Opora vo viere

História sa postupne ku koncu chýli, ale človek sa stále hlúpejšie mýli.

Vlado Gregor

Každý človek v niečo verí, lebo bez viery a spoľahnutia sa nemôže prežiť, ani len fyzicky. Málokto však svoju vieru domýšľa a reflektuje, sú na to niekedy potrebné naozaj silné zážitky. Málokto si tiež uvedomuje, aké nezmyselné sú hádky medzi evolucionistami a kreacionistami. Boh totiž existuje nezávisle od času, je nad časom, dokonca bol ešte pred časom. Pre neho je totiž aj to, čo sa nám, žijúcim, rastúcim a upadajúcim v čase, zdá ako evolúcia, vlastne kreáciou. Pretože Boh pozná začiatok aj koniec toho, čo sa deje pod Slnkom, ako na to prišiel už starozákonný Kazateľ.

Dobro je isto prvotné a ťažko by sa verilo v Boha, ktorý nie je, nechce a nevie byť dobrý. Zároveň je nepochybné, že trápenia, nedokonalosti, teda aj zlo, majú nejaký zmysel, pretože  ináč by tu neboli. Ťažko sa to bez konkrétneho prežitia chápe a ešte ťažšie vysvetľuje, ale bez celkom určitého zla by sa dobro nemohlo zjaviť, prejaviť ani realizovať. Je to asi nevyhnutná daň, že popri všetkej láske a sentimente si aj konkurujeme a pri svojej nevyhnutnej
nedokonalosti sa aj nevyhnutne a zavinene i nezavinene mýlime.

Rodinná a bratská láska sa považuje za najintenzívnejšiu a nespochybniteľnú. Paradox je ale ten, že v rodinách sa vyskytuje aj najviac nenávisti, závisti, ponižovania a zneužívania... Je to niekedy kruté, ale je nielen neľudské, ale aj proti prírode nedbať predovšetkým na ľudí, ktorí od nás závisia, spoliehajú sa na nás a za ktorých sme zodpovední. Bez alfa samcov a bez včelej kráľovnej, teda bez konkrétneho poriadku a hierarchie nemôžu fungovať nielen cicavce a hmyz, ale ani ľudské spoločenstvo. Preto buďme ekumenickí a tolerantní, ale vážme si samých seba a svoju osvedčenú vieru a poučnú históriu. Ak to nebudeme robiť, márne bude náš vzor Ježiš Kristus hľadať vieru na Zemi, keď znovu príde. Buďme teda odpúšťajúci a milosrdní, ale uvedomujme si, že môžeme byť takí len vtedy, keď si pevne určíme, čomu máme veriť a na čo sa môžeme spoľahnúť.

Na záver spomeniem ešte môj osobný paradox. Svoje nadšenie som si vypestoval v opozícii a v súboji s násilným komunizmom. S hrôzou však zisťujem, že po jeho páde je naša viera oveľa viac ohrozená ako vtedy, keď bol tento nepriateľ mocný a jasný, ale evidentne nezmyselný a poraziteľný. Dobro a pravda nepochybne pretrvávajú a nedajú sa zrušiť a pochovať, ale nepochybujme o tom, že aj zlo je vo svete prítomné a stále rafinovanejšie a nebezpečnejšie, hoci zdanlivo tolerantné a zmierlivé.

Buďme realisti a nedajme sa klamať vlkmi v rúchu baránka a pastiermi, ktorí zradili svoje poučujúce a ochraňujúce povolanie a poslanie. Pretože, žiaľ Bohu, zdá sa, že ich rady sa rozrastajú a šíria väčší strach a neistotu než násilný a nekompromisný komunizmus. Zlo však definitívne prekonáme len vtedy, keď budeme vďační za to, čo sme prijali ako dar, a ak budeme zadarmo a nezištne rozdávať to, čo sme zadarmo dostali.

Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Vlado Gregor

::

Prečítajte si:

Prvý príkaz Desatora

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.