Orwellova umelecká výpoveď o ríši zla

George Orwell: 1984

Bratislava, Petit Press, 2005

George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair (1903–1950), napísal niekoľko kníh, zrejme najznámejšou je román s jednoduchým názvom 1984. Tento román predstavuje dramatický obraz života v totalitnej ríši, nazvanej Oceánia, kde vládne všemocná Strana, reprezentovaná Veľkým bratom. Vládcovia si udržiavajú moc prostredníctvom propagandy a manipulovania s myslením ľudí, šírením strachu, klamstiev a nenávisti, ale aj priamym násilím. Totalitné praktiky zasahujú hlboko do súkromia ľudí – všetko je pod kontrolou Ideopolície, ktorá má všade svojich agentov. Ideológovia chcú ovládnuť nielen prítomnosť, ale aj minulosť a budúcnosť.

Kontúry románu sa do značnej miery prekrývajú s pomermi v časoch reálneho socializmu, pripomínajú najmä obdobie stalinského teroru v bývalom Sovietskom zväze, ale viaceré črty nesú podobnosť aj s našou súčasnosťou. Ako čítame v redakčnej poznámke na prebale, „dnes sa zasa tento román stáva aktuálnym ako prienik do hrozivej manipulatívnej moci masových médií a informačných technológií, ktoré sa stali perverznými nástrojmi na systematické ovládanie a zneužívanie človeka obraného o súkromie, pamäť, slobodné uvažovanie, city aj telo“. Je to dielo výstižne opisujúce totalitnú mentalitu novoveku.

Moderné technické prostriedky sú ľahko zneužiteľné – môžu ľudstvu pomáhať, ale môžu byť aj nástrojom slúžiacim na kontrolu, špehovanie, obmedzovanie slobody a súkromia. V totalitnom systéme sa trestá každá neposlušnosť, každá odchýlka od predpísanej politickej línie. Najväčším previnením je „zločin zlého zmýšľania“, ktorý možno odhaliť len prienikom do vnútra človeka, ovládnutím všetkých sfér života a bezohľadným i bezdôvodným trestaním: „Neprešiel deň, aby Ideopolícia neodhalila špiónov a sabotérov...“

V totalitnej ríši, ako ju zobrazuje Orwell, si všetok vládny aparát podelili štyri ministerstvá: Ministerstvo pravdy, Ministerstvo mieru, Ministerstvo lásky a Ministerstvo hojnosti. Ich názvy sú mätúce, nevyjadrujú skutočnosť, ale propagandistický zámer. Ministerstvo pravdy ktoré malo na starosti vzdelávanie, zábavu a umenie, produkovalo záľahu falošných správ a falzifikátov, Ministerstvo mieru sa zaoberalo vojnou, Ministerstvo lásky naháňalo strach a Ministerstvo hojnosti nezabezpečovalo hojnosť, ale strádanie väčšiny obyvateľstva.

V Oceánii sa všetko rozplývalo v hmle klamu a sebaklamu. Pestovalo sa dvojaké myslenie – vidieť pravdu a pritom ju popierať, deformovať a ničiť: „Vedieť i nevedieť, uvedomovať si úplnú pravdu a zároveň vyslovovať starostlivo vykonštruované lži, zároveň zastávať dva názory, ktoré sa vzájomne vylučujú... zabudnúť na všetko, na čo zabudnúť treba, a vo chvíli, keď si to treba pripomenúť, urobiť tak, a potom na to razom opäť zabudnúť.“

Jedným z prostriedkov manipulácie sa stal nový jazyk (newspeak), ktorého hlavným účelom je zúžiť možnosti myslenia, obmedziť nezávislé, slobodné uvažovanie o čomkoľvek, „aspoň v takej miere, v akej je myslenie závislé od slov“. Dá sa tu nájsť podobnosť s dnes presadzovaným „politicky korektným“ slovníkom – spôsob vyjadrovania má byť v područí ideológie; nehľadá sa pravda, ale správny názor.

Hlavnou postavou románu je Winston Smith. Jeho osobná vzbura proti totalite, úsilie vymaniť sa zo zovretia systému sa končí neúspechom. Jedinec, akokoľvek silný, nemôže vzdorovať mocenskej mašinérii, ktorá používa tie najrôznejšie spôsoby – od presviedčania cez psychický nátlak až po mučenie –, aby celkom ovládla alebo zlomila každého jedného človeka. Winston Smith napokon rezignuje, poddáva sa, očakávajúc guľku, ktorá mu vnikne do mozgu...

George Orwell vytvoril dielo, z ktorého mrazí, desivú umeleckú fikciu, ktorá však nemá ďaleko od reality. V tomto vedomí, po tragických dejinných skúsenostiach, sa asi nedá robiť nič viac, len kúsok po kúsku rozširovať sféru zdravého rozumu – v nádeji, že „raz sa stretneme na mieste, kde niet tmy“.

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)

::

Predstavujeme dobré knihy:

Janko Silan: Dom opustenosti

Jozef Cíger Hronský: Na Bukvovom dvore

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Idiot