- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

11. marca 2020

Koronavírus a strata súdnosti

Ilustračná snímka: PriestorNet

Panika, ktorá nastala po objavení sa nového koronavírusu, v plnej nahote odhaľuje krutú pravdu o stave našej spoločnosti. Ocitli sme sa v hlbokej kríze – a nie je to prvotne kríza hospodárska či ekonomická, ba ani sociálna či politická, je to kríza morálna, kríza identity.
Človek dneška nevie, kam patrí a čí vlastne je, nemá oporu v kulte a tradícii, topí sa v tekutej modernite, podlieha kadejakým pochybným tézam a módnym trendom, spolieha sa na kvázi odborné riešenia – a v prípade problémov zostáva bezradný.
S krízou identity úzko súvisí kríza viery. Spoločnosť bez viery je spoločnosťou bez kompasu – nepozná smer, ktorým by sa mala uberať. Európu dnes ohrozuje choroba omnoho nebezpečnejšia než všetky vírusy: bezverectvo.

Náboženstvo, to nie je len chodenie do kostola, náboženstvo predstavuje ucelený systém zásad a pravidiel, prostredníctvom ktorých komunita veriacich vie, ako sa má správať, čo má robiť a ako má žiť. Keď sa ľudia náboženstva, na ktorom stojí ich kultúra, zrieknu, nastáva úpadok, dezorientácia a chaos.
Mať identitu znamená byť si vedomý svojej životnej úlohy, byť si vedomý toho, kto som a kam patrím – ku ktorej viere, rodine, kultúre, vlasti. Súčasná Európa už vlastne nemá žiadnu identitu, nemá nosnú ideu, pretože sa zriekla identity danej kresťanstvom.
Spoločnosť vystužená a stmelená vierou je odolná a životaschopná, má funkčný imunitný systém. Tá naša sa tak neprejavuje. Chválime sa modernosťou, výdobytkami vedy a techniky, ale konáme neraz iracionálne a zbabelo. Chceme sa sami zachrániť, sami spasiť, na Boha sa už nespoliehame. Namýšľame si, že nás ochránia lieky a byrokratické opatrenia. Aké naivné – a nekresťanské! Kresťan hľadá Božiu vôľu a nasleduje ju. Vie, že v konečnom dôsledku ho môže zachrániť len Božia milosť.

Správy o šírení nového koronavírusu vyvolávajú viaceré neprimerané až hlúpe reakcie. Pripomína to tragikomédiu alebo frašku či smutnú grotesku (spolu s bratmi Čechmi si môžeme spomenúť na Haškovho dobrého vojaka Švejka)... Čo budeme robiť, keď na nás doľahnú ozajstné morové rany?
Tlačová agentúra Slovenskej republiky informovala, že ústredný krízový štáb od 10. marca oficiálne zakázal organizovanie športových, kultúrnych aj všeobecne verejných podujatí na celom území štátu (vyhlásenie). Zakázané je – zatiaľ na dva týždne – verejné slávenie bohoslužieb! Napodiv, obchodné centrá, posilňovne a krčmy zostávajú otvorené. Nemožno to pomenovať inak len ako prejav duchovného úpadku.
Vdp. Ľubomír Urbančok na margo aktuálnej situácie napísal: „Pokiaľ bolo v minulosti bežné, že veriaci sa ešte horlivejšie v časoch choroby a nešťastia schádzali vo svojich chrámoch, dnes katolíci z chrámov utekajú podporovaní aj svojimi pastiermi, akoby Boží Syn, Ježiš Kristus podnecoval k ochoreniu a nebol lekárom tela i duše. Len niekoľko biskupov v Európe reagovalo zvolaním modlitbového zhromaždenia či procesie. Strata nadprirodzenej Viery ľudí, ktorí bežne navštevujú chrámy, je hmatateľná“ (príhovor).
Je to tak, robíme opak toho, čo by sme mali robiť. Nemali by sme sa ponáhľať so zatváraním kostolov, mali by sme ich práveže otvoriť a stretávať sa v nich pri spoločnej modlitbe za zdravie telesné, duševné i duchovné. Kostol predsa nie je priestor strachu, ale nádeje a milosti.
Od choroby bezverectva, ateizmu a sekularizmu ochraňuj nás, Pane!

Ján Maršálek

::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

20 komentárov:

  1. Anonymný11.3.20

    Vďaka za pravdivé pomenovanie súčasnej aktuálnej situácie. Jednoducho povedané hrozí nám morová epidémia. My sme si mysleli, že si vystačíme s blahobytom a budeme si robiť čo chceme. Aj v Cirkvi mnohí už Pána Boha prestali brať do úvahy svojich návrhov a riešení. Odhlasovali sme si nové pravidlá. A prišlo čosi nečakané s čím si nevieme poradiť. Hrozí nám smrť a my robíme zmätky. Nie je to žiadny precedens. Možno len precedens v modernej dobe. Ľudia v minulosti sa s ním vždy museli vysporiadať a mali to oveľa náročnejšie ako dnes. Volili nadprirodzené i prirodzené prostriedky. A dokázali sa v tom zjednotiť. Morové stĺpy v našich mestách aj obciach sú svedectvom o vďačnosti za Božiu pomoc. Na Pána Boha sa môžeme spoliehať vždy, nie len keď je nám najhoršie. Presne tak ako hovorí autor už ani ľudia ktorí sa síce v chrámoch stretávajú nevedia čo robiť, aj my sme otupení a chodíme tam z rozličných dôvodov, čo môže byť dobré, ale mali by sme poznať hlavný dôvod prečo tam chodíme a ten je večná spása a tomu podriaďovať svoje správanie. Kiež by súčasná situácia viedla tých, ktorí sú toho ešte schopní spamätať sa a upustiť od všelijakých divadielok a čudných projektov a prividla ich k riadnemu a zodpovednému duchovnému i bežnému tvorivému životu. Jednoducho zanechať hriech a konať pokánie a slúžiť, ako nám to hovorí dnešné evanjelium. Jedine Boh nám môže pomôcť a zachrániť nás. Nie špekulácie a podvody. Možno je aj zákaz bohoslužieb na mieste ale máme modlitbu osobnú v rodinách a roky už počúvame o akýchsi spoločenstvách, máme média, len by mali biskupi ktorí by mali poznať aj cirkevné právo povedať čo majú kresťania konať konkrétne, napríklad, že v tejto situácií je zadosťučinením cirkevného prikázania o účasti na sv. omši splniť aj sledovaním z médií a napríklad modlitbu sv. ruženca, či krížovej cesty. Ale ja nie som kompetentný hovoriť. Srdečná vďaka za vyslovenie pravdy k súč. situácií Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný14.3.20

      No, lidé přestávají chodit do kostelů na základě staletých zkušeností, že když bylo třeba, Všemohoucí Pán Bůh nepomohl! Ty morové sloupy na náměstích byly stavěny, když třetina Evropanů zahynula!

      Odstrániť
    2. Anonymný, viete, čo je zaujímavé? Že najväčšia demografická kríza postihuje Európu teraz, keď sa zriekla kresťanstva. Až teraz Európa so svojou kultúrou a civilizáciou umiera!

      Odstrániť
  2. Z POŠTY:

    Milí priatelia Rádia Mária,
    11. marca sa pripájame k Rímskej diecéze aj v Rádiu Mária bude deň pôstu a modlitby za infikovaných koronavírusom.

    Deň modlitby a pôstu vyhlásil pápežský vikár, kardinál Angelo De Donatis v liste veriacim. Napísal v ňom, že sme povolaní prežiť túto skúsenosť „so silou viery, istotou nádeje a radosťou lásky“.

    Budeme sa modliť za infikovaných a za tých, ktorí sa o nich starajú i za naše komunity, aby v túto chvíľu vydali svedectvo viery a nádeje.

    Posielame vám podrobný program vysielania:

    08.00 posvätný ruženec - naživo, pridajte sa cez telefón 0800 777 070, budeme sa spoločne modliť aj iné modlitby za zastavenie infekcie

    09.00 Správy Vatikánskeho rozhlasu

    09.20 liturgické čítania a komentár otca Martina, máte možnosť telefonovať Vaše otázky

    10.00 pôstna katechéza o pokání, taktiež môžete telefonovať otázky

    11.00 svätá omša z Kaplnky Matky vteleného Slova aj cez video na facebooku Rádio Mária Slovensko a vo vysielaní

    12.00 Anjel Pána, svedectvo, modlitba z breviára na poludnie

    13.30 ruženec za odprosenie a uzdravenie

    14.00 katechéza

    15.00 korunka Božieho milosrdenstva

    16.00 svedectvo manželov Kováčových

    17.00 ruženec z farnosti Boleráz

    17.30 sv. omša z farnosti Boleráz

    19.00 Rozhovory o viere

    20.00 modlitba korunky a ruženca za zastavenie nákazy a dar zdravia

    Celý deň budeme v spojení s Vami, môžete sa s nami modliť, telefonovať a písať.

    S pozdravom a v modlitbách
    o. Martin Jarábek, riaditeľ Rádia Mária Slovensko

    www.radiomaria.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný11.3.20

    Perfektne ste to vystihli. Kiežby sa s tým stotožnilo čím viac ľudí a zmenili sme všetci svoj bezcieľny život...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Istý správca farnosti včera vyhlásil, že sväté omše samozrejme slúžiť bude, pričom kostol nezamkýna – kto sa nebojí, môže na svätú omšu prísť...

    Myslím, že zaujal správny postoj.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Karol Dučák11.3.20

    Poľskí biskupi žiadajú naopak čím viac svätých omší: https://www.pch24.pl/bogu-dzieki--polscy-biskupi-chca-wiekszej-liczby-mszy-swietych-w-dobie-koronawirusa,74545,i.html. Našťastie, nie sú sami. Podobný postoj zaujímajú mnohí biskupi a kňazi po celom svete, ktorí nielenže nezatvárajú kostoly, ale naopak, vychádzajú s Oltárnou sviatosťou medzi veriacich. Bohu vďaka! Možno sa stádo zmenší, ale to nie je zlé. Tí horliví ostanú, formálni katolíci sa stratia. Ale čo z takých formálnych katolíkov? Katolícka cirkev potrebuje zapálených, nebojácnych. Ten odpad formálnych katolíkov, ktorí sú katolíkmi len na papieri, Cirkev nepotrebuje. Nech sa stádo prečistí!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pravoslávni nás zahanbili:
    https://orthodox.sk/vyhlasenie-v-suvislosti-s-epidemiou-koronavirusu/

    Premiér Pellegrini to nepochopil, rozhodnutie Pravoslávnej cirkvi na Slovensku kritizoval – ako sa vyjadril, cirkev by nemala uprednostňovať „sebecké dodržiavanie nejakých tradícií“.
    Takže slávenie liturgie je podľa neho sebecké lipnutie na nejakých tradíciách.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Karol Dučák11.3.20

    O 20.00 sa môžu všetci pripojiť k modleniu Korunky k Božiemu milosrdenstvu za zastavenie koronavírusu. My s manželkou sa budeme modliť cez Messenger v počítači, pretože ja som v Rakúsku a manželka na Slovensku, ale počítače nás spájajú, takže sa vidíme a počujeme. Teda aj najmodernejšiu techniku možno zapojiť do služieb evanjelizácie.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Treba sa oboznámiť aj s týmto vyjadrením hovorcu KBS vdp. Martina Kramaru:

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200311034

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Anonymný12.3.20

    Uprostred mnohých názorov a prejavov ľútosti od biskupov, výzve k pôstu v piatky, čo by malo byť samozrejmé, rád doporučení a demagógie od rozličných aktivistov a čudných iniciatív mi doteraz chýba usmernenie zodpovedných biskupov, mne ako príslušného k bratislavskej arcidiecéze ako je možné konkrétne v tejto situácií zadosťučiniť cirkevnému prikázaniu o povinnej účasti na nedeľnej sv. omši. Ak by sa k tomu niekto vedel vyjadriť bol by som rád. Všetky tie reči okolo poznám aj sa viem zariadiť ale sám si dišpenz dať neviem Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Katolíci v Česku majú až do odvolania dišpenz od povinnosti fyzickej účasti na nedeľnej svätej omši, uvádza sa vo vyhlásení Českej biskupskej konferencie (ČBK), v reakcii na vyhlásenie núdzového stavu v krajine pre šíreniu koronavírusu a na zákaz všetkých akcií s viac než tridsiatimi účastníkmi.

      „Drahí veriaci, v súvislosti s núdzovým stavom, vyhláseným dnes Vládou ČR, keď je obmedzený počet účastníkov zhromaždení, vrátane náboženských, na 30 osôb, sa prakticky rušia verejné bohoslužby a ďalšie cirkevné akcie. Toto opatrenie je úplne mimoriadne a vyžaduje si teda mimoriadne riešenia. Všetci veriaci sú z toho dôvodu do odvolania dišpenzovaní od fyzickej účasti na nedeľných bohoslužbách. Bohoslužby je možné sledovať v informačných prostriedkoch a deň Pána sláviť v rodinnom kruhu. Zostáva zachovaná možnosť individuálneho prijatia sviatostí v kostoloch, ktoré ostanú v rámci možností otvorené," uvádza sa vo vyhlásení ČBK. Zároveň biskupi vyzývajú na pokoj a modlitbu.

      Zdroj: TS ČBK

      Odstrániť
  10. Karol Dučák12.3.20

    Dostávam otázky - aj od svojich blízkych doma - ako je to s bohoslužbami v Rakúsku. V meste St. Valentin s približne 10 000 obyvateľmi, kde práve som, sa praktizuje náboženský život v nezmenenom režime. 8.3. 2020 na nedeľnej svätej omši som nezaznamenal nijaké zmeny oproti minulosti. Sväté prijímanie sa podávalo ako vždy. Rakúski veriaci prijímali ako kedykoľvek predtým na ruku, ja do úst, ako som zvyknutý. Dokonca si veriaci podávali ruky na znak pokoja. Po svätej omši sa veriaci družne bavili v hlúčikoch pri kostole ako kedykoľvek v minulosti. Až ma prekvapila tá nebojácnosť, priam bezstarostnosť miestnych veriacich. Dnes som si pozrel oficiálnu webovú stránku farnosti (www.pfarre-valentin.at) a nezaregistroval ani najmenšiu zmenu. V meste pulzuje normálny život ako vždy, neviem však, ako fungujú školy. V tomto čase som poväčšine v dome, v ktorom žijem a pracujem, pretože v posledných dňoch často pršalo a bolo nevľúdne počasie, takže vonku som išiel len keď som potreboval niečo kúpiť alebo vybaviť. Práve mám v rukách najnovšie číslo časopisu Kirche bunt č. 11/2020 z 15. marca 2020 (časopis je datovaný s predstihom niekoľkých dní), vydávaný rímskokatolíckou diecézou St. Pölten, pod ktorú patrí aj St. Valentin. Na strane 3 nachádzam článok s nadpisom „Maximálne 100 návštevníkov pri bohoslužbách“. Píše sa v ňom, že kardinál Christoph Schönborn ako predseda Rakúskej biskupskej konferencie v nadväznosti na opatrenia rakúskej vlády v boji proti Coronavirusu (Covid-19) nariadil, že pri svätých omšiach v uzatvorených priestoroch nesmie počet návštevníkov prekročiť stovku. Pri poľných bohoslužbách v otvorených priestoroch smie byť maximálne 500 veriacich. Keďže bežne počúvam rakúske Radio Maria, začul som informáciu, že aj v Dóme svätého Štefana vo Viedni sa sväté omše slávia s týmito obmedzeniami. Takže zatiaľ toľko. Ak by bol záujem o ďalšie informácie, v rámci možností ich rád sprostredkujem. Ak by som mal trochu viac času, napísal by som aj krátky článok. Uvidím. Snáď bude v najbližších dňoch trochu voľnejšie a niečo pripravím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Dučák, ďakujem za informácie z Rakúska. Dnes som zachytil v správach, že v Rakúsku registrujú približne tristo nakazených novým koronavírusom – na Slovensku šestnásť. Keď to porovnám, vychádza mi, že opatrenia u nás sú omnoho tvrdšie...

      Odstrániť
  11. Anonymný13.3.20

    Vďaka za informácie, takže budem sledovať sv. omšu v Televízií. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V oznamoch istej farnosti som sa dočítal:
      „Je dôležité v nedeľu navštíviť chrám a zotrvať v tichej modlitbe.“

      Odstrániť
  12. Toto sa písalo pred pätnástimi rokmi (a podľa „odborníkov“ je dnes situácia vážnejšia):

    https://mytrencin.sme.sk/c/4783257/vtacia-chripka-budeme-potrebovat-hromadne-hroby.html

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Anonymný13.3.20

    Takže sa mi potvrdilo, že sa mám zariadiť podľa seba. Takže partizánčiť ako po celý život. Ešte že som sa to naučil keď sme biskupov takmer žiadnych nemali. Zdá sami, že väčšina súčasných kňazov aj biskupov, až na výnimky nedorástla do úradu, ktorý zastávajú, sú na úrovni nedospelých miništrantov. Akoby nevedeli čo robiť keď bolo z vyššieho zájmu nutné zrušiť bohoslužby. Stanovisko ČBK sa mi zdá zodpovednejšie. Za socializmu sa nedalo a nová ich nenaučila zodpovednosti za vieru a za život vlastný ani im zverených. Dokážu síce odslúžiť bohoslužbu ale aj tú všelijako modifikujú a často vedú málo zmysluplné reči. Akí národ takí pastieri. Kríza ukazuje našu kvalitu. Kiež by sa čím skôr skončila a my sa dokázali poučiť Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Svätá omša v televízii – jasná reč kardinála Saraha:

    „Veľmi dobre si uvedomujem, že televízne prenosy umožňujú chorým a starým ľuďom živiť svoju vieru. Lenže Boha nenájdeme pri pozeraní televízie. Boh je skutočne prítomný a ukrytý vo svätostánku. Obraz nikdy nenahradí dôverné osobné stretnutie. Otec chce dať duši rásť bez fiktívneho prostredníka. Dávame sa zlákať ilúziou a tvárime sa, akoby sme verili, že sme sa pri televíznom vysielaní stretli s Bohom a mali účasť na eucharistickej obete. Nikto predsa nemôže tvrdiť, že bol na matkinom pohrebe, keď si pozrel video z jej zádušnej omše. Ak svoj vzťah k Bohu podriadime technike, urobíme z neho paškvil.“

    (IN: Robert Sarah: Pane, zostaň s nami. Bratislava, Lúč, 2019)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Parížsky arcibiskup protestuje proti zásahu polície pri omši

    https://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=30990

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.