rúškom správnej duchovnosti podsúvajú veriacim katolíkom myšlienky, ktoré sú v priamom rozpore s katolíckou morálkou a s učením Cirkvi.“ Je teda potrebné naučiť sa správnemu duchovnému rozlišovaniu, aby sme vedeli rozpoznať dobré od zlého a vybrať to, čo životu viery osoží.

::

Uzavrime toto malé uvažovanie o kríze viery slovami profesorky Heleny Hrehovej:

„Súčasná post-sekulárna i post-kresťanská Európa a svet sa nachádzajú v štádiu systematického spochybňovania všetkého... Ľudské nádeje sa upierajú zväčša len na svetské reality, na dobrodružné prekvapenia a nové protesty namierené najmä proti všetkému tradičnému a predovšetkým voči kresťanom. Zdá sa, že ľuďom ostáva iba život v neistote v dôsledku postupného vyviazania sa z tých najprirodzenejších familiárnych a sociálnych väzieb, k akým patrila napríklad stabilne usporiadaná rodina. (...) Kresťanstvo vždy ponúkalo a aj naďalej ponúka budúcnosť pre svet, ak si ľudstvo zachová vieru i nádej, že v Bohu a s Bohom je všetko možné.“

(In: Viera a život č. 3/2019)

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 27–28/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!