Predstavy a skutočnosť

Vlado Gregor

Prestáva sa v poslednom čase hovoriť o hriechu a zle, prestáva sa hovoriť aj o povinnosti a poslušnosti, ale reční sa len o právach. Nehovorí sa o násilí a treste zaň, ale neustále len o milosrdenstve, slobode, pochopení a o vychádzaní v ústrety všetkému a každému, doslova sa dokazuje a proklamuje neexistencia zla. Ale ako je potom možné, že zlo sa začína vytvárať a generovať fakticky od stvorenia sveta, dokonca už pred vznikom človeka s jeho vzťahmi a omylmi?

Dokonca sa tvrdí, že zlo je len nedostatok dobra a ako samostatná entita, jednotka a či podstata niečoho vlastne ani neexistuje. Áno, z úplného zla asi nemôže vzniknúť vôbec nič, ale existuje nejaké čisté a dokonalé dobro? My veríme, že Boh je dobrý a všetko stvoril dobré. V knihe Genezis sa to viackrát opakuje a dokonca o stvorení človeka sa píše a zdôrazňuje, že bolo veľmi dobré. Z čoho teda vzniká zlo, nedostatok, závisť, krivdy a násilie? Prečo sa raj na zemi stále nekoná, aj keď neprestajne tvrdíme, že tu bol a je stále možný, že môžeme k jeho realizácii prispievať?

Veľký problém vidím v tom, že my ľudia si vytvoríme určitú predstavu dobra, nejaký veľký plán a chceme ho presadzovať násilím. A v tom je tá najväčšia zákernosť, pretože ak sa nasilu presadzuje zlo, každý to vidí a vlastne to logicky a technicky dlhodobo ani nie je možné. V tom je teda to základné pokušenie a nebezpečenstvo, že my vo svojich predstavách presvedčíme samých seba, že chceme dobro, slobodu, právo a všeobecný dostatok a že sme prišli na to, ako sa to dá urobiť, prípadne aj bezbolestne, čo je už úplný a do neba volajúci nezmysel.

Veľmi záhadná je Kristova definícia toho, prečo máme odpúšťať, nezávidieť a byť dobroprajní. Preto, lebo aj Boh, teda jeho aj náš Otec, dáva slnku svietiť na dobrých aj zlých a dážď posiela na spravodlivých aj nespravodlivých, ba aj na tých najhorších, najškodlivejších a najhlúpejších, v našich predstavách.

Tvrdí sa v evanjeliu aj to, že Ježiš to zlo, Satana, navždy porazil, ale ten fakt víťazstva nič nemení na tom, že Zlý naďalej využíva našu ľudskú slobodu a našu túžbu po nereálnych cieľoch. Práve preto sa konečná spása neustále odkladá a Ježišovo učenie je neprestajne napádané, podceňované – a nasilu ho chceme vylepšovať. Ľudovo povedané, chceme byť pápežskejší ako pápež a kristovskejší ako Kristus.

Ten opľúvaný a vraj (podľa niektorých) nie až taký múdry Ježiš upozorňuje na to, že síce máme chcieť byť dokonalí ako je náš Otec a realizovať dobré talenty, ktoré nám dal, ale maximálne výstižne charakterizuje aj realitu tohto sveta, v ktorom máme byť nielen jednoduchí ako holuby, ale aj ľstiví ako hady. Tu nejde o kompromis so zlom, ale o opatrnosť vo vzťahu k zlým a nechápavým ľuďom, k tým, ktorí väčšinou nevedia, čo činia, a neuvedomujú si, ako to nakoniec s nimi a s ich nereálnymi predstavami dopadne.

Preto my síce veríme v návrat Mesiáša a úplné víťazstvo dobra, ale nielen kriticky, ale aj sebakriticky musíme vnímať tento svet a potenciu nielen jeho, ale aj nášho vlastného zla, ktoré sa môže plne realizovať aj v našich nereálnych túžbach po dokonalom a dobrom. Nezabúdajme na to, pretože evanjelium je síce radostnou zvesťou, ale aj jednou veľkou výstrahou, aby sme si vlastnú radosť nemarili a neznemožňovali sebe aj druhým.

Modlime sa a prosme a bremená si navzájom nosme!

Vlado Gregor

::

Prečítajte si rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.