Kto sa to usiluje získať politickú moc na Slovensku?

Karol Dučák

Bývalý prezident SR Andrej Kiska, zakladateľ novej politickej strany Za ľudí, opakovane pred médiami vyjadruje svoju túžbu po politickej moci. Dokonca sa svojho času preriekol v tom zmysle, že si vie predstaviť seba samého ako budúceho premiéra. To je ale neuveriteľný prejav velikášstva, že?

Nuž, keďže sa chce Andrej Kiska stať aj mojím budúcim premiérom, bytostne sa to týka aj mňa a ja si považujem za povinnosť verejne prehlásiť, že zvolenie Andreja Kisku za premiéra by som považoval za facku primárnym pravidlám politickej kultúry v štáte so štandardnou úrovňou demokracie, za aký chceme Slovenskú republiku považovať. Uvediem dôvody pre toto tvrdenie.

Andrej Kiska nie je nepopísaný list. Už pred svojím vykročením na politickú dráhu zbohatol na pôžičkách s vysokým úrokom. Pochybné svetlo naňho vrhá fakt, že nemálo ľudí sa vinou laxných pravidiel pôžičkární, ako aj vlastnej finančnej negramotnosti ocitlo v problémoch, ktoré neraz riešili exekútori.

Aj Kiskov vstup do politiky bol od samého začiatku nočnou morou. Vlastne tá nočná mora prišla ešte skôr, pred vstupom Kisku do aktívnej politiky. Jeho politická dráha je totiž sprevádzaná závažnými kauzami už od čias, keď sa ešte len chystal vstúpiť do politiky. Už pri financovaní neoficiálnej politickej kampane sa pravdepodobne dopustil viacerých pochybení.

O problémoch s daňovými podvodmi firmy KTAG, ktorú Andrej Kiska vlastní so svojím bratom, by sa dali popísať knihy. Nadmerný odpočet DPH, ktorý si chcela uplatniť firma bratov Kiskovcov v apríli 2014, prinútil daňový úrad vykonať štandardnú kontrolu, ktorá konštatovala neoprávnenosť výšky odpočtu DPH. Kiskovci si chceli z nákladov na prezidentskú kampaň uplatniť neoprávnenú vratku 146 307, 82 eur. Daňový úrad však neuznal výsledky účtovníctva firmy. KTAG reagovala promptne a uhradila DPH vo výške 9 227 eur, a navyše aj penále vo výške 15 543 eur. Nezrovnalostí v účtovníctve firmy Kiskovcov však bolo viac. Daňový úrad totiž vykonal aj kontrolu na daň z príjmov, na základe ktorej obvinil firmu KTAG z krátenia dane z príjmu vo výške 27 114 eur. Kiskovci totiž minuli časť peňazí na prezidentskú kampaň Andreja Kisku, pričom ich však účtovali tak, ako keby boli použité na podnikanie. Vznikol tak rozdiel 136 000 eur v daňovom základe, z ktorého sa daň počíta. Aj v tomto prípade Kiskovci zareagovali promptne a doplatili daň z príjmu 27 114 eur, ako aj penále 2 711 eur.

Ak by sa bol Andrej Kiska včas postavil k veci ako chlap, nemusel sa dostať do takého zlého svetla, v akom je dnes. Lenže Kiska spočiatku predvádzal detinské politické divadlo a prehlasoval, že vyšetrovanie jeho nekalých praktík je údajnou pomstou jeho veľkého politického protivníka Roberta Fica. Až pod silným mediálnym tlakom začal konať a podrobnejšie oboznámil médiá so situáciou. Jeho predchádzajúce zatĺkanie mu však nepridalo na vierohodnosti a dodnes vzbudzuje vážne pochybnosti o jeho oprávnenosti vykonávať zodpovednú politickú funkciu. Isté je, že po prevalení kauzy na konci jeho funkčného obdobia mal Kiska predčasne odstúpiť z postu prezidenta SR. V štátoch s vysokou úrovňou politickej kultúry prezidenti bežne odstupujú aj za menšie pochybenia.

Po oficiálnom vstupe do politiky sa Andrej Kiska ukázal ako prezident „mnohých bolestí“. Slovenská republika potrebovala ako soľ hlavu štátu s preukázanou schopnosťou i programom zjednocovania ľudí a spájania politicky roztrieštenej slovenskej spoločnosti. Očakávalo sa od neho, že bude prísne nadstranícky, konfesionálne i všeobecne znášanlivý, s vysokou mierou tolerancie. Pôsobenie Andreja Kisku ako prezidenta SR zvlášť v poslednom období jeho úradovania však nemožno hodnotiť ako nadstranícke. Od istého momentu si osvojil politickú rétoriku blízku opozičným politickým subjektom a neskôr sa s opozíciou úplne stotožnil. Často nekriticky preberal opozičné argumenty voči vládnej koalícii. Úrad prezidenta opustil ako jednoznačný prívrženec opozície v parlamente. Je zaiste faktom, že vládnuca koalícia sa dopustila mnohých prešľapov vo svojej politickej činnosti, lenže Andrej Kiska evidentne kritizoval iba koalíciu, kým deštruktívnu a neraz vulgárnu marketingovú komunikáciu opozície bez výhrad toleroval.

Andrej Kiska však ako hlava štátu zlyhal aj v iných oblastiach. Prezident Slovenskej republiky je povinný byť okrem iného oddaný národu a štátu, ktorý reprezentuje. Oddanosť, nezištnosť a nepodkupná služba národu a štátu musia byť podstatné, rozhodujúce črty prezidentskej činnosti. Je nepredstaviteľné, aby prezident znevažoval vlastný národ a o štáte, ktorého prezidentom je, sa vyjadroval ako o mafiánskom štáte. Toto však Andrej Kiska robil! Dokonca aj v zahraničí, konkrétne pred nemeckým novinami Die Welt, sa vyjadroval nelichotivo na adresu orgánov štátnej moci na Slovensku a vykresľoval Slovenskú republiku ako krajinu, v ktorej je mafia prerastená do celej štruktúry štátu. Vzbudzovalo to dojem, ako keby sme si my, obyvatelia Slovenskej republiky, nedokázali urobiť poriadok vo vlastnom štáte. Ako keby Andrej Kiska prosíkal o pomoc v zahraničí pri riešení politických problémov vlastnej krajiny. Máme však v neblahej pamäti prípad z čias totalitnej éry, keď sa niektorí špičkoví politici obrátili o pomoc na „spriatelené socialistické krajiny“ a vieme, ako to dopadlo. Naozaj sme ešte nemali na Slovensku prezidenta, ktorý by mal toľkú neúctu voči slovenskému národu a jeho národnému štátu, ako Andrej Kiska v neblahom období jeho pôsobenia v prezidentskom úrade.

Isteže aj prezident má právo vyjadrovať nesúhlas s negatívnymi javmi vo vývoji spoločnosti, ale je politickou tragédiou, ak sa prezident pred zahraničnými politikmi a masmédiami vyjadruje s dešpektom o krajine, ktorej hlavou je on sám. Toto bol nonsens a úplná rarita široko-ďaleko vo svete. Je nepredstaviteľné, že by sa trebárs Viktor Orbán, Angela Merkelová alebo Vladimír Putin vyjadrovali s dešpektom o vlastnom národe a štáte! V tom bol Andrej Kiska ojedinelou výnimkou.

Počas prípravy referenda o rodine Kiska vyjadril pochybnosti nad referendovými otázkami, dokonca podal podnet na Ústavný súd SR. Na základe rozhodnutia ÚS prezident znížil počet referendových otázok zo štyroch na tri. Podľa organizátorov referenda takto Kiska porušil svoj sľub z obdobia pred voľbami, v ktorom nevyjadroval nijaké pochybnosti o referendových otázkach, ktoré poznal už dlhú dobu pred vyhlásením referenda.

Navyše Kiska je prvým prezidentom SR, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im svoju podporu. Dokonca neskôr vyzval k verejnej diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov. Touto diskusiou, ako sa sám vyjadril, chcel napraviť údajne negatívny dopad referenda o rodine na slovenskú spoločnosť. Tým jasne deklaroval svoj dešpekt voči kresťanskému dedičstvu vlastného národa. Toto je však u prezidenta štátu s prevahou kresťanského obyvateľstva povážlivým prejavom ignorantstva. Ostatne, Kiskov dešpekt voči kresťanským hodnotám pretrváva aj v súčasnosti. Keď nedávno SNS pretlačila do druhého čítania v parlamente návrh zákona o sprísnení umelých potratov na Slovensku, z mimoparlamentných strán sa kategoricky postavili proti liberálne politické subjekty, medzi ktorými bola aj Kiskova strana Za ľudí.

Dalo by sa hovoriť o mnohých zlyhaniach Andreja Kisku na domácej politickej scéne. V prejave pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa Andrej Kiska vyjadril negatívne o potupných previerkach na pracoviskách počas normalizácie, pri ktorých šikanovali tisíce zamestnancov a ich deťom bol sťažený prístup k vzdelaniu. Z jeho úst však takáto kritika vyznievala vskutku falošne. Medzi tými, ktorí takéto previerky vykonávali, bol totiž aj Kiskov otec, člen komunistickej strany a významný stranícky funkcionár. Sám Kiska bol zväzáckym funkcionárom vo veľkom podniku a chcel vstúpiť do komunistickej strany, avšak nebol prijatý.

Navyše, prezident Kiska v deň výročia, dňa 21. 8. 2018, nebol na Slovensku, ale užíval si dovolenku s rodinou v Španielsku. Toto mu vytýkal napríklad politický analytik Ján Baránek. Nebol to však jediný prešľap prezidenta Kisku. V čase zavraždenia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol Andrej Kiska na lyžovačke v Rakúsku a na Slovensko sa vrátil až o niekoľko dní po oboznámení sa so situáciou, hoci sa od hlavy štátu v takýchto prípadoch očakáva okamžité prerušenie dovolenky.

Andrej Kiska vážnym spôsobom ohrozoval funkčnosť Ústavného súdu SR. Takmer tri roky viedol spory s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov. Aj keď Ústavný súd SR rozhodol v decembri 2017, že prezident SR musí vymenovať siedmich sudcov zvolených NR SR napriek vlastným výhradám o ich odbornosti, Kiska toto rozhodnutie nerešpektoval a vymenoval len troch zo siedmich zvolených ústavných sudcov.

Iným politickým prešľapom je poznačený koniec funkčného obdobia Andreja Kisku v prezidentskom úrade. V dobe, keď bol dosluhujúcou hlavou štátu, začal robiť kampaň pre novú politickú stranu, ktorú neskôr aj založil. Zákon to síce explicitne nezakazuje, ale takáto kampaň je v hrubom rozpore s etikou a so zaužívanými pravidlami politickej kultúry. Pritom Andrej Kiska spočiatku ako prezident SR kategoricky odmietal predstavu, že ostane v politike po skončení svojho funkčného obdobia. Názor zmenil až tesne odchodom z prezidentského paláca a využil svoj vplyv prezidenta republiky pri príprave na založenie novej politickej strany. Aj to je negatívne svedectvo o tomto človeku.

Andrej Kiska sa dopustil mnohých ďalších, či už úmyselných alebo neúmyselných pochybení na domácej politickej scéne, no aj jeho zahraničnopolitická orientácia vzbudzovala silné pochybnosti o jeho odbornej spôsobilosti na výkon funkcie prezidenta SR. V tejto oblasti sa Kiska pohyboval ako slon v porceláne. Jeho jednostranná kozmopolitná a proamerická orientácia bola príčinou mnohých nešťastných rozhodnutí, ktoré výrazne poškodili záujmy Slovenska.

Kresba: Andrej Mišanek

U prezidenta SR sa očakáva, že bude udržiavať dobré vzťahy k susedným štátom (Česko, Rakúsko, Maďarsko), ale aj dobré vzťahy k slovanským národom a Slovanom vôbec. Andrej Kiska však sabotoval rozvoj stykov s najväčšou slovanskou krajinou, Ruskou federáciou.

Ani raz za celé funkčné obdobie nebol prijatý u ruského prezidenta. Pritom ignorovať výnimočné postavenie Ruska, územne najväčšej krajiny sveta s dynamicky sa rozvíjajúcim hospodárstvom môže len ozajstný politický diletant. Navyše, prezident Kiska verejne označil Rusko za nepriateľa Slovenska a to bol ďalší prejav jeho odbornej nespôsobilosti na výkon svojej funkcie. Rusko totiž nepodniklo ani jeden otvorený nepriateľský akt voči Slovensku, takže priamo označiť Rusko za nepriateľa Slovenska je nonsens! Ani Angela Merkelová, za ktorou stojí najľudnatejšia a hospodársky najvýkonnejšia krajina Európy, si nedovolí takú nehoráznosť, aby označila Rusko za nepriateľa svojej krajiny.

Prezident Kiska však ignoroval aj Čínu, najľudnatejšiu krajinu sveta, ktorá je z hľadiska HDP, v pomere parity kúpnej sily, najvýkonnejšou ekonomikou sveta. Kým český prezident Zeman sa pokúša čo najintenzívnejšie rozvíjať všestranné vzťahy s Čínou, prezident Kiska v tomto ohľade hanebne zlyhal a ani raz nebol prijatý u čínskeho prezidenta. Obzvlášť výrazne poškodil záujmy Slovenska prijatím dalajlámu. Čína následne reagovala zrušením niektorých obchodných transakcií, ktoré mali slovenskí podnikatelia už dohodnuté, a z čínskej strany neprišlo pre slovenského predstaviteľa pozvanie na otvorenie Hodvábnej cesty. Z českej strany tam leteli dve lietadlá – jedno s prezidentom Zemanom, druhé s českými podnikateľmi. Zo slovenskej strany ani jedno. Vyjadrenie Andreja Kisku, že prijal dalajlámu ako súkromná osoba, je prinajmenšom smiešne a svedčí o Kiskovej politickej naivite a nezrelosti.

Vzťahy so zahraničím boli vôbec výraznou slabinou prezidenta Kisku. V Ústave SR, teda základnom dokumente, ktorým sa riadi chod štátu, sa píše že hlava štátu „zastupuje Slovenskú republiku navonok...“ (čl. 102, ods. 1, písmeno a) Ústavy SR). Je preto nemysliteľné, aby prezident republiky verejne prezentoval svoje vlastné názory a pocity, ktoré sú v rozpore s oficiálnym kurzom zahraničnej politiky Slovenska. Prezident Kiska však v rozpore so zahraničnopolitickou orientáciou krajiny obhajoval právo na nezávislosť Kosova od Srbska a podporoval politiku uznania samostatnosti Kosova.

V roku 2015 sa vyjadril, že Slovensko by malo ako prejav základnej ľudskosti a solidarity prijať stovky, prípadne aj tisícky utečencov. Toto vyjadrenie bolo síce v súlade s politikou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ale v rozpore s rétorikou premiéra SR o odmietaní kvót na prijímanie utečencov, presadzovaných EÚ. Kiska sa neslávne vyznamenal aj podporou tureckého prezidenta Erdoğana. Zrejme si neuvedomoval, že to, čo si myslí prezident SR ako občan, nie vždy môže prezentovať aj ako hlava štátu. Tým Kiska len utvrdzoval západných susedov SR v predsudkoch voči nám.

Bolo by možné vyjadrovať sa o ďalších zlyhaniach Andreja Kisku v jeho politickej činnosti. Mohli by sme spomenúť súkromné lety vládnym špeciálom, jeho nadštandardné vzťahy s americkým finančným žralokom Sorosom, stupňovanie polarizácie slovenskej spoločnosti, atď. Lenže cieľom tohto článku nie je kompletný výpočet pochybení exprezidenta SR v jeho pôsobení na slovenskej politickej scéne. Chcel som len upozorniť slovenských voličov pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami na skutočnosť, že aj oni ponesú zodpovednosť za to, ak človek, poznačený toľkými kauzami, prevezme spoluzodpovednosť za budúcnosť nášho štátu. Pritom stačí tak málo: nedať v najbližších parlamentných voľbách hlas jeho politickej strane.

Karol Dučák

::

Odporúčané:

Voľby sa skončili, nezabudnite!

Nášľapná mína rušenia Mečiarových amnestií

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!