Teofil Klas: Solis spiculo (alebo Z odrazu Slnka)
Počítačový samizdat, 2019
Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský,
narodený 12. novembra 1940 v Trnave) sa dlhé roky venoval redakčnej
a novinárskej práci. Od roku 1958 pôsobil v Technických novinách,
v druhej polovici osemdesiatych rokov súbežne v redakcii ilegálneho
samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo. Po zmene politického systému
pomáhal budovať novú podobu Katolíckych novín, a to ako redaktor
a neskôr šéfredaktor (1990–1993). Pracoval aj vo Vydavateľstve Nové mesto
a v redakcii časopisu Kultúra. V rokoch 2003 až 2007 zastával
funkciu tajomníka Spolku slovenských spisovateľov. Kultúrnej verejnosti je však
známy najmä ako básnik, patrí k výrazným predstaviteľom našej duchovnej
kresťansky orientovanej poézie.
Paradoxne, Teofil Klas – básnik telom
i dušou – sa začal naplno literárne prejavovať až v strednom veku.
Predtým sa k tvorivému písaniu veľmi nedostával, písal a publikoval
iba sporadicky, jeho básnický talent bol tlmený – asi najviac nepriaznivými
spoločensko-politickými pomermi. Knižne debutoval v roku 1993 súborom
básní Najbližšej k Taju (hoci prvú zbierku Zaklínadlo
zostavil už v roku 1968, vydal ju však omnoho neskôr). Z ďalších
kolekcií poézie spomeňme aspoň niektoré: Z noci sa kráča do svetla
(1995), Pôstne akordy (1996), Premeny do svetla (2003), Večná
modulácia (2013), Gorazdov odkaz (2017).
Osobitnú pozornosť si zasluhuje knižný výber
z kultúrnej publicistiky, ktorý vyšiel pod názvom Z ozvukov krásy
(2016). Podtitul (Skladba na spôsob zbierky básní) poukazuje na vrúcny
vzťah autora k poézii, na jeho priam bytostnú spätosť s týmto druhom
umenia. Poézia je ťažiskovou témou výberu, ktorý inak zahŕňa texty
v pomerne širokom žánrovom rozsahu: od komentárov a poznámok cez
eseje, úvahy, literárne posudky, recenzie, medailóny a rozhovory až po
spomienkové články a nekrológy. Poézia vždy bola kráľovnou v národnej
literatúre, pravá poézia dáva ľuďom krídla. Odcitujme zo spomínanej knihy:
„Skutočná poézia (a tu ňou nemyslím iba básnictvo v užšom zmysle slova,
ale pravú poéziu života vôbec) buduje v duši človeka predpolia všetkej
statočnej tvorivej činnosti a dvíha ho, aj navzdory ťarchám
a smútkom...“
Všetky tvorivé výboje Teofila Klasa sa
sústreďujú okolo poézie (Poézie), aj publicistika, aj preklady, všetko zapadá
do jedného celku, vytvára jedno – vnútorne bohato štruktúrované – „poetické
spektrum“. Do tohto spektra treba začleniť i preklad románu nemeckého
spisovateľa E. T. A. Hoffmanna Diablove elixíry, ktorého slovenská
verzia vyšla v roku 2014. Ide o alegóriu zápasu medzi dobrom
a zlom, príbeh ľudskej duše, vykreslený fantazijne, prostredníctvom fikcie
a hyperboly. Teofil Klas prekladom tohto románu sprostredkoval slovenskému
čitateľovi jedno z kľúčových diel nemeckej literatúry, dielo poeticky
pôsobivé a obsahovo závažné. A prirodzenou súčasťou tohto spektra je
tiež zbierka básnických prekladov Solis spiculo. Prekladateľ to
v úvodnom slove „na vysvetlenie“ potvrdzuje, keď píše: „Jednotlivosti
v nej zodpovedajú môjmu vnútornému duchovnému nastaveniu a tak
predstavujú čosi ako doplnok mojej vlastnej autorskej tvorby.“
Básnický preklad môže byť niekedy ovocím
pozorného, sústredeného, kritického čítania, teda čítania, ktoré je súčasťou
tvorivej práce a vlastne splýva s premýšľaním a písaním.
Pravdaže, predpokladá to záujem i talent a v neposlednom rade
znalosť pravidiel poetiky. Jazyková translácia poézie je v istom zmysle
náročnejšia než pôvodná tvorba. Teofil Klas sa predstavuje ako prekladateľ
s citlivým prístupom k forme i obsahu pôvodiny. Záleží mu na
tvarovej a jazykovej vybrúsenosti aj na zachovaní výpovednej hodnoty
básnického textu.
Predkladaná zbierka poetických prekladov nám
dáva možnosť nazrieť do tvorivej dielne básnika, ktorý sa stáva prekladateľom,
aby sebe i druhým priblížil vybrané – možno drobné, ale umelecky silné –
básne iných autorov, duchovne spriaznených. Niektoré mená možno čitateľa
prekvapia – trebárs Karl May, celosvetovo známy autor dobrodružných
a cestopisných románov, ale aj autor poézie... alebo Tomáš Munk,
konvertita, jezuitský novic, ktorý sa stal v mladom veku obeťou vojnového
besnenia.
Poetické spektrum Teofila Klasa je vystužené
jednotou krásy, dobra a pravdy. A úctou k slovu, úctou
k jazyku. Jazyk má poznávaciu i estetickú funkciu, môže byť pestrý
a metaforický, sýtený mnohými obrazmi, odkazmi či alegóriami, ale nemal by
byť nikdy klamlivý, zavádzajúci, bezobsažný. Inak povedané, v umeleckej
tvorbe je nevyhnutný zmysel pre veci hlbšie a vyššie. Iba tak bude poézia
skutočnou kráľovnou, iba tak – povedané s Rilkem – „pieseň krásna
zostane“.
Ján Maršálek
::
V prípade záujmu napíšte na adresu
redakcia@priestornet.com – zbierku básnických prekladov Solis spiculo (vo
formáte PDF) vám pošleme.
::
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.