Prvý príkaz Desatora

Vlado Gregor

Pochybnosti a neviera vznikajú pozvoľna a už v predkoncilovej teológii sa prejavuje tendencia menšej úcty k Bohu a k preceňovaniu, niekedy až k zbožňovaniu človeka. Spomeniem Maritaina, Congara, de Lubaca, de Chardina, etc. Vieme zo socializmu, ale už aj zo súčasnosti, že nie je natoľko dôležité, čo sa oficiálne hovorí a čo sa verejne vytlačí, ale to, čo sa dá čítať medzi riadkami a k čomu to nakoniec vedie. „Podľa ovocia ich spoznáte…“

K histórii, dôsledkom a následkom Druhého vatikánskeho koncilu odporúčam texty dona Luigiho Villu (1918–2012), ktorý vydával časopis Chiesa viva. Dobrá a faktografická je aj kniha protestanta Ericha Brüninga Cudzí agent, kronika koncilu od Ralpha Wiltgena SVD Rýn sa vlieva do Tiberu a čerstvo preložená kniha Roberta de Matteiho II. vatikánsky koncil. Ak sa vám to nechce čítať, stačí si prelistovať spomienky Hansa Künga – a všeličo o zákulisí a cieľoch podaktorých účastníkov koncilu sa bez námahy dozviete. Málokedy citujem a konkrétne menujem, pretože sa zaoberám všeobecnými a všeľudskými zásadami, ale keď niečo predsa spomeniem, znamená to, že sa to naozaj oplatí prečítať.

Nepochybne sme sa dostali do štádia, keď sa hanbíme za to, že ešte vôbec existujeme. Nečudujte sa, že to nielen mňa, ale mnohých veriacich trápi. Asi nielen ja mám smutný dojem, že Otec František nechce len stvoriť novú Cirkev, ale chce zaviesť aj novú vieru. A to ľudia odmietnu a už aj odmietajú. Kaukazské príslovie hovorí: „Nahneval si vládcu? Obráť sa k ľudu. Nahneval si ľud? Tak utekaj.“

Stalo sa totiž to, že po koncile sa neoficiálne uznal judaizmus za rovnocenný kresťanstvu a po Seelisburgu už aj oficiálne, doslova sa zakázala misia medzi židmi. Čo je tak trochu paradox, ak nie rovno nezmysel. Pretože čo iné robil medzi svojimi rodákmi Ježiš, ak nie zvestovanie evanjelia na ich záchranu a obrátenie? A žiaľ Bohu, vzniká vo mne ďalší dojem, že po rehabilitácii judaizmu vznikli snahy o rehabilitáciu šamanizmu, to jest pohanstva.

Otec František teda robí starosti isto nielen mne – tým, že stále treba vysvetľovať, ako to vlastne myslel. Pritom v evanjeliu sa píše: „Vaša reč nech je áno, áno a nie, nie a čo je navyše, je od Zlého“ (Mt 5, 37).

Modlárstvo, to nie je len obdivovanie Pachamamy a ušľachtilých divochov, ale akékoľvek uctievanie sveta a človeka. Ak napríklad preceňujeme možnosti politiky a ekonomiky, páchame modloslužbu. Pretože prvý príkaz Desatora o tom, že si máme ctiť len nášho Stvoriteľa a
jedine jemu sa máme klaňať, je dosť jasný a kategorický. NON POSSUMUS, to jest nemôžeme, hovorili tisícky mučeníkov, ktorých nútili k modloslužbe – a NIKTO nám nemôže prikazovať niečo iné a tolerantnejšie.

Bože, buď nám milostivý a zachráň nás!

(Vianoce 2019)

Vlado Gregor

::

Súvisiaci článok:

Dať sa na pokánie

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.