Skalica (Foto: PriestorNet) |
V Skalici bola v roku 2000 obnovená úcta k
Loretánskej Panne Márii a každoročne sa tu začiatkom septembra konajú
Loretánske dni. Tohtoročné sa začali
v pondelok 2. septembra 2019 prenesením sochy Panny Márie
Loretánskej z kaplnky pri kostole Najsvätejšej Trojice do farského kostola, keď
bol hlavným celebrantom súčasný skalický farár Mons. Róbert Urland.
Počas celého týždňa sa konali vo farskom
kostole slávnostné sväté omše a pobožnosti. Každý deň bola ranná svätá
omša, poludňajšia modlitba Anjel Pána a
večer pod vedením diakona pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou oltárnou
modlitba svätého ruženca a Loretánskych litánií, do ktorých sa zapájali veriaci
z filiálnych obcí a spoločenstiev pôsobiacich vo farnosti. Vyvrcholením každého
dňa bola svätá omša s tematickou kázňou, ktorú v tomto roku predniesli
kňazi, ktorí v minulosti pôsobili v skalickej
farnosti, a rozoberali jednotlivé invokácie Loretánskych litánií. Títo
boli aj hlavnými celebrantmi koncelebrovaných svätých omší.
Počas celého týždňa, vždy ráno a večer pred
a počas svätých omší, bola dostatočná príležitosť k spovedi, ktorú využili
mnohí kajúcnici. Napriek nie najlepšiemu počasiu sa na ich programe
zúčastňovali mnohí veriaci zo skalickej farnosti i pútnici z okolitých farností
Slovenska i Moravy. Zakončené boli na sviatok Narodenia Panny Márie
v nedeľu 8. septembra slávnostnou
svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom aj kazateľom bol generálny vikár
bratislavskej arcidiecézy Mons. Daniel Ižold, za asistencie diakonov,
koncelebrovali viacerí kňazi z farnosti a okolia.
V príhovore, po informáciách z
pastierskeho listu, ktorý slovenskí biskupi na túto nedeľu adresovali veriacim,
sa prihovoril na tému Panna Mária: Brána do neba. Hovoril, že do nebeského
kráľovstva sa ide po úzkej ceste, ale brána neba je široko otvorená pre všetkých, ktorí ňou
chcú vojsť. Na záver svätej omše bola loretánska socha prenesená v slávnostnej
procesii mestom a bola uložená v Loretánskej kaplnke, kde si ju niekoľko
verných uctieva modlitbou každodenne počas celého roka. Tu sa prítomní spoločne
pomodlili Loretánske litánie, modlitby k Panne Márii Loretánskej a bolo udelené
záverečné požehnanie.
Karmelitáni po svojom príchode do Skalice v
roku 1700 pri kostole Najsvätejšej Trojice v Potočnej ulici, ktorý vybudovali v
rokoch 1648–1652 evanjelici a po nich ho užívali jezuiti, ktorí si potom
vybudovali kostol s kláštorom a školou
na námestí, začali budovať Loretánsku kaplnku. Kaplnka napodobňuje chudobný
nazaretský domček Svätej rodiny, aké sú vybudované na mnohých miestach v
Európe, podľa originálneho vzoru v talianskom Lorete. Presný rok výstavby nie
je známy. Súpis pamiatok na Slovensku III, z r. 1969 ju začleňuje do r. 1710,
Dr. Šátek uvádza hornú hranicu jej postavenia do r. 1711, keď zomrel
organizátor jej výstavby prior Ferdinad.
Podľa prameňov uložených v osobnom fonde
Jozefa Šátka, v Štátnom archíve Bratislava, pobočka Skalica, už v roku 1702 sa
konala slávnosť prenesenia sochy z Viedne do Skalice. Podľa karmelitánskych
záznamov opísal páter Damascén, ktorý bol slávnostným kazateľom 8. septembra
1769, v Histórii domus františkánskeho kláštora v Skalici počiatky úcty k
Loretánskej Panne Márii takto:
„Sošku Panny Márie dal vyhotoviť druhý vikár
skalickej karmelitánskej rezidencie páter Ferdinand Mária od sv. Terézie, ktorý
bol veľkým ctiteľom Panny Márie. Presne podľa sochy v Lorete ju na objednávku
ostrihomského arcibiskupa a prímasa Leopolda Koloniča vyhotovil viedenský
sochár Ján Ignác Bendl. Vikár karmelitánov F. Arsenius zašiel sám so soškou do
Loreta, aby sa dotkol pôvodnej milostivej sošky. Pri jej slávnostnom prenesení
z Viedne do Skalice vydal ostrihomský arcibiskup Leopold Kolonič úpravu, aby ju
na území Uhorska od prekročenia rieky Moravy vyprevádzali s procesiou. Najprv
prišli do Moravského Sv. Jána, kde za veľkej účasti ľudu a spevu Salve Regina
zaniesli sošku do kostola. Odtiaľ ju v procesii šesť dievčat nieslo až do
Kútov. Tam ju zase prevzalo šesť dievčat a v slávnostnom sprievode išli až do
Brodského, kde ich čakala majiteľka holíčsko-šaštínskeho panstva grófka Barbora
Erdody, vdova po Antonovi Czoborovi i so svojím synom Markom a početnými
zemanmi a úradníkmi. V Brodskom bolo už pripravených ďalších šesť dievčat –
nosičiek a sprievod sa uberal cez Kopčany smerom na Holíč. Tam dorazili až za
tmy. Holíčsky farár v pluviáli vyšiel im s procesiou oproti i so spevákmi a
hudobníkmi a šiestimi pekne pristrojenými devami. Keď sa obe procesie stretli,
farár si kľakol pred sošku a zaspieval Salve Regina a povedal krátku exhortu a
procesia so spevom sa pohla do kostola, kde postavili sošku na oltár a farár
povedal druhú exhortu. Po rozchode ľudu gróf Marek Czobor vzal sošku a odovzdal
ju matke, ktorá ju bez okázalosti zaviezla do kaštieľa a krásne vyzdobila. Ráno
ju grófka zaviezla nazad a sošku postavili pri väčšej kaplnke. Najprv bola
slávnostná omša a kázeň, potom Te Deum, pri ktorom na vŕšku sv. Floriána tri
razy vystrelili z diel a mažiarov a napokon usporiadali procesiu, ktorá mala
sošku odprevadiť do Skalice. Keď sa procesia pohla, ešte raz sa ozvali výstrely
diel a mažiarov. Toľko ľudí išlo v tejto procesii, že by sa bol sprievod
potiahol i na dve míle, keby ľudia neboli išli v húfoch cez polia a lúky. Pri
skalickom mestskom rybníku stretli sa už so skalickou mestskou procesiou, ktorá
im prišla v ústrety, viedol ju skalický dekan a prepošt, boli v nej cechy,
jezuitskí pátri so všetkými študentmi a s kongregáciu i dvaja paulínskí pátri.
So skalickou procesiou prišli aj procesie z Hradišťa na Morave s hudbami,
bubnami a spevákmi. Najprv zaspievali Salve Regina, pričom zaznievali výstrely
z diel a i im odpovedajúcich sto pušiek drábov. Potom za veľkého plesania ľudu
vo veľkom oduševnení zaniesli sošku do farského kostola a vystavili ju pri
väčšej kaplnke a hoci bolo už večer (7. septembra) bola najprv kázeň a potom
slávnostné Te Deum. Cez noc bola pri soške čestná stráž a ľud sa tam do rána
modlil a spieval. Na druhý deň (8. septembra) po východe slnka tam bolo
odslúžených niekoľko čítaných omší a uprostred predpoludnia preniesli sošku v
procesii so všetkou okázalosťou a za
výstrelov diel do kostola karmelitánov, kde bola najprv slávnostná omša, potom
slávnostná kázeň a napokon Te Deum.“
Ľudovít Košík
::
Podobné články:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.