Ján Grešák: Básne

V búrke

Ilustračná fotografia: Ján Grešák

Svetlo ktoré rozsvietil Boh
zašlo za mraky
nemá kto stíšiť búrku
a robiť zázraky

Ohnivé jazyky
bičujú ľudskú reč
a slová Písma
odišli celkom preč

Pánove skutky
stali sa návnadou
na vlčie chúťky
falošných prorokov

Stíš búrku Pane
uprostred temných zím
nech Slovo
čo na počiatku bolo
znovu sa stane
kameňom uholným

Obraz

Nevidno už slzy v očiach,
uschli nemé kamene.
Ľudské cesty pokrýva prach,
na míle sú vzdialené.

Kvety, ktoré slnko hrialo,
spálil ráno biely mráz.
Dokonalo aj to málo,
čo okrialo dušu v nás.

Hospodin do mŕtvych kvetov
prázdne dlane ponára.
Nezrelý plod dalo leto,
ranila ho skorá jar.

Dielo zrádza svojho tvorcu;
v srdci oheň, v duši chlad.
Nádej dáva len tým, čo chcú
vidieť Lásku umierať.

Dotyk

Slovom čo chveje sa
ako plameň sviece
chcem sa Ťa dotknúť Pane

na koberci z púpav
rosa sa trbliece
a dýcha nádej
že aj moje
chladné dlane
sa raz dotknú
Tvojho rúcha

Hľadanie

Hľadám perly v piesku púšte
občas vo mne bolesť zakmitá
chýba mi pradávny úsmev
s ktorým vietor čítal zo suchých listov
a mesiac kreslil hviezdy na dno riek

chýba mi rozvitá letná lúka
belasý motýľ na lícach margarét
pod podošvou necítim zem rodnú matku
čo vo hviezdnej aleji k nebu sa vypla
ako žena spanilá

priskoro nás búrka bolestne ranila

chúlim sa v pľušti a chlade
vavrínové vence potichu prikladám
na ohník v záhrade

Ján Grešák (prozaik, básnik, aforista, autor literatúry faktu; publikuje časopisecky i na internete, knižne vydal napríklad zbierku krátkych poviedok Ozveny hôr a nedávno zbierku humoristicko-satirických textov Potvorstvá koruny tvorstva alebo Smiechom proti hriechu).

::

Odporúčané:

Zapleteným jazykom

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.