Sedláci z Öst bloku

Robert Hakala

Krátko po revolúcii (v roku 1992) som mal možnosť zúčastniť sa sedemdňového pobytu vo Francúzsku. Šlo o študijný pobyt. Bolo nás asi tridsať, iba ja a môj kolega sme boli zo Slovenska, ostatní z Čiech. Odchod z Prahy, luxusným autobusom, ktorý sa dovtedy na našich cestách objavoval veľmi zriedka. Po niekoľkých dňoch sme sa navzájom zoznámili, preto každý podvečer bol vhodnou príležitosťou na príjemné rozhovory. Počas jedného takéhoto posedenia nám šofér autobusu – veľmi príjemný, priateľský a zábavný človek, asi tridsaťročný – porozprával príhodu:

Ihneď, ako bolo umožnené legálne podnikať, kúpil som si so svojím bratom tento autobus. Sami vidíte, že je to luxus, polohovacie sedadlá, klimatizácia, sociálne zázemie. Objednávky sa nám len tak hrnuli a my sme vozili našich ľudí po celej Európe. Za jeden rok sme zarobili slušné peniaze, a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme do Švajčiarska, navštívime tam nejaký lepší podnik, jednoducho – užijeme si.

Zobrali sme kamaráta, učiteľa nemčiny, a vyrazili sme na cestu. Tešili sme sa ako malí chlapci, pripadali sme si bohatí, bez starostí. Obliekli sme sa parádne. Každý mal nové kvalitné „kvádro“. Konečne sme prišli do veľmi pekného hotelíka, parkovisko plné drahých kúskov. Vošli sme dovnútra, okamžite sa nás ujal čašník a zaviedol nás k voľnému stolu. Celú komunikáciu mal na starosti kamarát, nemčinár. Vybrali sme si obed, predjedlo, hlavné jedlo, syry, pivo, víno... Nešetrili sme. Frankov sme mali dosť. Obed chutil, čašník nás obskakoval.

Nakoniec prišlo na platenie. Kamarát luskol prstami na čašníka, hovorí mu, chceme platiť a... vtedy nastal šok. Čašník nám plynulou češtinou hovorí: „Nechajte si to vaše pretvarovanie. Už len čo ste vkročili dovnútra, hneď mi bolo jasné, že ste obyčajní sedláci z Öst bloku.“

Vyvalili sme oči, pozeráme na neho. Videl naše zdesenie a pokračoval: „Páni, ste celkom dobre oblečení, ale prezradili vás topánky. Také bagane, a ešte s bielymi ponožkami, žiadny domáci nemôže nosiť! Hrôza. A potom, zapamätajte si, že syr môže zapiť pivom iba barbar!“ A začal sa smiať: „Môžete ohúriť tam niekde u vás, ale toto je Švajčiarsko! A potom, to vaše mávanie...“

Sklonili sme hlavu. Nemohli sme nijako reagovať. Postupne sme sa spamätali, porozprávali sa. Na Západ odišiel hneď po okupácii, postupne sa uchytil... Nakoniec nám ešte povedal jednu múdru vetu: „Čašník, a nielen on, si vás vždy pozrie od topánok až po úpravu vlasov a hneď mu je jasné, s kým ma do činenia.“

Šoférovo rozprávanie sa pomaly skončilo. Videl som, ako všetko prežíva. Akoby to bolo včera. Viac sme sa ho nepýtali... Odišli sme do svojich izieb... Ešte dlho som uvažoval nad tým, podľa akých maličkostí si dokážu ľudia o nás spraviť úsudok.

Robert Hakala

::

Odporúčané:

Obraz

Cesta vlakom

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!