Absencia politickej kultúry na Slovensku je frustrujúca

Karol Dučák

Blížia sa parlamentné voľby a mnohým ľuďom na Slovensku sa čoraz viac zdvíha žalúdok pri odhaľovaní káuz špičkových politikov. Faktom je, že mnohé z týchto káuz sa netýkajú súčasnej, ešte vládnucej, koalície, ale opozície. V minulosti sa nám stále podsúvalo, že všetko zlo spôsobila súčasná koalícia, lenže skutočnosť nie je ani zďaleka taká jednofarebná. Veľa zla narobila a ešte stále robí súčasná opozícia, ktorú tvoria „nevinní so špinavými rukami“. A jedným z tých „nevinných so špinavými rukami“ je exprezident Andrej Kiska.

Čo je však najviac frustrujúce, to je priepastný rozdiel medzi úrovňou politickej kultúry na Slovensku a v štátoch s vyspelou demokraciou. Jednou z takých krajín je Spolková republika Nemecko. Pozrime sa na dva príklady z relatívne nedávnej minulosti, ktoré by mohli a mali poslúžiť ako vzor našim politikom.

V rokoch 1998 až 2005 bol nemeckým kancelárom Gerhard Schröder, šéf SPD (Sozialdemokratische Partei Deutschlands). Táto nemecká sociálnodemokratická strana však od istého momentu začala strácať podporu obyvateľstva na úkor kresťanskodemokratickej CDU. Keď v máji 2005 SPD prehrala krajinské voľby v Severnom Porýní-Vestfálsku, Schröder cítil, že stráca pôdu pod nohami, preto požiadal parlament o vyslovenie dôvery. Chcel si takto overiť, či má ešte dostatočnú podporu pre reformné kroky, ktoré chcel realizovať. Keďže však požadovanú dôveru nedostal, odstúpil zo svojho postu a nasledovali predčasné voľby (porov. novinky.cz).

Nám na Slovensku sa to môže javiť ako nedostižný sen. Veď si skúsme predstaviť, že by napríklad Robert Fico či Mikuláš Dzurinda, alebo Vladimír Mečiar, či ktorýkoľvek iný zo slovenských premiérov sám, dobrovoľne, požiadal parlament o vyslovenie dôvery. Nepredstaviteľné, však? Naši politici nežiadajú o vyslovenie dôvery. Naopak. Zúfalo sa bránia, ak im chce opozícia vysloviť nedôveru. Jedinou svetlou výnimkou bola jediná žena na premiérskom poste v histórii SR Iveta Radičová, ktorá 11. októbra 2011 spojila hlasovanie o dôvere s otázkou prijatia takzvaného eurovalu. Dôveru napokon nedostala a jej vláda predčasne skončila svoju pôsobnosť.

Iný príklad vysokej politickej kultúry v Nemecku. Pred desiatimi rokmi boli Nemci šokovaní, keď nemecký prezident Horst Köhler odstúpil zo svojej funkcie. Osudným sa mu stalo jedno zle interpretované vyjadrenie v masmédiách. Horst Köhler sa vtedy bez akýchkoľvek zlých úmyslov vyjadril na margo nasadenia nemeckých vojakov v Afganistane, ktorých chcel podporiť. Doslova povedal, že „v krajnom prípade je aj vojenské nasadenie potrebné na zachovanie našich záujmov, napríklad voľných obchodných ciest“.

Opozícia si jeho slová vysvetlila ako potvrdenie dohadu, že Nemci vedú vojnu v Afganistane nie kvôli bezpečnosti, ale pre presadzovanie ekonomických záujmov. Márne sa prezident snažil vysvetliť svoje skutočné postoje. Nič nepomohlo. Napokon Köhler so slzami v očiach odstúpil (porov. svet.sme.sk).

Zdá sa nám priam neuveriteľné, že v Nemecku politici po prevalení akýchkoľvek káuz dobrovoľne odstupujú. Nečakajú, kým ich niekto odstráni od válova buldozérom, ale majú toľko sebareflexie, že sa sami stiahnu do úzadia. Na Slovensku sme zvyknutí skôr na to, že sa politici držia svojich stoličiek zubami-nechtami a odstupujú až vtedy, keď sa tlak na nich vystupňuje do neznesiteľných rozmerov.

Horst Köhler sa nedopustil nijakých podvodov, ale pre jedno zle vysvetlené verejné vyjadrenie sa dostal pod paľbu kritiky a napokon dobrovoľne odstúpil. Na Slovensku sme však mali prezidenta Kisku, ktorý má na konte množstvo káuz, ktorých vyšetrovanie vo viacerých prípadoch doposiaľ nebolo skončené, no napriek tomu neprejavil toľko sebareflexie, aby odstúpil z úradu. Dokonca ostal v politike a naďalej straší. A to aj napriek tomu, že nedávno sa prevalila ďalšia megakauza v súvislosti s pozemkovými podvodmi pod Tatrami.

Čo je však u Kisku typické, jeho prvá reakcia bola, že je to údajne pomsta Roberta Fica. Ako keď učiteľ v škole prichytí nezbedného žiaka pri nejakom lapajstve a on sa bráni: „Pán učiteľ, to nie ja! To Fero!“

Je to primitívne, úbohé, lacné! Je až neuveriteľné, v koľkých kauzách a podozreniach je potopený Andrej Kiska. Lenže v jeho podaní je on ten nevinný a celý svet okolo je zlý, pretože mu údajne neprávom krivdí. Teda ďalší „nevinný so špinavými rukami“! V Nemecku alebo v inom štáte s vysokou politickou kultúrou by sa to stať nemohlo.

Kiska si hádam ani neuvedomuje, ako škodí sám sebe. Čím viac zatĺka, tým viac sa zamotáva do osídel vlastných machinácií. Veď o jeho podozrivé obchody sa už začínajú zaujímať okrem orgánov činných v trestnom konaní aj masmédiá, ktoré rozmotávajú klbko podvodov pozemkovej mafie pod Tatrami. Tejto problematike sa venovala aj investigatívna relácia Reportéri, ktorú priniesla na televízne obrazovky RTVS (porov. youtube.com).

Kiska stráca pôdu pod nohami, ale on – zdá sa – ešte stále neprecitol z ťažkého sna. Veď už len to, že je podozrivý z pochybných machinácií a obchodov s ľuďmi z pozemkovej mafie, naňho vrhá veľmi zlé svetlo. Čo ešte sa musí stať, aby sa náš exprezident konečne prebudil?

Jedno mi však nejde do hlavy. Ak už Kiska neberie ohľad na seba a ignorujúc pud sebazáchovy ešte viac rozdúchava pahrebu pod sebou, prečo neberie ohľad na ľudí zo svojho blízkeho i vzdialenejšieho okolia? Veď špina, ktorá sa valí na neho, ubližuje jeho rodine, priateľom, známym, poškodzuje kredit strany Za ľudí, ktorú založil. Keby aspoň vyhlásil niečo v zmysle: Vážení spoluobčania, bol som obvinený z machinácií s pozemkami. Cítim sa nevinný, ale keďže nechcem poškodiť svoju rodinu a svojich kolegov v politickej strane, ktorú som založil, odchádzam z politiky...

Toto by urobil každý poriadny politik v Nemecku, ale aj v ktorejkoľvek inej krajine s vysokou úrovňou politickej kultúry. Kedy sa to naučia slovenskí politici?!  

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok:

Kto sa to usiluje získať politickú moc na Slovensku?

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!