Predvolebná úvaha

Ľudovít Košík

Po skončení štvorročného volebného obdobia sa  v posledný februárový deň prestupného roka 2020 budú konať na Slovensku parlamentné voľby. Niektorí sú už možno rozhodnutí, komu dajú hlas, mnohí však ešte váhajú, uvažujú a premýšľajú. Je jasné, že po vianočných, novoročných a trojkráľových sviatočných dňoch nás čaká náročné obdobie volebnej kampane, ktoré využijú jednotlivé strany a kandidáti na svoju propagáciu a presviedčanie nás voličov, že práve oni sú zárukou našej najlepšej, šťastnej prítomnosti a budúcnosti.

Po skúsenostiach z uplynulých volebných období by sme k voľbám mali pristupovať zodpovednejšie a vychádzať nielen z toho, čo kto sľubuje, ale hlavne z toho, čo kto urobil, čím bol prínosom, aké sú jeho rodinné, národné, kresťanské, morálne i odborné postoje; nielen čo hovorí, aká je jeho komunikácia na sociálnych sieťach, v médiách, ale ako konal a či aj v budúcnosti môže byť prínosom pre našu spoločnosť.

V súčasnosti možno badať polarizáciu spoločnosti. Je rozdelená na priaznivcov súčasnej vlády a na priaznivcov opozície. Je na škodu veci, že témou volebného boja nie sú hodnoty a ideály.

Opozícia si kladie za cieľ vymeniť súčasnú vládu za každú cenu, jej hlavným heslom je podobne ako v roku 1989 zmena (ibaže v rokoch 1948–1989 tu bola totalita jednej strany a dnes je tu demokracia), ale neponúka nič nového. Akoby tajila, ako si tú zmenu predstavuje, zvlášť keď sme svedkami podozrenia z korupcie a nemorálnosti na obidvoch stranách. Keď to po skúsenostiach s uplynulým vývojom po roku 1989 zjednoduším, opozícia sa usiluje uchopiť moc, vládnuť a získať všetky výhody vládnucej strany a pôžitky pre svojich príslušníkov a prívržencov – ale čo to prinesie občanovi, to je hádanka, a tak nie je žiadnym tajomstvom, že po rôznych sklamaniach mnoho občanov po takejto zmene netúži, zakiaľ politici myslia viac na seba a ťarchy zvaľujú na tých najchudobnejších a najbiednejších.

To, že naša – a nielen naša – spoločnosť je v kríze, nie je žiadnym tajomstvom. Tiež náš život na dlh. Príčiny krízy sú však hlbšie, než aby sa dali zvaliť na doterajšiu vládu, a tá nová ich mohla svojím nástupom automaticky zmeniť.

Prívrženci súčasnej koalície sú presvedčení o tom, že síce nie je najlepšie, ale keď sledujeme zložitú situáciu v Európe i vo svete, tak posledné dve volebné obdobia boli u nás celkom pokojné, štát fungoval, ekonomika tiež a ľudia mali základné slobody a možnosť pracovať, tvoriť a žiť, čo nie je vždy samozrejmosť.

V novembri 1989 nám išlo o slobodu a  hodnoty. Mám obavy, že v súčasnosti tieto hodnoty sú ohrozené, akoby sa jedinou hodnotou stal konzum: mať sa dobre, lepšie ako iní, možno aj na úkor iných. V našej krajine sa skomplikovali vzťahy v rodinách, zhoršila sa starostlivosť o chorých a starých, sociálny systém nedokáže uspokojovať všetky oprávnené požiadavky, problémy sú v zdravotníctve, v školstve, nie všade funguje samospráva. Nie sú v kurze hodnoty, ktoré nás robia lepšími ľuďmi: morálka, etika, čestnosť, slušnosť, zodpovednosť, obetavosť, a ten, kto na nich trvá, nielen krikom, ale aj praxou, akoby bol príslušníkom starého sveta, ktorý je už minulosťou. Problémov pribúda v rodinách i v Cirkvi a prihlásenie sa k národu býva označované ako extrémizmus. Ten, kto žije zodpovedne podľa Božieho zákona, býva často vysmievaný.

Podľa prieskumov agentúr má reálnu šancu dostať sa do parlamentu deväť strán, čo svedčí o rozdrobenosti politického spektra. Najsilnejším subjektom je súčasná vládna ľavicová strana, ale už asi slabšia ako pred štyrmi rokmi. Druhý tábor tvoria liberálne pravicové strany: strana vzišlá s protestov „Za slušné Slovensko“, strana bývalého prezidenta, ako aj tzv. kresťanské hnutie, teda subjekty, ktoré sa pravdepodobne po voľbách dohodnú na koalícii. Zrejme z týchto táborov, ľavicového alebo liberálneho, vzíde zostavovateľ vlády a budúci premiér. Bude záležať na tom, ku komu sa pridajú menšie strany, ktoré sa dostanú po prekročení päťpercentnej hranice do parlamentu. Silným bude aj pronárodné hnutie, ktoré mnohí označujú za extrémistické, podporou ktorého mnohí voliči dávajú najavo svoju oprávnenú nespokojnosť so súčasným i predpokladaným spôsobom spravovania štátu.

Žiť bez hodnôt a spoliehať sa len na technokraciu moci sa dlhodobo nedá. I to dáva dôvod na existenciu hodnotových kresťanských, národných, sociálnych a prorodinných strán. Strany hlásiace sa ku kresťanským hodnotám asi výraznejšie do súboja o moc v krajine nezasiahnu. Žiaľ, práve kresťania majú najväčší problém s výberom strany, ktorú podporia, napriek tomu, že na Slovensku tvoria veľkú skupinu, ktorá má čo povedať a ponúknuť.

Národná strana si zrejme udrží miesto v parlamente a je predpoklad, že bude jednou z najdôslednejších strán, či v koalícii alebo v opozícii. Hnutie, ktoré nesie v názve slovo rodina, je asi skôr čudnou parafrázou tohto pojmu. V ponuke je aj rozštiepená liberálna strana. Strany národnostných menšín v nasledujúcom volebnom období pre svoju neochotu dohodnúť sa asi v parlamente nebude zastúpené.

Stranícki nominanti sa isto budú usilovať presvedčiť a získať čím viacerých. Použijú na to rozličné čestné, menej čestné a možno aj nečestné spôsoby. Bráňme si svoju dôstojnosť, nedopusťme, aby sme sa stali pre svoje rozhodnutie vo voľbách nepriateľmi v rodinách, spoločenstvách, obciach, ale pritom majme odvahu obhájiť si svoj názor a slobodne ho vyjadriť pri voľbách, s túžbou podporiť to najväčšie dobro pre Slovensko.

Aj keď niekedy pochybujem, či má zmysel volieb sa zúčastniť, voliť pôjdem, aj keď si len ťažko budem vyberať stranu, ktorej odovzdám svoj hlas. Možno sa budem rozhodovať len pre najmenšie zlo, ale zvolím si ho sám, podľa svojho svedomia, chcem sa zachovať slobodne, nechcem aby ma o tom presvedčili tí, ktorým voľba niektorej strany prináša zisk alebo výhody. A chcem prijať zodpovednosť za toto rozhodnutie a ak sa presvedčím o vlastnej chybe, tak ju v budúcnosti budem chcieť napraviť.

Ľudovít Košík

::

Súvisiace články:

Zvolebnieva sa

K oslavám 17. novembra

::

Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.