ZÁPISNÍK – 50/2019
Rozmohla sa nám v spoločnosti
ľahostajnosť, pohodlnosť, falošná ohľaduplnosť, nemiestna tolerancia k zlu
a hriechu. Všetko sa chce riešiť pozitívne (výnimkou je hádam len
„fašizmus“ a „klérofašizmus“), ale čistá pozitivita, rušiaca všetky prahy
a hranice, vedie k neporiadku. Filozof Byung-Chul Han poznamenáva, že
žijeme v ére, ktorá je chudobná na negatívnosť, chudobná na limity a
obmedzenia, pritom však istá miera negatívnosti, normatívnosti je nevyhnutná –
posilňuje obranyschopnosť (spoločenského) organizmu. Neohraničené možnosti
a neprimerané práva (všetko je dovolené!) vedú k únave, depresii
a rozkladu: „Súčasná spoločnosť výkonnosti so svojou ideou slobody
a deregulácie masívne odbúrava hranice a zákazy, na ktorých stála
disciplinárna spoločnosť. Odbúravanie negativity má stupňovať výkonnosť.
Stávame sa tak svedkami všeobecného odbúravania hraníc a zábran, či ešte
viac svedkami všeobecnej promiskuity, z ktorej nevychádza žiadna imunitná
energia.“
::
Slovenské národné noviny
(č. 48/2019) publikovali rozhovor s Jozefom Šedovičom, exposlancom Federálneho
zhromaždenia ČSFR a signatárom Nitrianskej deklarácie. Jozef Šedovič okrem
iného hovorí: „V EÚ sa v súčasnosti kadečo deje, aj keď sa o tom
z taktických dôvodov nehovorí. Vytvára sa európska armáda, inštaluje sa
európsky prokurátor, pripravuje sa daňová harmonizácia, tvorí sa banková únia,
aktívne sa rúcajú tradičné hodnoty ako rodina..., pretláča sa agenda LGBTI, to
všetko preto, aby obyvatelia stratili svoje národno-štátne povedomie.“ Dodajme,
že hádam ešte viac ide niekomu o to, aby ľudia stratili svoju kultúrnu
a duchovnú identitu.
::
Kritický pohľad na súčasné spoločenské trendy,
vedúce k ohlupovaniu národa, prináša aj spisovateľ Anton Lauček. Uveďme
ako príklad úryvok z jeho článku, ktorý bol publikovaný
v dvojtýždenníku Kultúra (č. 21/2019): „S osprostievaním národa sa
začína už od materskej škôlky. Tam posadia mládež pred obrazovky a nechajú
sledovať animované rozprávky, v ktorých vystupujú hlavne vykonštruované
monštrá a obludy, na ktorých ani nerozoznáte, čo to je a kde to má
hlavu. Chúďatá deťúrence kukajú, ozaj nevedia na čo, a pritom sa stávajú
aj závislými na internete. Ak sa potom stretnú s klasickou rozprávkou o princeznej,
Popolvárovi, dobrom deduškovi, v ktorej dobro víťazí nad zlom, nechápu
dianie. Nerozumejú, čo je dobro a čo je zlo. (Podľa toho sa neskôr v živote
aj správajú.) Sledovanie obrazovky a bavenie sa so smartfónom spôsobuje
malému divákovi stenčovanie formujúcej sa mozgovej kôry smerujúce k demencii,
čo sa stáva až človeku vo vysokom veku – to vedci u detí v posledných
výskumoch zistili, no veľa o probléme nesmú publikovať, aby niekomu
nenakazili miliardové nadnárodné kšefty.“
::
Dokážeme sa ešte vzchopiť, dokážeme si vôbec
uvedomiť hĺbku krízy, v ktorej sme sa ocitli? Máme ešte silu a vôľu
na skutočnú obrodu a návrat k tomu, čo je dobré a osvedčené?
Ťažké sú to otázky, ťažké budú odpovede...
Ján Maršálek
::
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žiaľ, smutná pravda. Je veľa detí, ktoré ešte nevedia rozprávať, ale v mobile už vedia nájsť videá, hry a fotografie. Kam to spejeme?
OdpovedaťOdstrániťHĺbka krízy... Kam to spejeme? Zdá sa, že do pekla.
OdpovedaťOdstrániťJeden príklad: V posledných dňoch ma doslova šokovali informácie o kompostovaní mŕtvych. Má to byť ekologická náhrada pohrebu. Ako informovali viaceré médiá, niekde sa už takéto zvrhlé úvahy preniesli do legislatívneho procesu. Ľudské pozostatky majú byť po rozložení na kompost ekologicky využiteľné!
No povedzte, nie je to šialenstvo? Nie je vzbura proti Bohu? Môže niečo také zostať nepotrestané?