Poetické spektrum

Teofil Klas: Solis spiculo (alebo Z odrazu Slnka)

Počítačový samizdat, 2019

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský, narodený 12. novembra 1940 v Trnave) sa dlhé roky venoval redakčnej a novinárskej práci. Od roku 1958 pôsobil v Technických novinách, v druhej polovici osemdesiatych rokov súbežne v redakcii ilegálneho samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo. Po zmene politického systému pomáhal budovať novú podobu Katolíckych novín, a to ako redaktor a neskôr šéfredaktor (1990–1993). Pracoval aj vo Vydavateľstve Nové mesto a v redakcii časopisu Kultúra. V rokoch 2003 až 2007 zastával funkciu tajomníka Spolku slovenských spisovateľov. Kultúrnej verejnosti je však známy najmä ako básnik, patrí k výrazným predstaviteľom našej duchovnej kresťansky orientovanej poézie.

Paradoxne, Teofil Klas – básnik telom i dušou – sa začal naplno literárne prejavovať až v strednom veku. Predtým sa k tvorivému písaniu veľmi nedostával, písal a publikoval iba sporadicky, jeho básnický talent bol tlmený – asi najviac nepriaznivými spoločensko-politickými pomermi. Knižne debutoval v roku 1993 súborom básní Najbližšej k Taju (hoci prvú zbierku Zaklínadlo zostavil už v roku 1968, vydal ju však omnoho neskôr). Z ďalších kolekcií poézie spomeňme aspoň niektoré: Z noci sa kráča do svetla (1995), Pôstne akordy (1996), Premeny do svetla (2003), Večná modulácia (2013), Gorazdov odkaz (2017).

Osobitnú pozornosť si zasluhuje knižný výber z kultúrnej publicistiky, ktorý vyšiel pod názvom Z ozvukov krásy (2016). Podtitul (Skladba na spôsob zbierky básní) poukazuje na vrúcny vzťah autora k poézii, na jeho priam bytostnú spätosť s týmto druhom umenia. Poézia je ťažiskovou témou výberu, ktorý inak zahŕňa texty v pomerne širokom žánrovom rozsahu: od komentárov a poznámok cez eseje, úvahy, literárne posudky, recenzie, medailóny a rozhovory až po spomienkové články a nekrológy. Poézia vždy bola kráľovnou v národnej literatúre, pravá poézia dáva ľuďom krídla. Odcitujme zo spomínanej knihy: „Skutočná poézia (a tu ňou nemyslím iba básnictvo v užšom zmysle slova, ale pravú poéziu života vôbec) buduje v duši človeka predpolia všetkej statočnej tvorivej činnosti a dvíha ho, aj navzdory ťarchám a smútkom...“

Všetky tvorivé výboje Teofila Klasa sa sústreďujú okolo poézie (Poézie), aj publicistika, aj preklady, všetko zapadá do jedného celku, vytvára jedno – vnútorne bohato štruktúrované – „poetické spektrum“. Do tohto spektra treba začleniť i preklad románu nemeckého spisovateľa E. T. A. Hoffmanna Diablove elixíry, ktorého slovenská verzia vyšla v roku 2014. Ide o alegóriu zápasu medzi dobrom a zlom, príbeh ľudskej duše, vykreslený fantazijne, prostredníctvom fikcie a hyperboly. Teofil Klas prekladom tohto románu sprostredkoval slovenskému čitateľovi jedno z kľúčových diel nemeckej literatúry, dielo poeticky pôsobivé a obsahovo závažné. A prirodzenou súčasťou tohto spektra je tiež zbierka básnických prekladov Solis spiculo. Prekladateľ to v úvodnom slove „na vysvetlenie“ potvrdzuje, keď píše: „Jednotlivosti v nej zodpovedajú môjmu vnútornému duchovnému nastaveniu a tak predstavujú čosi ako doplnok mojej vlastnej autorskej tvorby.“

Básnický preklad môže byť niekedy ovocím pozorného, sústredeného, kritického čítania, teda čítania, ktoré je súčasťou tvorivej práce a vlastne splýva s premýšľaním a písaním. Pravdaže, predpokladá to záujem i talent a v neposlednom rade znalosť pravidiel poetiky. Jazyková translácia poézie je v istom zmysle náročnejšia než pôvodná tvorba. Teofil Klas sa predstavuje ako prekladateľ s citlivým prístupom k forme i obsahu pôvodiny. Záleží mu na tvarovej a jazykovej vybrúsenosti aj na zachovaní výpovednej hodnoty básnického textu.

Predkladaná zbierka poetických prekladov nám dáva možnosť nazrieť do tvorivej dielne básnika, ktorý sa stáva prekladateľom, aby sebe i druhým priblížil vybrané – možno drobné, ale umelecky silné – básne iných autorov, duchovne spriaznených. Niektoré mená možno čitateľa prekvapia – trebárs Karl May, celosvetovo známy autor dobrodružných a cestopisných románov, ale aj autor poézie... alebo Tomáš Munk, konvertita, jezuitský novic, ktorý sa stal v mladom veku obeťou vojnového besnenia.

Poetické spektrum Teofila Klasa je vystužené jednotou krásy, dobra a pravdy. A úctou k slovu, úctou k jazyku. Jazyk má poznávaciu i estetickú funkciu, môže byť pestrý a metaforický, sýtený mnohými obrazmi, odkazmi či alegóriami, ale nemal by byť nikdy klamlivý, zavádzajúci, bezobsažný. Inak povedané, v umeleckej tvorbe je nevyhnutný zmysel pre veci hlbšie a vyššie. Iba tak bude poézia skutočnou kráľovnou, iba tak – povedané s Rilkem – „pieseň krásna zostane“.

Ján Maršálek

::

V prípade záujmu napíšte na adresu redakcia@priestornet.com – zbierku básnických prekladov Solis spiculo (vo formáte PDF) vám pošleme.

::

Súvisiace články:

Epištola o Diablových elixíroch

Teofil Klas: Na orbity