Stúpanie do výšok

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Chváloreč na svedomie

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2010

Kniha Chváloreč na svedomie obsahuje niekoľko úvah kňaza a teológa, ktorý už desaťročia zodpovedne premýšľa o pravdách kresťanskej viery v kontexte tradície i našej súčasnosti. Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. je mužom viery i vedy, je hlasom pokory, rozvahy a múdrosti. Jeho teologické dielo sa vyznačuje hĺbkou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť – pretože sa verne pridŕža nadčasového evanjeliového posolstva, dávajúceho nádej a zmysel života každému človeku.

Témou predmetných úvah nie je len svedomie v úzkom zmysle slova. Napokon, otázka svedomia sa dotýka celého ľudského života, nemožno ju izolovať a vtesnať do nejakej komôrky samoúčelnosti či nefunkčnosti. Hlas svedomia robí človeka schopným pravdy a lásky. Schopnosť uznať si vinu patrí k podstate človeka, je podobne dôležitá ako vnímanie bolesti, upozorňuje na nebezpečenstvo a pomáha nájsť cestu k náprave.

Autor poukazuje na to, že subjektívne presvedčenie človeka neospravedlňuje. Treba zosúladiť tri prvky: objektivitu, tradíciu a svedomie, aby sme dospeli k pravde a správnemu rozlišovaniu. Zdravé svedomie nepodlieha subjektívnym predstavám a túžbam ani požiadavkám spoločenskej či politickej moci: „V konečnom dôsledku je to Božia vôľa, ktorá môže stanoviť medze medzi tým, čo je dobré a čo zlé, a je to niečo iné než hranica medzi tým, čo je a čo nie je osožné, alebo medzi tým, čo je dokázané a čo neznáme“ (s. 146).

Jednotlivec nesmie svoje ciele dosahovať za cenu zrady spoznanej pravdy. Nesmie tak robiť ani ľudstvo ako celok. Ako čítame, ide o kritický problém našich čias: „Myšlienka pravdy bola v praxi odstránená alebo nahradená myšlienkou pokroku“ (s. 19). Ale pokrok, ak sa stavia nad všetko ostatné, stráca smer a sám sa znehodnocuje. Pokrok bez pravdy nemá orientačné body a môže byť rovnako pokrokom ako úpadkom. Kde niet oporných bodov, tam niet ani žiadneho smerovania. Preto je dôležité vyhnúť sa hodnotovému relativizmu.

Cesta k pravde a dobru je náročná, zatarasiť ju môže aj „nedbanlivosť voči vlastnému bytiu“ (s. 29). Úlohou človeka je stúpať do výšok – je to ťažké, ale obohacujúce. Pravda nie je príťažou, pravda oslobodzuje: „Len ak si toto všetko uvedomíme a vnútri zakúsime, staneme sa slobodnými pre to, aby sme mohli s radosťou a bez úzkosti počúvať posolstvo nášho svedomia“ (s. 31).

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. zdôrazňuje, že individuálna sloboda potrebuje kritériá a limity, môže existovať len v systéme slobody pre všetkých, inak sa stane násilím proti slobode iných. Sloboda si teda vyžaduje obsah a zodpovednosť, v záujme spoločného dobra. Anarchia vedie k deštrukcii a totalite. V súvise s tým sa treba zamyslieť nad charakterom a vnímaním demokracie. Stretávame sa s dvoma základnými postojmi – je to radikálne relativistický postoj a oproti tomu postoj, ktorý uznáva, že pravda nie je produktom politiky, k pravde sa nedostávame hlasovaním. Väčšina nie vždy rozhodne správne: „Väčšina môže byť klamaná i manipulovaná a slobodu možno zničiť dokonca v mene samotnej slobody, čo dramaticky potvrdzujú dejiny nášho storočia“ (s. 62).

Mentalita dnešného sveta uprednostňuje relativistickú demokraciu, založenú na procedúrach a právnom formalizme. To nemožno prenášať do života Cirkvi: „Na Cirkev jednoducho nie je možné aplikovať zásady správania, ktoré majú svoje opodstatnenie v civilnej spoločnosti alebo v demokratickom usporiadaní“ (s. 115). Život viery, to je tajomstvo, nasledovanie Krista je mystérium, pripomína autor, dôležité je obrátenie, metanoia, prehodnotenie vlastného a spoločného spôsobu života vo svetle evanjelia: „Obrátiť sa v dôsledku toho znamená nežiť tak, ako žijú všetci, nerobiť tak, ako robia všetci, v pochybných a zlých činnostiach sa neospravedlňovať tým, že druhí robia to isté; začať pozerať na svoj život Božími očami; konať dobro, i keď je to nepohodlné; nezakladať si na mienke ľudí, ale na tom, ako veci hodnotí Boh“ (s. 125). Aj z tohto citátu je zjavné, že úvahy emeritného pápeža Benedikta XVI. nás chcú viesť k plnšiemu prijatiu Kristovho evanjelia.

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v mesačníku VOX.)

::

Odporúčame zaujímavé knihy:

Mark Bauerlein: Najhlúpejšia generácia

Rod Dreher: Benediktova voľba

Kardinál Robert Sarah: Boh alebo nič