Utópie a omyly v románe o nových ľuďoch
N. G. Černyševskij: Co dělat?
Praha, Svoboda, 1951
Filozof, historik, publicista
a spisovateľ Nikolaj Gavrilovič Černyševskij (1828–1889) patril
k predstaviteľom ruského revolučného tábora. Hoci pochádzal z rodiny
pravoslávneho kňaza, stal sa materialistom, ateistom a odporcom
samoderžavia, zastával názory blízke marxizmu; niektorí historici ho radia k
„revolučným demokratom“. Možno ho považovať za ideového vodcu vtedajších
nespokojencov, ktorí sa usilovali zvrhnúť cára a nastoliť v Rusku
akúsi formu socialistickej vlády.
V roku 1862 Černyševského zatkli
a uväznili v Petropavlovskej pevnosti. Odsúdili ho za protištátnu
činnosť na sedem rokov nútených prác a doživotné vyhnanstvo. Stojí za
zmienku, že práve počas väznenia bol tvorivo najplodnejší, aj román Čo
robiť?, o novej generácii ruských revolucionárov, napísal
v Petropavlovskej pevnosti. Taktiež vo vyhnanstve, napriek istým
obmedzeniam, venoval sa naplno filozofickej a spisovateľskej práci.
Z toho sa dá usúdiť, že podmienky, ktoré vtedy mal, neboli najhoršie
(väzni v komunistických gulagoch, po roku 1917, trpeli istotne viac,
o písaní kníh mohli len snívať).
Kniha predstavuje životný príbeh Viery
Pavlovny, ktorá sa chce vymaniť z rodinného prostredia, kde sa necíti
dobre, čo sa jej podarí vďaka manželstvu s Lopuchovom. Toto manželstvo
časom zlyháva a Viera vstupuje do ďalšieho manželského zväzku...
V druhom pláne sa riešia otázky emancipácie žien, ľudskej slobody a
egoizmu, životnej úrovne a sociálnej spravodlivosti. Autor naznačuje, že
je nutná zmena spoločenského poriadku, aby ľudia mohli byť šťastní.
Máme pred očami román o „nových ľuďoch“
– uvedomelých budovateľoch svetlej budúcnosti, ktorí svoje osobné záujmy
zosúlaďujú so záujmami spoločnosti. Nová (budúca) skutočnosť je tu symbolicky
vykreslená v snoch hlavnej hrdinky a víťazstvo revolúcie je v
záverečnej kapitole pripodobnené k „zmene dekorácií“. Treba však
povedať, že oduševnené rozprávanie o raji, ktorý má na zemi nastať, pôsobí
naivne a nehodnoverne. Schematicky poňaté pretvorenie človeka
a spoločnosti je hodne vzdialené od reality.
Toto dielo, ktoré – mimochodom – patrilo
k obľúbenému čítaniu V. I. Lenina, má byť odpoveďou na otázku, ako
pripravovať revolúciu, akú taktiku zvoliť a čo riešiť prioritne
(neprekvapuje, že Lenin si názov románu vypožičal na pomenovanie jedného svojho
politického pamfletu). Autorova materialistická filozofia má viacero styčných
bodov s filozofiou marxizmu-leninizmu, chce zvrhnúť všetku starú moc
a prebudovať svet podľa nových pravidiel. Pokroku prekáža „silné
pôsobenie predsudkov, zlé zvyky, falošné očakávania a falošná bázeň“.
Povedané slovami Lenina, z Černyševského prác vanie duch triedneho boja.
Je príznačné, že v takomto myšlienkovom
rámci je mierou všetkého človek – mierou pokrivenou, neuznávajúcou duchovný
princíp a žiadne hodnoty, ktoré človeka presahujú. Snová románová postava
nám chce nahovoriť, že „niet ničoho vyššieho ako človek“. A všetko
sa vraj vyrieši slobodou, rovnoprávnosťou a nadovšetko prácou: „Pohyb
je život..., ale hlavným prvkom života je práca, a preto práca je hlavným
prvkom skutočnosti a najhodnotnejším znakom reality je činnosť.“
Dnes, po skúsenostiach s reálnym
socializmom a červenou totalitou, by už ľudstvo malo byť dostatočne
poučené. S odstupom času jasne vidno iluzórnosť autorových predstáv
a plánov. Človeka nezmení práca ani zlepšenie materiálnych podmienok.
Nemožno očakávať, že pod zlou rukou bude rásť dobro. Z obsahového hľadiska
je teda Černyševského román nepresvedčivý, ale ani po formálnej stránke nespĺňa
vyššie umelecké kritériá, je kompozične nevyvážený a schematický, ani
zďaleka nedosahuje úroveň diel skutočných velikánov ruskej literatúry (L. N.
Tolstoj, F. M. Dostojevskij), ktorí tvorili v tom istom historickom
období, no literárne i myšlienkovo stáli na inej platforme.
Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.