Alebo: Zlodeji
všetkých krajín, traste sa!
|
Karol Dučák |
Už som sa bál, že sa toho nikdy nedožijem. Po
Novembri 1989 som sa v nemom úžase a s bolesťou v srdci pozeral
na drancovanie Slovenska, ktoré naši pradedovia, dedovia a otcovia krvopotne
budovali tehličku po tehličke, a ktoré sme potom zveľaďovali aj my,
narodení po druhej svetovej vojne. To plienenie slovenskej ekonomiky,
eufemisticky nazývané privatizácia, zdevastovalo plody úsilia celých generácií
Slovákov. Preto ma potešilo, že Gorila konečne uzrela svetlo sveta.
S odstupom niekoľkých dní som však zažil
skutočnú šokovú terapiu. Prvý šok mi pripravila súčasná liberálna opozícia,
ktorá si chcela vo svojej nezriadenej túžbe po moci sprivatizovať Gorilu pre
svoj senzačný štart k oslnivej politickej kariére a k mastným
válovom. Páni Sulík, Matovič, Kiska, Beblavý a iní politickí dobrodruhovia
vyrazili do ulíc, aby z kauzy Gorila vytĺkli čo najväčší politický
kapitál.
Zvlášť Igor Matovič, povestný svojimi
záchvatmi nenávisti voči vládnucej strane SMER-SD na čele s Robertom
Ficom, sa usiluje použiť Gorilu ako štartovaciu rampu pre politické čistky
na Slovensku. Lenže Gorila nie je v prvom rade o Ficovi
a strane SMER-SD! Robert Fico má svoje maslo na hlave a ja prvý
hovorím, že má niesť plnú zodpovednosť za svoje konanie, ALE MILIÓNOVÉ
PRIVATIZÁCIE PREBIEHALI ZA MEČIARA A DZURINDU, NIE ZA FICA!
Za privatizáciu boli politicky zodpovední:
Augustín Marián Húska, Ivan Mikloš, Ľubomír Dolgoš a ďalší politici spolu so svojimi
poradcami, ku ktorým v prípade Mikloša patril aj Richard Sulík. Ten Sulík,
ktorý dnes rozdáva rozumy ľuďom na námestiach.
Zhodiť všetko len na Roberta Fica a SMER-SD je nespravodlivé. Áno, Fico má svoje maslo na hlave a musí
sa za to zodpovedať. Gorila musí byť dôkladne a spravodlivo vyšetrená. Všetci
vinníci musia byť potrestaní bez ohľadu na ich postavenie. Padni komu padni!
Lenže ak si páni Sulík, Matovič, Kiska, Beblavý a iní politickí
dobrodruhovia myslia, že zneužijú kauzu Gorila ako odrazový môstik k skvelej
politickej kariére a k tisícovým platom v parlamente či na iných
teplých miestečkách, mali by sa čo najskôr spamätať. My, ich voliči, im to
nesmieme dovoliť. Veď nie my máme slúžiť im, ale oni sú povinní slúžiť!
Šok z počínania liberálnej opozície na
Slovensku nebol jediný, ktorý v súčasnosti zažívam. Jeden šok nestačí na
poriadnu šokovú terapiu. A naozaj to nebol jediný šok, čo ma
v posledných dňoch zasiahol. Ďalší mi pripravil Robert Fico svojím
indiferentným postojom ku Gorile. Je to diametrálny rozdiel oproti horúčkovitým
aktivitám liberálnej opozície. Fico mlčí a ako sa hovorí, kto mlčí, ten
svedčí. Akosi to ani mne nejde do hlavy. Fico sa pred novinármi velikášsky
vyjadroval, že kauza Gorila sa ho netýka, že je to údajne len a len horúci
zemiak dzurindovcov. Lenže celé to akosi nedáva zmysel. Ak je to pravda, prečo
to Fico nepoužije vo svoj prospech? Prečo sa necháva pranierovať Matovičom
a celou liberálnou opozíciou? Potrebuje niečo skrývať alebo zakrývať?!
Robert Fico sa od samého začiatku staval voči Gorile prinajmenšom podozrivým
spôsobom.
Pripomeňme si najdôležitejšie detaily tohto Ficovho postoja ku Gorile. Kauza sa prevalila v decembri 2011 po úniku
tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby.
Nahrávka vznikala postupne v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave
v rokoch 2005 a 2006 údajne odpočúvaním rozhovorov Jaroslava Haščáka,
šéfa investičnej skupiny Penta, so slovenskou politickou a ekonomickou špičkou
o províziách a úplatkoch pri privatizačných megakauzách.
Na nahrávke Gorila sú, podľa medializovaných
informácií, so súhlasom súdu zachytené predovšetkým rozhovory s vtedajším
ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom, s predsedníčkou výkonného výboru
Fondu národného majetku SR Annou Bubeníkovou, so Zoltánom Vargom, ktorý bol
spolupracovníkom Penty a majiteľom bytu, ako aj rozhovory s Robertom Ficom, s jeho vtedajším tajomníkom Františkom Határom, s Jánom Rejdom
a ďalšími. Sú v nich údajne aj informácie o financiách pre politické
strany SDKÚ-DS, SMER-SD, KDH a SMK. Hoci pravosť dokumentu zatiaľ nebola
nezvratne potvrdená, vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že je hodnoverný.
V roku 2006 sa konali voľby a po nich
nastúpila prvá vláda Roberta Fica, v ktorej bol ministrom vnútra Robert
Kaliňák. Vzťah Roberta Fica ku Gorile však bol od začiatku prinajmenšom
podivný. Počas tejto vlády bol totiž originál nahrávky v SIS zničený.
Vznikli síce nelegálne kópie, tie však neboli bežne dostupné, a tak prípad
upadal do zabudnutia. Dôstojníka SIS Petra Holúbeka za odpočúvanie Penty
prepustili z SIS a podľa jeho slov bolo dokonca jeho počínanie
hodnotené ako vlastizrada. Ostáva záhadou, prečo táto kauza tak veľmi omínala
Ficovu vládu, že bola napokon de facto zamietnutá pod koberec.
Gorila sa začala vyšetrovať až po prevalení
kauzy v roku 2011 a v roku 2012 sa ňou zaoberal aj parlament. Bolo to
krátko po nástupe druhej vlády Roberta Fica v apríli 2012. Špeciálny
prokurátor Kováčik tvrdil v správe, ktorú prerokoval parlament, že bolo
vypočutých 50 svedkov a spracovaný materiál má rozsah 60 tisíc strán. Ficova
vláda však mala akýsi podivný strach z tejto kauzy a – nevedno prečo –
vyšetrovanie šlo akoby do stratena. Hlavný svedok kauzy, agent SIS Peter
Holúbek, nebol nikdy vypočutý. Špeciálny prokurátor Kováčik ho nezbavil
mlčanlivosti, naopak, bránil tomuto kroku. A tak bol prípad postupne ututlaný.
Zlom nastal až po uväznení Mariána Kočnera v lete 2018. Polícia údajne našla v jeho trezore
kópiu nahrávky Gorila a verejnosť sa o tom dozvedela v decembri
2018. Dlho sa však nič nedialo, až pred pár dňami, 16. 10. 2019, prenikla na
verejnosť senzačná správa o tom, že anonymný „darca“ poslal viacerým
slovenským médiám kópie nahrávky Gorila. Tentoraz, zdá sa, už nebude možné
zamiesť prípad pod koberec a Gorila už neupadne do zabudnutia, pretože
kópie nahrávky vlastní veľké množstvo ľudí a nahrávka je definitívne
verejnou vecou.
Nepochopiteľný je však postoj niektorých ľudí,
predovšetkým hra Roberta Fica na mŕtveho chrobáka. Veď ak by bol naozaj čistý
ako Panna Orleánska, tak by mal on prvý zvolať médiá a vykrikovať:
„Vidíte, ako ste mi krivdili?! Gorila ma očisťuje a dokazuje moju
bezúhonnosť!“ Lenže nič také sa nedeje. Fico sa podozrivo zašíva. Zrejme
tá jeho bezúhonnosť nebude taká betónová ako naznačoval pred novinármi.
Isteže, najviac masla sa rozleje na hlavy bývalých politikov Malchárka, Dzurindu,
Mikloša, Bubeníkovej, ako aj predstaviteľov Penty, no vážny problém má zrejme
aj strana SMER-SD, respektíve staré politické štruktúry tejto strany.
Postavenie šéfa strany je vratké a zemetrasenie v strane sa zdá byť
neodvratné.
Už som to párkrát vo svojich komentároch
naznačil: ak by Fico už pred niekoľkými rokmi dobrovoľne odišiel
z vrcholovej politiky, urobil by to najlepšie pre seba, ale aj pre
stranu, ktorú kedysi zakladal. Napokon, tá strana urobila aj veľa dobrého pre
Slovensko a zaslúži si ďalšiu šancu. Nezabúdajme na to, že to bol práve
SMER-SD, ktorý sa spolu s KDH zaslúžil o ústavnú ochranu manželstva
muža a ženy. Zásluhou spolupráce týchto dvoch politických subjektov sa
Ústava SR rozšírila o dve mimoriadne dôležité vety: „Manželstvo je
jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo
všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“
Také niečo by sme márne čakali od liberálnych
politických strán, ako je napríklad SaS, ktorá sa snaží čo najviac
liberalizovať Slovensko. SMER-SD teda má potenciál a ešte môže priniesť
Slovensku veľa pozitívneho. Je však potrebná sebareflexia vedenia strany,
predovšetkým jej šéfa. Po nej by mohla strana s novým vedením, prípadne aj
s novým názvom (?) znovu vykročiť do politického zápasu.
Na záver by som rád vyjadril zopár povzbudivých slov.
Chcem veriť, že:
1. konečne budú postavení na pranier
rozkrádači majetku slovenského národa v posledných troch desaťročiach;
2. kauza Gorila sa vyšetrí úplne a do
dôsledkov;
3. táto kauza neposlúži súčasnej slovenskej
politickej opozícii na to, aby jednu mafiu vystriedala druhá, tentoraz
liberálna;
4. táto kauza poslúži aj k politickým
rošádam v strane SMER-SD a k ozdraveniu tohto stále
najmohutnejšieho politického subjektu na slovenskej politickej scéne;
5. z kauzy Gorila si celý slovenský národ
vezme ponaučenie a už nikdy nepripustí koketovanie s neoliberalizmom,
spojeným s prienikom nadnárodných korporácií a mocných oligarchov do
slovenskej ekonomiky a politiky.
V tom nech nám Boh pomáha!
Karol Dučák
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Potrebná by bola skutočná zmena, náprava – nielen zámena medzi takzvanou ľavicou a takzvanou pravicou. Otázkou je, kto tú skutočnú zmenu (k lepšiemu) môže priniesť.
OdpovedaťOdstrániť