Demokracia posledných desaťročí je plná
paradoxov. S odklonom veľkej časti obyvateľstva od kresťanskej viery došlo
v našom civilizačnom okruhu k narušeniu stáročných základov morálky
a etiky. Politici sa začali nanovo zjednocovať na báze akéhosi sekulárneho
pragmatizmu, ale to je báza veľmi nestála, vratká, ľahko ovplyvniteľná
propagandou a činnosťou rôznych nátlakových skupín. Spoločnosť je
rozhádaná, ale takzvané elity sa napodiv vedia zhodnúť, ak ide o ochranu
ich vlastných záujmov.
Pod kepienkom demokracie sa ukrýva mediokracia
a partokracia s oligarchickým pozadím. Masmédiá, za ktorými spravidla
stoja silné finančné skupiny, získali dosiaľ nevídaný vplyv – manipulujú
s verejnou mienkou, osobujú si práva, ktoré im nepatria, obviňujú,
rozdeľujú ľudí na demokratov a nedemokratov, informujú selektívne a
presadzujú „politickú korektnosť“, čo v podstate znamená potieranie
neželaných názorov; pričom tieto aktivity nie sú zamerané iba proti skutočným
extrémistom, ale veľmi často proti kresťanským konzervatívcom.
Politické strany nadobúdajú čoraz viac podobu
podnikateľských subjektov a cez ne sa do politiky dostávajú pochybné
indivíduá, šíriace zvrátené názory a zvrátený životný štýl. Ak sa niečo
nedarí presadiť prostredníctvom volieb, nastupuje súdnický aktivizmus. Pat
Buchanan upozorňuje na prípad USA, kde sa zhruba pred polstoročím zmocnili
Najvyššieho súdu „sudcovia ideológovia“, ktorí pochopili, že zo svojej
pozície môžu pretvoriť spoločnosť; zaviedli viaceré zákony a opatrenia
proti vôli väčšiny, v niektorých otázkach doslova anulovali výsledok
ľudového hlasovania: „Tu vládne ľud! – chválili sa kedysi hrdí Američania.
To už neplatí. V Amerike nežijeme podľa vlády väčšiny. Žijeme pod vládou
menšín, ktorých víziu toho, aká by Amerika mala byť, realizuje päť
spravodlivých Najvyššieho súdu“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).
Demokracia bez pevných základov sa začína
rozpadať na kúsky, ktoré sa stávajú korisťou dobrodruhov. Jedným
z indikátorov zmeny je jazyk. Vytváranie akejsi novej reči, zdeformovanej,
sploštenej, súvisí s ideologickými tlakmi. George Orwell použil výraz „newspeak“,
ktorým pomenúva jazyk vytvorený s ideologickým a politickým zámerom
obmedziť myslenie a manipulovať s ľudským vedomím. Newspeak má byť
prejavom novej politiky a zároveň hrádzou „proti všetkým iným spôsobom
myslenia“. Manipulátori rátajú s tým, že keď vnútia ľuďom nový jazyk,
slobodné myslenie sa stane fakticky nemožným, „aspoň v takej miere,
v akej je myslenie závislé od slov“ (George Orwell: 1984).
Takéto praktiky, ako sa ukazuje, nie sú vlastné iba typickým totalitným
režimom, vidno ich aj v prostredí demokracie. Aj v súčasnosti môžeme
pozorovať, ako sa jazyk zneužíva, násilne mení, ako je tlačený do „politicky
korektnej“ podoby. Výsledkom je takpovediac klamoreč, ku ktorej sa kvázi
demokratickí politici i novinári stále častejšie prikláňajú.
Kardinál Robert Sarah – a nielen on – pripomína, že bez kresťanských hodnotových kritérií a v nevedomosti
o Bohu sa demokracia ľahko zvrhne na oligarchiu, na elitársky systém
vládnutia, ktorý v konečnom dôsledku rozdeľuje spoločnosť a zväčšuje
sociálnu nerovnosť. Nadvláda väčšiny nie je zárukou spravodlivosti. Len taký
spoločensko-politický systém, v ktorom má miesto Boh, môže napomôcť rozvoj
integrálneho človeka: „Ak z demokracie vylúčime, či už explicitne,
alebo implicitne, náboženský prvok, prestane fungovať ako spoločné dobro; je to
zároveň koniec právneho štátu“ (Robert Sarah: Boh alebo nič).
Slovom, demokracia bez duchovnej výstuže sa
mení na démonkraciu.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.