Vlado Gregor: Meditácie nie príliš medové
Bratislava, Post Scriptum, 2019
Vlado Gregor (1958) už viac než tri desaťročia
premýšľa a píše o rôznych spoločensko-politických a náboženských
témach. Zaujíma ho situácia vo svete, sociálne otázky, slovenská minulosť
a súčasnosť, úloha a postavenie kresťanstva v našom civilizačnom
priestore, vzťahy medzi vierovyznaniami a osobitne problém zla
a nespravodlivosti vo svete, v živote jednotlivca
i spoločenstva.
Autor rozširoval svoje texty (Kódexy)
už v komunistickej totalite formou samizdatov (za čo si vyslúžil pozornosť
zo strany Štátnej bezpečnosti), príležitostne (po zmene režimu) aj časopisecky
a prostredníctvom internetu. V posledných rokoch k tomu pribudli
knižné vydania: po dvoch zväzkoch nazvaných Svedectvo času máme teraz
pred očami ďalší výber z jeho mysliteľskej tvorby. Obsahuje zväčša krátke,
tak trochu nesúrodé, útržkovité zápisky – niektoré majú charakter úvah či
meditácií, prípadne glos, komentárov alebo epištol. Môžeme v nich nájsť
zanietenosť, niekde aj zaujatosť vyplývajúcu zo zásadovosti, ktorá vie, že vo
veci pravdy nie je prípustný kompromis.
Vlado Gregor, dá sa povedať, uvažuje hlavou
i srdcom. Zaoberá sa neraz závažnými filozofickými otázkami, no nestráca
zo zreteľa problematiku každodenného života obyčajných ľudí. Vníma bolesť,
utrpenie, krivdu, majetkovú nerovnosť, farizejstvo, nespravodlivosť. Stavia sa
na stranu ponížených a potupených. Citlivo reaguje na elitárske sklony
niektorých ľudí či skupín, rovnako tak na zneužívanie slobody – preto sa pýta
i sťažuje, žaluje... Nevzdáva sa a vytrvalo, poctivo hľadá odpovede
na otázky, ktoré ho ťažia. Uvedomuje si pritom, že poctivosť (v myslení) sa
dnes veľmi nenosí.
Kľúčovou témou knihy je kresťanstvo. Autor sa
otvorene hlási ku kresťanskej a katolíckej viere. Otvorene píše aj
o krízových javoch súvisiacich s odklonom od kresťanských princípov.
Vyjadruje obavy z aktuálneho vývoja situácie: „Je naozaj smutné, že mnohí
z nás, ktorí sme celý život túžili po slobode a bojovali za ňu,
musíme teraz s ešte väčším nasadením obhajovať triviálne zásady zdravého
rozumu.“ V súvise s tým zdôrazňuje, že „je nielen proti kresťanstvu,
ale aj proti základnej logike snažiť sa prispôsobovať ľuďom, ktorí sa často aj
programovo nechcú prispôsobovať nám“.
Relativizovanie hodnôt, falošná tolerancia,
bezzásadovosť, paušálne znevažovanie ľudí s iným názorom a naopak
vyzdvihovanie niektorých menšín, takzvaná politická korektnosť – to sú znaky
negatívneho vývoja, príznaky dekristianizácie, ktoré treba brať vážne: „Žijeme
v prelomovom, priam apokalyptickom období...“ O to dôležitejšie
i záslužnejšie je „nazývať veci pravými menami“.
Ako na to všetko reagovať? Podľa autora by sme
si mali vážiť overené hodnoty a dedičstvo po predkoch, mali by sme
rešpektovať kvality západnej kultúry: „Uvedomme si, že práve kresťanstvo svojou
otvorenosťou k možnej rovnosti a predpokladaním sveta, v ktorom
vládnu rozumné zákony, dovolilo vzniknúť tomu, že sa vôbec hovorí
o ľudských právach a slobode...“
Vlado Gregor nám dáva príležitosť zamyslieť
sa, možno aj prehodnotiť svoje doterajšie postoje. Píše: „Celý problém rozlíšenia
pravdy od lži je vlastne v objektívnom posúdení dobra a zla.“
A tu sa ukazuje nevyhnutnosť duchovnosti. Nielen z chleba žije
človek! Hľadanie pravého zmyslu ľudského bytia a jeho napĺňanie je
neľahké, býva spojené s námahou, prekážkami, pochybnosťami. Zahŕňa
v sebe i hľadanie odpovedí na znepokojivé otázky. Gregorove úvahy sú
odrazom takéhoto hľadania.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Gratulujem Vladovi Gregorovi k vydaniu knihy a želám mu do budúcnosti ešte mnoho tvorivých síl.
OdpovedaťOdstrániť