Falošný pokrok

ZÁPISNÍK – 49/2019

Pokrok sa stal modlou nových čias. V mene pokroku sa rúcali štáty, monarchie, paláce i kostoly. V mene pokroku sa uskutočňovali prevraty a krvavé revolúcie, milióny ľudí trpeli vo väzniciach a umierali na popraviskách. Myšlienka pokroku je totiž zradná. Otázkou je, čo vlastne možno považovať za pokrok a čo skutočný pokrok znamená. Mnohí si pokrok mýlia so zmenou, so zavádzaním čohokoľvek nového.

Zradní filozofi prišli s tézou, že pokrokom je zničenie náboženstva – cirkev je vraj prekážkou pokroku a prekážkou pokroku je dokonca i rodina. Zradní politici a revolucionári, neraz s pomocou tej najhoršej ľudskej spodiny, ochotne odstraňovali všetky „prekážky pokroku“. A tak sa najmä dvadsiate storočie stalo obdobím masových násilenstiev a diktatúr.

::

Papini píše, že po skúsenostiach moderných dejín už môžeme vidieť, lepšie ako ľudia kedysi, aké následky majú vedecké vymoženosti a všakovaké vonkajšie oslobodenia, ak ich nesprevádza účinná mravná očista. Klaňanie sa vede a pokroku, bez pokroku duchovného, uvoľnilo „najsurovšie hlbiny človeka“. Odtrhlo ho od kontemplácie, hlbokého uvažovania a úsilia o svätosť, aby ho hnalo k dobývaniu sveta a ovládaniu iných, aby ho spravilo strojom, respektíve číslom, bezmenným a hlavne beztvarým prvkom v živelnom prúde života: „Moderný človek, ako ho vytvoril pokrok, ohlásený a pripravený osemnástym storočím, je barbar v delíriu, ktorý si môže poslúžiť kyjakom z obrovských síl prírody a mechaniky, aby ukojil svoje dravé, ničivé a orgiacké pudy“ (Giovanni Papini: Láska alebo smrť).

Recenzia knihy: Giovanni Papini: Láska alebo smrť

::

Falošný pokrok nás dostal na scestie. Atmosféru modlitby, práce a sebadisciplíny sme nahradili atmosférou túžby, egoizmu a konzumu. Doviedlo nás to k novodobému barbarstvu: „Napriek svojmu bohatstvu a technologickej vyspelosti na modernom Západe žijeme v barbarizme, hoci si to neuvedomujeme. Naši vedci, naši sudcovia, naši vládcovia, naši učenci a naši spisovatelia – všetci pracujú na zničení viery, rodiny, rodu, dokonca toho, čo znamená byť človekom. Naši barbari vymenili zvieracie kožušiny a oštepy minulosti za značkové obleky a smartfóny“ (Rod Dreher: Benediktova voľba). Prejavy barbarstva vidíme všade navôkol, či už ide o odpadky zanechané v prírode, vulgarizmy v literatúre a filmovej produkcii, alebo neúctu a chlad v medziľudských vzťahoch. Upadli sme do barbarstva, no nepriznávame to, nechceme to uznať, ba ešte tvrdíme opak, blúznime stále o niečom novom, vyspelejšom, modernejšom, ibaže nemáme pevné kritériá, aby sme onen pokrok mohli zodpovedne posúdiť. Nekráčame dopredu, blúdime.

Recenzia knihy: Rod Dreher: Benediktova voľba

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 48/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!