|
Ján Maršálek |
Ľudská reč je obdivuhodným fenoménom.
Schopnosť vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka patrí k hlavným atribútom
človečenstva. Jazyk nám slúži ako jedinečný nástroj myslenia, dorozumievania aj
uchovávania poznatkov, preto je dôležité dbať na jeho kultivovanie
a používať ho náležitým spôsobom. Na spôsobe vyjadrovania záleží, zvlášť
vo verejnom priestore a v oficiálnom styku – ide predsa o to,
aby sme si rozumeli, aby nedochádzalo k zbytočným sporom, omylom
a dezinterpretáciám.
Pravdaže, nič ľudské nie je dokonalé. Niekedy
prosto dochádza k nepochopeniu, prostriedky jazyka sa javia ako
nedostatočné, slová akoby nemali u každého rovnaký význam, respektíve ich
význam sa mení podľa okolností. Ale takéto problémy sú pri dobrej vôli vždy
riešiteľné. Horšie je, keď dochádza k úmyselnému zavádzaniu,
k deformovaniu jazyka, a to aj na celospoločenskej úrovni, keď sa
jazyk zneužíva na politické ciele, na dezinformovanie a propagandu.
Vytváranie akéhosi nového jazyka – jazyka
hesiel a fráz, príkazov a zákazov – je príznačné pre totalitné
režimy. Máme s tým na našom území bohaté skúsenosti. No napodiv k niečomu
takému dochádza i dnes. Aj v súčasnosti môžeme pozorovať, ako sa
jazyk zneužíva, násilne mení, ako je tlačený do „politicky korektnej“ podoby.
Pozrime sa napríklad na slovo „Cigán“
a slovo „Róm“. V prvom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka
(Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1987) nájdeme slovo Cigán
s vysvetlením, že ide o príslušníka etnickej skupiny, slovo Róm tu
vôbec nie je uvedené. V treťom – doplnenom a prepracovanom – vydaní
tohto slovníka z roku 1997 je výklad slova Cigán už doplnený
o poznámku: novšie Róm. Dochádza teda k posunu. Niekto môže povedať,
že výraz Cigán má hanlivý nádych, preto je žiaduce nahrádzať ho výrazom Róm. To
však celkom neobstojí, veď napríklad aj pomenovanie Maďar, Nemec alebo Rus býva
niekedy chápané pejoratívne (a hádam nechceme za všetky takéto slová hľadať
náhradu). Neobstojí ani tvrdenie, že ide o prirodzený, spontánny vývin
jazyka. Vidíme predsa za tým istú formu (ideologického) nátlaku – slovo Cigán,
donedávna úplne bežné (aj v prostredí tohto etnika!) a vlastne bez
ekvivalentu, stalo sa zrazu neslušným či dokonca zakázaným; kto ho nahlas
vysloví, je považovaný za grobiana alebo dokonca extrémistu.
George Orwell, zobrazujúc totalitné praktiky,
uplatňuje v románe 1984 výraz „newspeak“ (nová reč, nový jazyk), ktorým
pomenúva jazyk vytvorený s ideologickým a politickým zámerom obmedziť
myslenie, manipulovať s ľudským vedomím, prekrucovať fakty a napokon úplne
ovládnuť ľudské masy. Newspeak má byť odrazom novej ideológie, prostriedkom
správneho vyjadrovania a zároveň hrádzou „proti všetkým iným spôsobom
myslenia“. Manipulátori rátajú s tým, že keď vnútia ľuďom nový jazyk,
slobodné myslenie sa stane fakticky nemožným, „aspoň v takej miere,
v akej je myslenie závislé od slov“ (George Orwell: 1984. Svetová knižnica
SME, 2005). Od prvého vydania románu uplynuli desaťročia, ale Orwellove
myšlienky nezostarli, nestratili na aktuálnosti, práve naopak.
Spôsobov pretvárania, deformovania,
zošnurovania jazyka, využívaných hlásateľmi svetlých zajtrajškov, je viacero:
ideologicky motivované prehodnocovanie, triedenie lexikálnych jednotiek na
vhodné a nevhodné, redukcia starej slovnej zásoby a popritom predkladanie
všelijakých novotvarov, ktorými možno zahmlievať skutočnosť. Viaceré nové
slovné spojenia z kategórie politicky korektných sa stali akoby normálnou
súčasťou komunikácie, často ich počuť z úst politikov, byrokratov či
novinárov. Mnohé z nich patria do portfólia takzvanej genderovej
ideológie: rodové roly a stereotypy, rodovo citlivá pedagogika, rodovo
citlivý jazyk... Vieme asi, čo sa tým myslí, ale presný zmysel väčšine uniká –
a je v tom možno zámer.
Ďalšou z ciest ideologizácie jazyka je
presadzovanie klamlivých eufemizmov – namiesto zdražovania máme úpravu cien,
namiesto prepúšťania máme optimalizáciu ľudských zdrojov, ba ľudia už ani
neumierajú, ale priamo odchádzajú do neba (hereckého, speváckeho, ľubovoľného).
Skrátka, ukazuje sa nám obielená fasáda, ale za ňou sa neraz skrýva faloš, zlý
úmysel, politická propaganda, neúcta k pravde, alebo prinajmenšom neúcta
k jazyku. Mali by sme si na to dávať pozor, aby nás klamoreč úplne
nedoplietla.
Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Stručné a jasné.
OdpovedaťOdstrániťAutor vo svojom príspevku zabudol spomenúť, že do našej slovenskej materinskej reči sa po Prevrate dostalo (i naďalej pribúda) k nám veľa slov z angličtiny, čím sa najmä zakomplexovaní jedinci chcú líšiť od nás bežných ľudí, občanov Slovenska. Oblečenie nahrádzame aufitom, letenky sa snažíme zabukovať a mohol by som pokračovať. Nehovoriac, že sme prijali Halloween, oslavujeme Valentína atď. Tých tradičných dní a cudzích slov je viac, teraz mi mnohé z nich, ktoré sme prevzali a počujeme ich denne už aj v masovokomunikačných prostriedkoch, nenapadajú, - proste opičíme sa po druhých. Hovorí sa, že chceme byť pápežský ako pápež. Alebo tým chceme demonštratívne zakrývať svoju chýbajúcu múdrosť a vzdelanosť. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za pripomenutie. Zbytočné používanie cudzích slov, ich vtláčanie do slovenčiny, to je samostatná kapitola. Máte pravdu, pôsobí to komicky, niekedy tragikomicky a skoro vždy hlúpo... Prehreškov proti slovenčine je veľa, spomeniem ešte napríklad súčasnú módu neprechyľovania ženských priezvisk – všetko sa v jednom článku ani nedá zachytiť.
OdstrániťChcel by som sa vyjadriť k problematike Rómov – Cigánov. Učím ich 20 rokov, žiaci majú 15 – 20 rokov. Keď som ešte v začiatkoch povedal napr. „Rómovia, ideme do triedy“, ich reakcia bola: „Ta jaky sme my Romovia, my sme Cigaňe.“ Ani v najmenšom nemali k pomenovaniu Róm nejaký vzťah. Slovo bolo pre nich cudzie. Keď som sa opýtal, akej si národnosti, takmer všetci povedali Slovák, ani jeden nebol Róm, alebo Cigán. Po rokoch už označenie Cigán nebolo pre nich priaznivé, začali vo veľkom používať slovo Róm. Keď som sa ich vtedy pýtal, prečo už nehovoríte Cigán, ale Róm, odpovedali: „Šak tak hovoria v televizi, my už nie sme Cigaňe.“ Takže na problematiku Róm – Cigán sa pozerám z tohto pohľadu. Neviem si však veľmi dobre predstaviť, ako by sa volali pôvodné cigánske jedlá: Rómske rebierko? Rómska pečienka? Alebo známa skupina by sa mala premenovať na Rómskych diablov?
OdpovedaťOdstrániťVeľmi trefná je aj časť, v ktorej autor píše o novotvaroch. Možno viacerí poznáte ten príbeh, keď firma hľadá „manažérku pre čistotu podlahy“. Po slovensky: hľadajú upratovačku.
Ďakujem za postrehy z praxe. Myslím, že potvrdzujú moje slová. Ide o zmeny nie prirodzené, ale umelo vyvolané a politicky, resp. ideologicky motivované.
OdstrániťPán Milan,
OdpovedaťOdstrániťpán Maršálek to krásne a zrozumiteľne povedal. Kedysi, za mladých časov nám robil v obecnom futbalovom družstve ľavé krídlo cigáň. Ale behal fantasticky. Pišti, ako to, že Ty tak beháš? - chlapci, musíte jesť syslov. A my sme mu boli pomáhať tých syslov chytať.
S pozdravom
jhusár
Doplňujem článok pána Maršáleka o myšlienky, ktoré som "ukradol" spisovateľovi Jozefovi Banášovi a nadväzujú na predošlé úvahy: Snahou mocných tohto sveta je vykoreniť nás Slovákov, Čechov, Maďarov, Poliakov, Ukrajincov, Rusov, Chorvátov, Srbov, Bulharov, Rumunov a ďalšie národy zo svojich koreňov, zo svojej podstaty, zo svojho života. Preto už nemáme Dom detí, ale Kidhouse, nemáme Slovenskú krčmu, ale Slovak Pub, nemáme Snehulienky, Šípkové Ruženky, Zlatovlásky či Jankov Hraškov, zato máme Mekkvínov, Mekgájverov a Barbíny. Preto nemáme roľníkov, ale farmárov, nemáme správy, ale hedlájny.
OdpovedaťOdstrániťPríznačné je, že niektoré naše médiá už nemajú úroveň, ale iba level. Ak vás vytrhnú z koreňov zmeníte sa na vyschnutú, manipulovateľnú trstinu ochotnú za pár šestákov makať na ľudomiľných cudzích vlastníkov vo vlastnej krajine. Budeme makať, konzumovať a plodiť nových makačov a nových konzumentov. To je jediná úloha, ktorú nám prisudzujú naši "nenaši" chlebodarcovia. milan kupecký
bolo by treba vydať slovník či zaviesť rubriku lživo zavadzajúcich novotvarov, pardon teda newspeaku, napr. typické za socializmu "prerušenie tehotenstva" v demokracii už vyšší stupeň "sväté právo ženy na voľbu" teda progresívne už "pro choice" čiže povzbudenie na pravo zabiť dieťaťa v lone matky. Bojovať uspešne sa da len s pravdou a takéto odhalenia marxisticko-liberalných diabolských praktik pomôže ľuďom precitnuť, zamyslieť sa a buriť sa proti bezočivej manipulácii. Nehovoriac o pľundrovaní jazyka gyčovitými anglikanizmami.
OdpovedaťOdstrániťÁno, príklad, ktorý spomínate (prerušenie tehotenstva), patrí k vrcholným číslam klamoreči.
OdstrániťNedá mi, aby som nereagoval na článok pána Maršálka, len malou poznámkou. Som už dosť starý človek, ktorý má zaužívané slovo Cigán, a keď som niekde neuviedol slovo Róm, ale Cigán, nebol som napomenutý.
OdpovedaťOdstrániťJeden pojem z prostredia hudby, hudobných skupín. Pýtam sa: Ako by sme nazvali kapelu Rinalda Oláha, Farkašovcov a mnoho iných „cigánskych“ kapiel? Pamätám sa z detstva na tie cigánske kapely, ktoré chodili hrávať na Štedrý večer, na Veľkonočný pondelok – z domu do domu, i v našej bývalej dedine. Za krajec chleba, kúsok koláča či slaninky, alebo mäsa. A ako za to ďakovali!
Myslím si, že ako svetom hýbe technická revolúcia, tak i reč ľudu sa mení a možno u našich potomkov bude slovo Cigán neznáme. Ako je teraz neznáme slovo „piglajs“ (žehlička), alebo v Otčenáši „chlieb náš vezdejší“ (chlieb náš každodenný), a ako mnoho iných nespomenutých slov. Myslím si, že pán Maršálek to trochu ináč, ale správne napísal.
A ak niekto ľudovej reči použije slovo Cigán, nech sa na to nikto nehnevá, lebo i v rómskych osadách (a poznám ich niekoľko) sa samo toto etnikum volá Cigáni. Taká je pravda a nik ju nevyvráti.