Predvolebný súboj a kresťania

Ľudovít Košík

Súčasný predvolebný boj na Slovensku je svedectvom aj o stave a sile, či skôr slabosti kresťanov na Slovensku. Nie je možné lepšie vyjadriť správny postoj kresťanov k spoločnosti, ako to vyjadril Ježiš slovami zaznamenanými v piatej kapitole Matúšovho evanjelia, ktoré sa v katolíckych kostoloch čítali na 5. nedeľu Cezročného obdobia (9. februára): „Vy ste soľ zeme... Vy ste svetlo sveta.“ Cirkev už dvetisíc rokov v zmysle týchto Ježišových slov oslovuje ľudí a buduje Božie kráľovstvo vo svete.

Keď prišiel Ježiš Kristus na tento svet, ľudia zaujali k nemu rozličné postoje. Jedni ho prijali ako očakávaného Mesiáša a zverili mu svoj život – stal sa zmyslom, cieľom a náplňou ich života. Iní ho odmietli a pridali sa k jeho nepriateľom. A asi najväčšiu skupinu tvorili ľudia, ktorých nezaujímal, ktorí si žili svoj život podľa vlastných predstáv a konfrontáciám s ním a jeho požiadavkami sa vyhýbali.

Takto to prebiehalo v dejinách, ale kresťanstvo vybudovalo vďaka reholiam a mnohým známym i neznámym kresťanom európsku civilizáciu, ktorá azda najväčší rozkvet dosiahla v období baroka, ktoré zanechalo nezmazateľné stopy aj na našom území a stále žije v srdciach mnohých súčasníkov.

Tridentský koncil tak stabilizoval Cirkev, že ona požehnane pôsobila niekoľko storočí v prospech človeka i spoločnosti. Iste, reformačné hnutie Cirkev značne oslabilo, hlavne na území Nemecka a krajín, ktoré prijali jeho normy. Reformácia neobišla ani naše územie, no naši predkovia statočne prežili rozličné zložité obdobia v dejinách, vrátane násilnej maďarizácie počas Uhorska, odkresťančovania počas 1. Československej republiky i vojnového obdobia, keď vznikla v zložitých pomeroch samostatná Slovenská republika. Naši predkovia prežili aj obdobie socializmu a násilnú ateizáciu, až po rok 1989, keď prišla sloboda a kresťania dostali možnosť, pravdepodobne ako nikdy v doterajších dejinách, žiť v slobodných podmienkach. Namieste je otázka, ako s touto slobodou nakladáme.

Žiaľ, obdobie po roku 1989 sa na Slovensku, po prvotnej eufórii zo slobody, nenaplnilo obnovou cirkevného života a budovaním zdravých spoločenstiev, skôr nastal zápas o pozície – a po tridsiatich rokoch sú kresťania rozdelení, bojujú na mnohých frontoch, pravdepodobne nie vždy s úprimným cieľom budovať Božie kráľovstvo.

Súčasný predvolebný zápas o tom podáva svedectvo. O moc v štáte sa uchádzajú strany demokratickej ľavice a ultraliberálne strany, otvorene presadzujúce požiadavky diktované z Európskej únie, ako homosexuálne partnerstvá, voľnú sexuálnu morálku, potratovú agendu, eutanáziu a iné postoje, ktoré sú v rozpore s učením Ježiša Krista i s 1150-ročnou kresťanskou tradíciou nášho národa a cítením mnohých súčasníkov.

Kresťania, ktorým záleží na hodnotách, ktoré Ježiš hlásal a ktoré po stáročia v praxi boli vžité a za ktoré počas komunistického obdobia mnohí boli prenasledovaní, perzekvovaní a väznení, ba i zabití, sú z predvolebného boja i zo správy verejných vecí odstavení. Ich záujmy otvorene nezastáva žiadna štandardná strana.

Kresťanské hnutie, ktoré sa pri minulých parlamentných voľbách pre svoju neschopnosť a nerozhodnosť a asi aj neochotu otvorene sa prihlásiť ku kresťanským hodnotám do NR SR nedostalo, sa v súčasnosti pridalo na stranu liberálnych síl, a tak je pre mnohých znova nevoliteľné.

Kresťanskí aktivisti idú do volieb na kandidátkach viacerých strán, od liberálnych, cez ľavicové až po extrémistické – a tak kresťanský volič má zložitú dilemu, ako sa vo voľbách zachovať. Stranu, ktorú by bez hlbšieho skúmania mohol podporiť, s pocitom zodpovednosti za správny smer vývoja, nenachádza.

Zrejme je to súčasť protikresťanského boja, i problémov Cirkvi, vyradiť z hry kresťanov, ktorí podľa môjho názoru majú schopnosť aj v súčasnom období ponúknuť riešenia na zabezpečenie pokojného, dôstojného života a prosperity i v rámci skromných možností.

Namieste je otázka, ako je to s kresťanstvom a hodnotami u tých, ktorí podporujú a volia strany otvorene presadzujúce veci v rozpore s Božím zákonom. Kresťanstvo sa prejavuje v prvom rade životom podľa Božieho zákona – kto ho otvorene a vedome popiera, i keď sa kresťansky tvári, kresťanom asi nie je. Pavol apoštol v Prvom liste Korinťanom (6, 9–10) píše konkrétne: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“

Môžeme sledovať predvolebný boj ľavice a pravice, ktorý sa zrejme skončí tesným výsledkom. Možno sa podarí zostaviť vládnu koalíciu z viacerých strán. Či dokáže, tak ako súčasná vláda, obstáť a krajinu viesť po celé volebné obdobie, je otázne.

Osobne som spokojný s tým, že končiace sa volebné obdobie, napriek všetkým napätiam, prinieslo isté úspechy. Krajina žije vcelku pokojným životom, nezamestnanosť je na najnižšej možnej miere, priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo fungujú, ba vláda dáva aj určité bonusy. Bol by som rád, keby tento stav pokračoval, aby pracujúci mohli vytvárať hodnoty, deti a mládež sa vzdelávať, rodiny v pokoji žiť, aby ľudia odkázaní na sociálnu pomoc ju aj dostali primeranou mierou a formou. Záleží mi na fungovaní kultúry, pretože okrem materiálneho rozmeru človek potrebuje žiť aj duševným životom. Záleží mi aj na slobode myslenia, vierovyznania a možnostiach rozvíjať aj duchovný život.

Čo ma trápi, to je rozpoltenosť kresťanov. Že napriek mnohým rečiam o potrebe budovania spoločenstiev sme rozdelení konfesionálne, ako aj vo farnostiach a spoločenstvách. Že sme nedokázali ponúknuť spoločnosti alternatívu na jej prosperujúce fungovanie. Že mnohí aktivisti kandidujú asi v zmysle „zachráň sa, kto môžeš“, v snahe dostať sa k poslaneckému mandátu, imunite a výhodám.

Po tridsiatich rokoch slobody sa nemáme možnosť rozhodovať na základe toho, čo kto vybudoval. Kňaz Marián Kuffa má za sebou konkrétnu bohatú pastoračnú a sociálnu činnosť – a bojujú proti nemu nielen liberálni kresťania, ale aj niektorí slovenskí biskupi a mnohí takzvaní kresťania.

Cirkev prežíva zložité obdobie, asi si môže za to aj sama, nielen na Slovensku, čo je sprevádzané úbytkom kresťanov: kvantitou i kvalitou. Kresťanské postoje sa vytrácajú nielen zo spoločnosti, ale aj zo života súkromného, rodinného i cirkevného.

Súčasné rozdelenie pred voľbami má svoje príčiny a môže mať hlbšie a trvalejšie následky. Ježiš prišiel, aby nás učil žiť. My sa kresťansky tvárime a pritom sa štiepime názorovo, len aby nám to niečo prinieslo. Kresťanstvo však nie je o zisku, ale o dávaní a službe, ale nie o dávaní tým, ktorí to zneužívajú, tam to stráca zmysel.

Úlohou nás kresťanov je byť soľou a svetlom. Byť kresťanom si vyžaduje aj hĺbku duchovného života. Organizujú sa petície, protesty, zhromaždenia, čudné spolky, aktivity... Štiepime sa, hádame sa, ale náš život nesvedčí o našej viere v Ježiša Krista; nekonáme dobré skutky, ktoré nám Ježiš kázal konať (v nedeľu sme to v katolíckych kostoloch počuli, že práve nimi máme svietiť svetu), neprinášame ovocie, ale presadzujeme vlastné názory, podriaďujeme sa hocikomu, len aby nám to prinieslo nejaký zisk...

Nie som veľký optimista. Budúcnosť Slovenska po voľbách nebude ideálna. Predvolebný boj nesvedčí o tvorivej atmosfére. Keby aj prešli do parlamentu všetci kandidujúci kresťanskí aktivisti, kresťanské zásady asi do zákonov nepresadia. Preto sa viac spolieham na zdravý rozum ľudí, ktorí čestne a zodpovedne žijú a svojou prácou, výchovou detí formujú túto spoločnosť, aby bola prosperujúca, aby v nej mohli ľudia slušne, pokojne a tvorivo žiť a rozvíjať svoje schopnosti pre dobro všetkých.

Ľudovít Košík

::

Parlamentné voľby 2020:

Úvaha tak trochu predvolebná

Diagnóza patovej situácie pred voľbami a po voľbách

Utrpenie kresťanského voliča

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.