Za družstevnou myšlienkou

Rozhovor s Ing. Zuzanou Lukáčovou, podpredsedníčkou predstavenstva Nášho finančného družstva

Zuzana Lukáčová

Karol Dučák: Zuzka, začnem tak, ako pri každom takomto rozhovore. Môžem vás poprosiť, aby ste sa aspoň stručne predstavili našim čitateľom?

Zuzana Lukáčová: Svoje detstvo som prežila v malej obci Odorín a už aj počas neho som sa stretla s družstevníctvom, pretože moji rodičia a aj stará mama pracovali v družstve. Odmalička som mala vzťah ku knihám a zostalo mi to až dodnes. Zaujímala ma príroda, človek a zmysel života. Už ako dieťa som chcela vedieť, ako presne vznikol svet, vesmír, naša Zem. Aj preto som si vybrala školu, ktorá mala blízko k štúdiu našej Zeme a to doslova. Najskôr som študovala hlbinné dobývanie ložísk na Strednej priemyselnej škole v Spišskej Novej Vsi a neskôr geologické inžinierstvo na Technickej univerzite v Košiciach. Bohužiaľ po roku 1989 nabral tento sektor spád smerom dole a šance môjho uplatnenia v odbore boli veľmi nízke. Mala som ale šťastie, že som sa zamestnala v súkromnej geologickej spoločnosti, ktorá sa zaoberala geologickým prieskumom, odpadovým hospodárstvom a ekológiou a v nej som potom pôsobila niekoľko rokov. Tu som získala cenné skúsenosti s obchodom, pretože sme mali zahraničných partnerov, s ktorými sme spolupracovali pri prieskumoch na zlato. Bola to skvelá prax v odbore, ktorý som vyštudovala, až do momentu, keď som sa vydala. Vtedy som už vedela, že v tomto odbore nebudem môcť pokračovať s takým nasadením kvôli svojim dvom deťom. V tom čase prišla aj túžba po zmene. Hľadala som niečo, čo by mi dalo väčšiu slobodu, hlavne tú časovú. Práve v tomto období som prvýkrát spoznala myšlienku NFD.

K. D.: Ako ste sa dostali k Nášmu finančnému družstvu?

Z. Lukáčová: V čase, keď som bola na materskej dovolenke, som už vedela, že sa do predchádzajúcej práce nechcem vrátiť. A to aj napriek tomu, že bola finančne veľmi zaujímavá. Zmenili sa mi priority. Hľadala som iné ponuky na prácu a príjem, ktoré by mi dali viac časovej slobody. Bola som vtedy otvorená každej ponuke. Prešla som si poisťovníctvom, MLM s tovarovým marketingom a mnohými ďalšími príležitosťami. V tom čase ich bolo ako húb po daždi a viaceré z nich sľubovali pasívny príjem, no ukázali sa pre mňa nefunkčné, ale na to som prišla až časom. Tu som pochopila, že bez vloženia mojej energie alebo práce do akejkoľvek príležitosti nemôžem očakávať vytúžené výsledky.

Popri všetkých tých príležitostiach, ktoré sa mi vtedy ponúkali, mi však jedna dávala veľký zmysel. Bola to práve príležitosť vybudovať si pasívny príjem s NFD. Vtedy som si povedala, že keď už mám niekde dávať svoju energiu a čas, nech je to niečo, čo stojí na silných základoch a má perspektívu. Na začiatku som samozrejme mala nejaké pochybnosti, tie ale pramenili zo všetkých tých neúspešných ponúk, ktorými som si dovtedy prešla.  Keď som sa ale osobne stretla s autorom projektu, pánom Martinom Cigánekom, cítila som, že toto je moja správna cesta. Všetko mi odrazu dávalo zmysel. Vedela som, že na vybudovanie pasívneho príjmu potrebujem kapitál, ktorý som nemala. Že na to potrebujem skvelý nápad, ktorý mi ale tiež chýbal. Tiež som si uvedomovala, že ak chcem začať sama v niečom podnikať, potrebujem marketingové, ekonomické, právne vzdelanie a ja som v tom čase mala len to technické. Pozrela som sa vtedy na podnikateľov, čo všetko museli ovládať, aby boli úspešní a ako ich to vyčerpávalo a pochopila som, že toto nemôže byť moja cesta. Vtedy som si uvedomila, že jediný spôsob, ako si ja môžem vybudovať pasívny príjem, je spojiť sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a spoločne to dosiahnuť. Netušila som vtedy ešte ako, ale dodnes je vo mne ten pocit, že spoluprácou vieme dosiahnuť viac, ako len jednotlivo. NFD toto všetko ponúkalo. Vtedy som ešte samozrejme netušila, ako ma táto príležitosť vtiahne do svojho deja, že sa napokon stane mojou plnou súčasťou.

K. D.: Aké aktivity dnes družstvo vyvíja?

Z. Lukáčová: Družstvo vzniklo v roku 2001 a od tej doby svojpomocne pracuje na projektoch, ktoré majú byť zdrojom príjmov pre členov. Projekty musia mať tak pevné základy, aby dokázali vytvoriť pasívny príjem pre všetkých členov družstva, podľa vopred určeného vzorca. Práve preto sa členovia rozhodli ísť cestou budovania pasívnych príjmov v oblasti bankovníctva a zelených energií. Družstvo je stopercentným vlastníkom platobnej inštitúcie Payment Institution NFD a.s., licencovanej Národnou bankou Slovenska, ktorá začína poskytovať svoje služby aj širokej verejnosti a podnikateľom. Platobná inštitúcia je poskytovateľom vernostného programu BonoPay, ktorý je jedinečný svojho druhu v tom, že má v sebe zakomponovanú aj platobnú funkciu. Je preto veľmi výhodný pre obchodníkov na budovanie si zákazníckej lojality, nakoľko stimuluje zákazníkov k nákupom.

Družstvo vyvíja aktivity v oblasti obnoviteľných zdrojov cez svoju dcérsku spoločnosť Eco Energy Point, kde si chce získať svoj podiel na trhu. Aktívne sa podieľa na licenčnej spolupráci a využívaní certifikovanej technológie na čistenie spaľovacích motorov vodíkom Carbon Cleaner. Už dnes má v prevádzke asi desať franšíz a ďalej rozvíja spoluprácu. Spomeniem nabíjacie stanice pre elektromobily, kde máme v pláne v nasledujúcich rokoch vybudovať tisíc nabíjacích staníc v regiónoch strednej Európy, hlavne na Slovensku, v Česku a Poľsku. Družstvo sa aktívne začína podieľať na licenčnej spolupráci pri výrobe elektrickej energie z veterného generátora. Naše generátory sú unikátne vysokou efektívnosťou (nízkym odporom) a efektívnym spôsobom nabíjania. Zariadenia sú preto veľmi zaujímavé pre existujúce FTV systémy s vlastným úložiskom, alebo ako doplňujúci zdroj na ohrev TUV. 

K. D.: Ako vidíte perspektívy družstevníctva vo svete, na Slovensku?

Z. Lukáčová: Družstevníctvo je fenomén založený na princípe spolupráce. Spolupráca vždy prinášala prospech komunitám tisícky rokov dozadu, preto som presvedčená, že tak bude aj v budúcnosti. Neviem, aké bude mať formy, lebo tie sa môžu meniť naprieč našou planétou, ale to, že tu bude spolupráca, je viac než isté. Pri štúdiu špirálového manažmentu som sa dočítala, že systém, ktorý je postavený na spolupráci, je najstabilnejším systémom na našej Zemi. V tomto systéme sa dosahuje najvyššia stabilita tvorby bohatstva. Aj fyzikálne sa dá dokázať, že takýto systém má trikrát viac energie ako systém hierarchický, či podriadený. Energia v tomto systéme sa dosahuje spontánne, nie nútene. Demonštrovala by som to na jednom príklade z histórie. Keď v Amerike farmári potrebovali elektrifikovať svoje farmy, zakladali si družstvá, aby to dosiahli. Nikto im nemusel nič prikazovať ani zakazovať, založili si družstvo, rozdelili si svoje úlohy a spoločne na tom potom pracovali. Veľa ľudí si našlo prácu a všetci boli napokon spokojní, lebo mali elektrinu na svojich farmách. Keď na tom pracovali, nepotrebovali, aby im niekto pripomínal, čo majú robiť. Keď mali nejaké problémy, tak si ich riešili sami tak, aby dosiahli spoločný cieľ. Práve v spolupracujúcom systéme sa dosahujú najvyššie výsledky s najmenším úsilím. Preto bude družstevníctvo podľa mňa predmetom skúmania mnohých manažérov v budúcnosti.

Keď sa len pozrieme na územie Slovenska, tak sme sa o tom mohli presvedčiť aj sami. Družstevníctvo tu má silné korene a pomáhalo mnohým ľuďom už v 19. storočí prekonávať ich biedu a postupne dorovnávalo rozdiely k tým najbohatším. Dnes už nikto nepochybuje, že na celom svete sa zvyšuje priepasť medzi bohatými a chudobnými. Stredná vrstva ako keby vymierala. Ak tomu chceme zabrániť, tak práve družstevná forma podnikania nám v tomto vie elegantne pomôcť, lebo družstvá znižujú nerovnosť vo svete. Napokon, základom družstva je člen, preto družstvá sú orientované predovšetkým na ľudí a pomáhajú tak udržať aj zamestnanosť. Riešením je teda vzdelávanie o tejto forme podnikania, podpora u našich zákonodarcov a verte mi, že ľudia si už nájdu to svoje, čo by si touto formou podnikania vyriešili. Podľa najnovšieho odhadu dnes družstvá po celom svete zamestnávajú alebo sú  hlavným zdrojom príjmov pre viac než 279 miliónov ľudí, čo je skoro desať percent celkovej pracovnej populácie. Družstvá zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní dôstojných pracovných miest, preto je najvyšší čas, aby sme im dávali aj my na Slovensku väčšiu pozornosť. (Zasielam preto pozdrav aj našim zákonodarcom.)

K. D.: Otázka na telo: neoľutovali ste nikdy svoje rozhodnutie stať sa funkcionárkou družstva? Napĺňa vás aj dnes toto – nazvem to – poslanie?

Z. Lukáčová: Do tejto funkcie som bola navrhnutá pred piatimi rokmi, pretože družstvo v tom čase potrebovalo pomoc v predstavenstve. Prijala som to s plnou vážnosťou a svoju dôveru do mňa vložili členovia družstva, ktorí si ma zvolili. Pracovať na takomto projekte ako je náš si vyžaduje viac, ako len byť vo funkcii. Je to ako vravíte vy – poslanie. Vtedy nemeriate čas strávený pri výkone, neporovnávate sa s inými,  ale pracujete najlepšie ako viete s najlepším úmyslom pre dosiahnutie spoločného cieľa.

Najťažšie chvíle som ale zažívala na začiatku, keď som v družstve len začínala a mnohí mi vtedy vraveli, alebo sa ma snažili presvedčiť, aby som do toho nešla. Vtedy som zo seba musela vydať maximum svojho úsilia, aby som vydržala. Začiatky neboli ľahké, ale moja viera v zmysluplnosť nášho projektu mi vždy dodávala silu pokračovať. Dnes, keď už družstvo dokázalo svoju veľkosť, mi už nikto nič nehovorí. Je také pekné príslovie: „Mnoho ľudí nemá zábrany rýchlo vám zatrhnúť to, s čím ste ešte nezačali, budú ale váhať sa vám postaviť, keď už ste na ceste k cieľu.“

V družstve sa venujem aj marketingovej činnosti. Robím to s veľkou pokorou, neustále sa vzdelávam, učím sa a som otvorená spätnej väzbe, lebo marketing v našom družstve je odlišný, ako marketing v klasických spoločnostiach. Niečo iné motivuje majiteľa, vlastníka a niečo iné zákazníka. Tiež neexistujú dve rovnaké družstvá na svete. Čo platí pre jedno, nemusí platiť pre druhé, lebo každé vzniklo za iným účelom. Každé je jedinečné a každé si vyžaduje svoj vlastný prístup. Nájsť tú správnu cestu nie je jednoduché, ale je mojím cieľom sa v tom neustále zlepšovať.

K. D.: Aký je súčasný stav družstva?

Z. Lukáčová: Družstvo je v dobrej ekonomickej forme. Má pozitívne ekonomické ukazovatele, ktoré potvrdzujú predpoklad ekonomického rastu. Plní tzv. „zlaté bilančné pravidlo“, ktoré vyžaduje, aby stále aktíva boli kryté dlhodobými zdrojmi, ktoré sú tvorené vlastným imaním. Tiež si znižujeme svoje dlhodobé záväzky a máme výborný ukazovateľ celkovej likvidity. Nebudem ale Vašich čitateľov zaťažovať číslami, všetky dôležité informácie sú k dispozícii na našej web stránke NFD vo výročných správach.

K. D.:  Čo je najväčšou devízou v družstve?

Z. Lukáčová: Najväčšou devízou sú správni členovia. Keď chceme dosiahnuť dlhodobý úspech, nestačí nám len stanovený cieľ a stratégia. Naším cieľom sú pasívne príjmy pre členov a našou stratégiou je vzájomná spolupráca. To všetko je skvelé, ale aj tak potrebujeme ešte jeden dôležitý koncept. A tým je: Najprv kto… potom čo. Aj v našom družstve sme si potvrdili, že staré príslovie „Ľudia sú vašou najväčšou devízou“ je nesprávne. Ľudia nie sú najväčšou devízou. Sú ňou „správni ľudia“. V prípade nášho družstva sú ňou tí „správni“ družstevníci. Družstevníci, ktorí rozumejú, aká je ich funkcia v družstve, disponujú potrebnými vedomosťami, otvorenosťou a ochotou sa vzdelávať v družstevníctve. Potom sa naplno rozvinie ich sociálny kapitál, ktorý vlastne nie je nič iné, než vytváranie hodnôt v družstve s ľahkosťou, ako je to aj v spolupracujúcej prírode.

K. D.: Ako vy vnímate spoluprácu v družstve?

Z. Lukáčová:  Spoluprácu vnímam tak, že v družstve pracujeme spoločne na dosiahnutí nášho cieľa. To je aj základným princípom družstevníctva, že sa nepracuje individuálne, ale spoločne. Bez práce to nejde. Práca je tou energiou, ktorá tvorí hodnoty. Aj v našom družstve musíme pracovať. Otázka ale stojí na tom, či je táto práca spontánna, alebo nútená. Nakoľko sme všetci spoluvlastníci, je spontánna, resp. mala by byť pre správneho družstevníka. Dobrou správou je, že sme si za základ tejto práce vybrali „samospotrebu“, takže naša práca nie je nič iné než to, že spotrebovávame naše vlastné družstevné produkty. Či už je to dovolenkovanie v družstevných apartmánoch alebo používanie vlastných platobných služieb.

Z môjho pohľadu je to geniálne nastavené. Takýmto spôsobom pracujeme na tvorbe našich aktív. Neviem, či je to pre niekoho ťažká práca, ale používať produkty, ktoré sme si sami navrhli, by nemalo byť ťažké pre žiadneho správneho družstevníka. Malo by to byť spontánne. Niečo ako využívanie elektriny v prípade tých elektrických družstiev. Na družstevnej spolupráci sa mi páči to, že každý člen má možnosť naplno rozvinúť svoj potenciál a vyvinúť najvyššiu angažovanosť pre družstevnú komunitu, pretože to, čo urobí pre družstvo, urobí vlastne aj pre seba. Svoj osobný úspech dosiahne v družstve každý člen tak, že prevezme vnútornú  zodpovednosť za dlhodobý úspech celého družstva. Ak bude čím viac družstevníkov takto premýšľať a podľa tohto sa aj vnútorne správať, sami si vytvoríme systém, ktorý bude stabilný, plný energie a rastu. Všetko je ale o komunikácii a vzdelávaní nás členov.

K. D.: Máte nejaký obľúbený citát?

Z. Lukáčová: Áno, mám jeden obľúbený: „Entuziazmus je najväčšie bohatstvo na svete, má väčšiu cenu než peniaze, moc a vplyv.“

K. D.: Chceli by ste možno ešte niečo dodať?

Z. Lukáčová: Chcela by som vám poďakovať za príležitosť vyjadriť svoje myšlienky vašim čitateľom. Družstevná myšlienka nikdy nezanikne, ak budeme o nej hovoriť, písať a približovať ju mnohým. A ľudia ako vy sú šíriteľmi tejto myšlienky. Kto nehorí, nezapáli, a preto ďakujem, že aj vďaka vám sa pre túto myšlienku zapália aj ďalší.

K. D.: Ďakujem za rozhovor.

::

Súvisiaci článok:

Švajčiarske družstevníctvo – svetlý vzor do budúcnosti