„Barbari už nestoja pred bránami a pod hradbami, sú na riadiacich
a vplyvných miestach.“
(Robert Sarah)
Žijeme vo svete ovládanom novodobými barbarmi.
Prejavilo sa to aj v predvolebnom zápase, keď nešlo prioritne
o hodnoty, myšlienky a ideály, ale o manipulatívne ovplyvňovanie
ľudí a marketingové získavanie voličských hlasov. Je preto otázne, do akej
miery výsledky volieb odzrkadľujú skutočné zmýšľanie obyvateľstva. Všetko je
zahalené akýmsi virtuálnym oparom, v ktorom sa pravda nehľadá, ale účelovo
fabrikuje.
Vláda barbarov svedčí o všeobecnej kríze
a úpadku. Novodobé barbarstvo je pokrytecké, navonok pôsobí zábavne,
demokraticky a tolerantne, ale v jeho vnútri sa skrýva démon
deštrukcie. Ako píše Rod Dreher v knihe Benediktova voľba, žijeme
v barbarizme, hoci si to neuvedomujeme: „Naši vedci, naši sudcovia, naši
vládcovia, naši učenci a naši spisovatelia – všetci pracujú na zničení
viery, rodiny, rodu, dokonca toho, čo znamená byť človekom...“ Taká je
mentalita modernosti – všetko tradičné a trváce odmietať a hľadať
stále niečo nové, v naivnej predstave neustáleho pokroku.
Obdobia úpadku, akým je aj to súčasné,
charakterizuje náboženská vlažnosť, odklon od ideálov, formalizmus
a egoistický pragmatizmus. Namiesto rozmachu nastupuje drobenie, namiesto
dôstojnosti vulgárnosť, namiesto čestnosti falošnosť a namiesto hrdinstva
šašovstvo.
Dnešná politická scéna pripomína zlé divadlo –
tragédiu obsadenú komikmi a komédiu v réžii tragédov. Občan ako
prizvaný divák nevie, či má plakať alebo sa smiať. Nastala vskutku bizarná
situácia. Víťazstvo v parlamentných voľbách dosiahla politická strana,
ktorá vlastne nie je stranou, ide skôr o súkromnú firmu, ktorej predmetom
podnikania je politika (za najnovší volebný výsledok dostane od štátu takmer 21
miliónov eur). Premiérom sa zrejme stane politik, ktorý do politiky vstupoval
s tým, že nechce byť politikom!
Doterajšie verejné pôsobenie Igora Matoviča
bolo príčinou mnohých zbytočných nedorozumení a konfliktov. Viacerí ho
prirovnali k neriadenej strele. Prejavoval sa ako nevypočítateľný
a nespoľahlivý partner, ako politický šašo. Ale teraz sa stal víťazom
volieb a mal by prevziať zodpovednosť. Podľa vyjadrenia istého komentátora
sa už končí Matovičova úloha klauna. Problém je však v tom, že Igor Matovič
má klaunovstvo takpovediac v krvi a asi ťažko sa ho vzdá.
Oprávnené pochybnosti môžeme mať aj
o ďalších predstaviteľoch rodiacej sa vládnej koalície. Andrej Kiska čoraz
viac pripomína smutného klauna, zaťaženého viacerými vážnymi kauzami a podozreniami.
Richard Sulík je typom excelovského inžiniera, ktorý sa na všetko díva cez
čísla a tabuľky a štát by chcel riadiť ako firmu, čo je značne
pomýlené. A Boris Kollár? Zvláštny typ „konzervatívca“, ktorý „myslí
srdcom“ a má údajne desať detí s ôsmimi ženami.
Prelomové voľby, veľká zmena, nové rozloženie
síl, prekreslenie politickej mapy – také a podobné slová zaznievajú
v súvise s hodnotením posledných volieb. Ale dá sa povedať aj iné:
tieto voľby sú odrazom bezradnosti, popletenosti a duchovnej prázdnoty nášho
sveta. Jedno sa zdá byť isté: čaká nás trpká klauniáda. Slovensko zažije to, čo ešte
nezažilo!
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Vďaka za odvahu nazvať súčasnú situáciu pravými menami. Národ pohŕdol hodnotami a zvolil si cirkus. Možno je to len prechodné obdobie pred tragickým koncom. Národ sa nedal poučiť a obdobie 30 ročnej slobody využil na degeneráciu na ktorej sa podieľala Cirkev, kultúra, školstvo... Národ je spokojný oslavuje. Ja mám obavy a som vysmievaný a urážaný. Asi tomu nerozumiem. Máme ešte osobnosti ktoré by mali čo povedať? Nevidím bod od ktorého by sa súčasná kríza mohla začať riešiť asi je pred nami veľká tragédia, od klimatickej, ekologickej ekonomickej, politickej, duchovnej, až po existenčnú. Vďaka Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťTreba povedať, že voľby mohli dopadnúť aj horšie... Ale vo všeobecnosti platí, že v dnešnej dobe voľby vyhrávajú „klauni“ (ukrajinským prezidentom sa stal dokonca profesionálny klaun). Súvisí to s „tekutou modernitou“. Ľudia dnes nevedia oceniť koncepčnú prácu s ideovým základom, chcú stále nejakú zmenu a „pokrok“, dávajú prednosť mediálnemu obrazu a bezhodnotovému populizmu.
Odstrániť