ZSSK na pokračovanie

Karol Dučák

Dňa 3. januára 2020 bol uverejnený môj článok Máme vôbec šancu vyrovnať sa vyspelému svetu? Kritizoval som v ňom nedostatočnú úroveň služieb cestujúcim vo vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko a. s., predovšetkým zastaranosť Wi-Fi technológie, použitej v IC vlakoch, ale aj nedostatočnú rýchlosť prepravy na slovenských železniciach, či iné nedostatky, s ktorými slovenské železnice zápasia. Článok sa týkal cesty vlakom IC 523 z Bratislavy do Kysaku dňa 29. 11. 2019.

Od publikovania článku prešla relatívne krátka doba a ja považujem za potrebné vrátiť sa k danej problematike. S mesačným odstupom, dňa 27. 12. 2019, som totiž znovu cestoval vlakom IC 523 z Bratislavy do Kysaku a musím s potešením konštatovať, že v uvedený deň fungovalo internetové pripojenie neporovnateľne lepšie ako počas mojich predchádzajúcich ciest. Bol som prekvapený a nedokázal som pochopiť, čo sa vlastne stalo. Bol takisto piatok ako pri mojich predchádzajúcich cestách, ale dňa 27. 12. 2019 fungovalo internetové pripojenie pomerne dobre.

S potešením som tiež konštatoval, že vlak prišiel do Kysaku o minútu skôr, ako je uvedené v cestovnom poriadku. Aj keď veci, o ktorých píšem, sú vo svete bežnou záležitosťou, napriek tomu kvitujem s uznaním každé zlepšenie situácie na Slovensku. Pod dojmom pozitívnych emócií som bol dokonca rozhodnutý napísať pochvalný list vedeniu Železničnej spoločnosti Slovensko a. s. Naozaj nechcem pôsobiť dojmom človeka, ktorý má radosť len z toho, že môže kritizovať všetko, čo sa mu nepáči, ale s radosťou vyhľadávam predovšetkým pozitívne veci v živote a snažím sa dávať ľuďom nádej do budúcnosti v tejto ťažkej dobe.

Dobré dojmy z cesty však veľmi skoro vyprchali. Dokonca ešte skôr, ako som docestoval domov. Keďže bývam vo Vranove nad Topľou, musím z Kysaku cestovať ďalšími spojmi najprv do Prešova a potom do cieľa svojej cesty. Otrasným zážitkom bola krátka cesta z Kysaku do Prešova, konkrétne stav WC v starých železničných vozňoch, ktoré mali byť už dávno vyradené, no napriek tomu sú ešte stále v prevádzke. WC vo vozni, v ktorom som cestoval, bolo v otrasnom stave. Špinavé, smradľavé, bez funkčného splachovania a tečúcej vody. S hrôzou som si predstavil, čo by si asi na mojom mieste pomyslel turista z Nemecka, Rakúska či inej civilizovanej krajiny. Asi by si o Slovákoch vytvoril veľmi nelichotivú mienku.

Mám pochopenie pre všetky problémy, s ktorými sa Železničná spoločnosť Slovensko a. s. borí. Nedostatok financií, nedisciplinovanosť niektorých cestujúcich, ktorí ničia vybavenie vozňov, atď. Žiaden z týchto problémov však nemôže ospravedlniť katastrofálnu úroveň cestovania v niektorých vlakoch, zvlášť na východe Slovenska.

Preto som sa rozhodol napísať ministrovi dopravy SR a požiadať ho, aby niekedy absolvoval aspoň jednu cestu v niektorom z týchto starých vlakov. Veď žijeme v 21. storočí v štáte, ktorý nie je rozvojovou krajinou,ale relatívne vyspelou súčasťou Európy. Za žiadnych okolností nehodlám akceptovať tento katastrofálny stav a urobím všetko, čo je v mojich silách žurnalistu, aby som prispel k riešeniu situácie a náprave neudržateľných pomerov.

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok:

Máme vôbec šancu vyrovnať sa vyspelému svetu?

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.