K súčasnej hrozbe pandémie

Ľudovít Košík

Keby nám počas Vianoc či Nového roka niekto hovoril, ako bude vyzerať náš život na Slovensku a vo svete o dva mesiace, asi by sme ho nepokladali za normálneho. V priebehu dvoch týždňov, bez prípravy, sme sa ocitli zoči-voči hrozbe rýchlo sa šíriaceho vírusu. Ak by sa prijímané opatrenia, obmedzujúce a komplikujúce bežný život občanov, konali len na Slovensku, viem si predstaviť ten krik mnohých. Ale konajú sa po celom svete. A čo všetko sú ochotní urobiť ľudia, keď im hrozí choroba a keď ich zastihne! Niektorí kritizujú, že opatrenia sú zbytočné, iní, že sú nedostatočné. Podľa mňa sú prijaté opatrenia potrebné a treba sa im podriadiť. Sú pre naše dobro, záchranu ľudských životov a zdravia.

Ak by boli parlamentné voľby naplánované na tento víkend, asi by boli odložené – a možno si predstaviť ten hurhaj mnohých. Ak by sa konali po doznení epidémie, pravdepodobne by dopadli inak. Ale nechcem teraz analyzovať volebné výsledky. Skôr sa zamýšľam nad stavom našej spoločnosti, myslením ľudí a názormi, ktoré môžeme slobodne vyjadrovať.

Som rád, že boli aj v našej krajine prijaté opatrenia. Myslím, že postup inštitúcií bol primeraný a správny, v súčinnosti s partnermi v okolitých krajinách. A nevedno, či sa situácia neskomplikuje a postupne nebude potrebné prijať ešte oveľa tvrdšie obmedzenia, či situáciu bude možné zvládať a mať pod kontrolou. Môže sa vyvíjať rozlične – a ak sa aj ukáže, že niektoré opatrenia boli zbytočné, tak boli prijaté len pre naše dobro, zdravie a záchranu životov.

Kiež by sme s účinnosťou Božej pomoci i prirodzených prostriedkov boli od tejto epidémie oslobodení. Je potrebné sa nám zjednotiť v spoločnom úsilí, aby bolo zachránených čo najviac životov, pretože každý ľudský život je hodný úcty, ochrany a dôstojnosti.

Kresba: Andrej Mišanek

Iste sa dá na vec pozerať z rozličných pohľadov a sú a budú aj takí, ktorí ju budú hodnotiť z pohľadu osobného záujmu a podniknú všetko, aby z nej vyťažili čo najviac pre seba. Tak sme si na to zvykli v posledných rokoch u nás a v európskych krajinách, v niektorých aj o čosi skôr. Ale teraz nejde len o majetok, ale aj o zdravie a život. Ľahko sa nám hovorí, píše aj žije, pokiaľ funguje infraštruktúra a technické vymoženosti civilizácie a ešte máme situáciu pod kontrolou. Ona sa však môže vyvinúť rôzne. Budúcnosť nemáme vo svojich rukách. Ako v nedeľu pripomenul náš pán farár, keď Jána Pavla II. zachraňovali po úraze lekári, povedal im: „Som vo vašich rukách, ale všetci sme v Božích rukách.“ Napriek všetkým hrozbám a skepse máme nádej.

Našu krajinu postihli v minulosti viaceré epidémie. Morové stĺpy v našich mestách a obciach sú prejavom vďačnosti za Božiu ochranu a pomoc počas nich. My sme dlho predpokladali, že pomocou výdobytkov civilizácie sa nás to už týkať nebude. A prišlo niečo, na čo sme neboli pripravení. Vďaka Bohu, že nám môže pomôcť veda a zdravotnícka starostlivosť.

Nemá zmysel teraz premýšľať o príčinách, prečo to prišlo, ale treba situáciu zodpovedne riešiť. V minulosti to ľudia riešili nadprirodzeným i prirodzeným spôsobom. V modlitbách sa obracali k Bohu i k svätým a robili opatrenia, aby sa nakazilo čo najmenej ľudí. Dnes je problémom aj globalizácia, takže to môže postihnúť celé kontinenty.

Nevieme, čo nás čaká v ďalších dňoch. Prehnaný strach nie je na mieste. Zostáva nám nádej, že Boh sa zmiluje nad nami a hroziacu vlnu od nás odvráti a život sa postupne dostane do normálnych koľají a my zmeškané dobehneme. Kiež by sa tak stalo čím skôr.

Mnohí nechápu potrebu obmedzení. Neuznávajú autority, sami sebe sú autoritou, len čo je najvýhodnejšie pre nich, pokladajú za správne a dobré, nevidia ani teraz dôvod obmedzovať sa. Zodpovednosť radi nechávajú na iných.

Tak či tak, koniec života na tejto zemi nás stihne všetkých, niektorých skôr, iných možno až o niekoľko desaťročí. Tomu nie je možné uniknúť. Skúsme sa poučiť a správať sa zodpovedne a prežívať život so skutočnou láskou k Bohu i človeku. Nie je to jednoduché a treba sa to učiť a po nevydarených pokusoch sa usilovať znova a znova. Niesť zodpovednosť za správanie seba i za iných, osobitne tých, ktorí sú nám zverení: manželia navzájom za seba, rodičia za deti, politici za krajinu, biskupi a kňazi za veriacich, podnikatelia a zamestnávatelia za zamestnancov, učitelia za žiakov, lekári a zdravotníci za pacientov, umelci za kultúrnu úroveň národa, novinári za čitateľov, divákov a poslucháčov...

Krízové situácie nás môžu poučiť o tom, že sú oveľa dôležitejšie hodnoty než tie materiálne.  Zodpovednosť v každodennom živote nám pomôže zvládnuť i problémové situácie. Krízy bývajú súčasťou života. Ak ich prežijeme, môžu nás posilniť, ak podľahneme špekuláciám, podvodom, klamstvám, môže sa nám to vypomstiť.

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom:

Kresťanstvo vybudovalo Európu