Pohľad späť a dopredu

ZÁPISNÍK – 41/2019

V novom čísle dvojtýždenníka Kultúra (č. 17/2019) bol publikovaný rozhovor Kataríny Džunkovej s básnikom a trpiteľom svedomia Júliusom Homolom. Je to zaujímavé a podnetné čítanie. Július Homola okrem iného hovorí: „Človek by mal robiť dobro a nikomu neubližovať – to je zásada konania, ktorá vyplýva z Božích prikázaní. Veď sme predsa Božie deti, preto sa aj zdravím: S Pánom Bohom! A je mi jedno, či sa na mňa niekto s nepochopením pozrie. Kedysi som svoju vieru praktikoval skryto, ale keď teraz vidím, ako sa pretláča protináboženské presvedčenie, prečo by som nemohol svoju vieru preukázať ja.“

O poprave prezidenta Jozefa Tisa sa Július Homola vyjadril takto: „Bol som študentom sexty, keď sme v apríli 1947 sledovali informácie a čakali, že prezident dostane milosť. Avšak jedného rána som na hornej ulici v Kremnici videl paniu, ako plače opierajúc sa o plot. Pýtam sa, čo sa stalo. ,Pána prezidenta obesili!‘ Zostal som ako obarený. Vrátil som sa domov, zhodil aktovku a blúdil celý deň po lese až k vysielaču. Bol som úplne zdrvený. Doteraz nedokážem zabudnúť na šibenicu na dvore Justičného paláca v Bratislave, ktorú som videl počas vlastného väznenia.“

Súvisiaci článok: Svetlá a tiene

::

Kardinál Ján Chryzostom Korec je autorom knihy S úctou voči dejinám. Píše v nej: „Vždy ma zarážalo, keď som sa stretol s akýmsi zvrchovaným, neúctivým pohľadom na dejiny, v ktorom niektorí ľudia takmer až pohŕdali všetkým, čo sa dialo pred nami, a všetkými, čo žili pred nami.“ Je naozaj nerozumné pristupovať k dejinám z pozície pýchy a ignorantstva. Dejiny tým nezmeníme, iba ak ich dočasný obraz, zato však stratíme možnosť poučiť sa z nich a čerpať z ich bohatstva.

Je chybou dívať sa na minulosť očami dneška bez prihliadnutia na vtedajšie pomery a okolnosti, uspokojiť sa s mechanickým porovnávaním a vynášať apriórne súdy. Iba celostné vnímanie, teda také, ktoré berie do úvahy širšie väzby, vzťahy a súvislosti, smeruje k pravde. Ľudia v rozličných obdobiach a situáciách sa celkom prirodzene a oprávnene rozhodovali inak, ako si možno predstavujeme my. Neprináleží nám súdiť ich.

Ako vyplýva už z názvu spomenutej knihy kardinála Korca, na dejiny by sme sa mali dívať nie s dešpektom, ale s úctou – vo vlastnom záujme, „aby sme zistili, že popri nedostatkoch, popri biede, alebo dokonca popri zločinoch, bolo v dejinách nepomerne viac statočného úsilia, statočnej práce i hrdinstva, ktoré je hodné nášho obdivu“ (Ján Chryzostom Korec: S úctou voči dejinám).

::

Niekto si myslí, že treba kráčať s dobou. Lenže kráčať s dobou znamená byť v nej uväznený. Kto kráča s dobou, ten sa mentálne obmedzuje na prítomnosť, dištancuje sa od minulosti a zakrýva si oči pred budúcnosťou. Kráčať s dobou znamená nikdy ju nepredbehnúť, a teda vlastne slúžiť módnym trendom a chvíľkovým záujmom.

::

Ľudská bytosť pevne zakorenená v kultúrnom a náboženskom prostredí svojho spoločenstva (rodu, obce, národa, cirkvi) sa nedá len tak ľahko ovplyvniť. Je značne odolná voči cudzím vplyvom, propagande a manipulatívnym pokusom o zmenu vedomia. Nemôžeme sa preto diviť tomu, že rôzne deštruktívne sily a ideológie, ktoré sa tu i tam objavujú v priebehu dejín, kladú veľký dôraz na vykorenenie človeka a zničenie živnej pôdy ľudskej dôstojnosti. Chcú rozložiť prirodzené spoločenstvá, osobitne rodinu ako základnú bunku spoločnosti, narušiť náboženské povedomie, zničiť vieru v Boha a v neposlednom rade zdeformovať tradície a kolektívnu pamäť.

Je príznačné, že tie najhoršie diktatúry, obdobia diabolskej zloby, sú spojené s falšovaním histórie a s útokmi proti tradičnému hodnotovému poriadku. Cieľ je jasný, i keď aktérmi týchto zločinov zakrývaný: vykoreniť človeka, vytrhnúť ho z prostredia, ktoré tvorí jeho identitu, a doslova zlomiť jeho dušu.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 40/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!