Otázny účinok volieb

Ľudovít Košík

(Druhá povolebná úvaha)

S niekoľkodňovým odstupom máme znova možnosť hodnotiť výsledok parlamentných volieb na Slovensku. Štyri strany sa pripravujú prevziať moc na Slovensku – po dvoch volebných obdobiach relatívnej stability, prosperity a pokoja, narušeného nespokojnosťou opozície po brutálnom zavraždení investigatívneho novinára a jeho priateľky, čo vyústilo do protestov „za slušné Slovensko“.

Strany, ktoré sa usilujú vytvoriť novú vládu, možno pokladať z viacerých dôvodov za neštandardné. Nepoznám detailné údaje, ale víťazné hnutie OĽaNO Igora Matoviča vzniklo z jeho iniciatívy, neviem koľko členov ho tvorí, ani neviem nič o spôsobe fungovania jeho  regionálnych a miestnych orgánov a štruktúr, ani o jeho medzinárodnom začlenení. Okolo predsedu sú ľudia, ktorých spája silná snaha zaujať miesta v parlamente, ku ktorým sa pridali aj ľudia z iných strán, takže ide vlastne o vnútornú koalíciu.

Voliči odmietli odporúčania mainstreamu a uverili prejavom nového lídra so znakmi populizmu. Silné obavy možno vysloviť o budúcom spôsobe fungovania najpočetnejšieho parlamentného klubu, ktorého členovia sa v predvolebnej kampani prezentovali rozličnými názormi – ak im budú chcieť zostať verní, narazia na odpor svojich spolustraníkov, nielen v hodnotových, morálnych, ale aj v spoločenských, politických a ekonomických oblastiach. 

Taktiež o strane Borisa Kollára Sme rodina toho verejnosť veľa nevie, je to skôr hnutie, ktoré zosobňuje jeho zakladateľ a predseda. Strana SaS, vedená Richardom Sulíkom, je  na slovenskej politickej scéne niekoľko volebných období, ale s jej menom sa spája aj rozpad vlády Ivety Radičovej, a pred voľbami prešla štiepením; je to liberálna strana. Strana Andreja Kisku bola budovaná zhora, z pozície jej predsedu, a nevedno ako fungujú jej regionálne štruktúry. Kiskova strana, ako aj koalícia liberálnych strán PS/Spolu, ktorá sa do parlamentu nedostala, mala isto vyššie očakávania v porovnaní s volebným výsledkom. 

SMER-SD a ĽSNS Mariana Kotlebu, myslím, budú dôsledne opozičnými stranami, ktoré majú všetky predpoklady na konštruktívnu opozičnú politiku. Pred bránami parlamentu zostalo okrem už spomenutej koalície PS/Spolu aj ponovembrové KDH, ktoré znova bude musieť presviedčať voličov v mimoparlamentnej politike; príčin je iste viacero, bolo by chybou zvaliť vinu za súčasný stav len na osobu posledného predsedu.

Takisto SNS bude musieť po rokoch účasti vo vláde presviedčať verejnosť o oprávnenosti svojej existencie z mimoparlamentnej pozície. A prvýkrát od roku 1990 zostali mimo parlamentu zástupcovia národnostných menšín.

Voliči odmietli popri silnom liberalizme aj hodnoty, o ktoré sme počas rokov totality bojovali. Uprednostnili strany, ktoré fungujú na princípe silného predsedu. Plne demokratickým spôsobom, aj keď pod silným tlakom médií, dali najavo, že sa chcú mať dobre, chcú si užívať a žiť naďalej na dlh, nad pomery. Že chcú mať všetky práva, výhody a vymoženosti doby, ale odsunuli platenie a zodpovednosť do neznáma. Nechávajú zodpovednosť na kohosi neurčitého, na iných. Vyhovuje im divadlo, klamstvo, podvod, nečestné konanie, hra na úžasných, kritika všetkých a všetkého, okrem priznania si pravdy o sebe.

Máme dlh voči Bohu, ľuďom, spoločnosti, prírode..., ale nechceme o tom ani počuť, nieto hovoriť, beda ak to niekto spomenie. Inflácia naberá na obrátkach. Viac tá spoločenská, duchovná, politická – ekonomická je len dôsledkom tej duchovnej a duševnej. Ako pri šachovej hre, len skúsenejší vidia na niekoľko ťahov dopredu. Tiež môže platiť, že ktosi vo vidine ohrozenia kráľa či dámy ponúkne súperovi pešiaka.

Vidím vo svojom okolí mnoho nevďačnosti, smútku, bolesti, beznádeje... Chceme riešiť vlastnú situáciu, ale zabúdame zobrať na vedomie širšie súvislosti. Skutočnú podstatu a hĺbku problémov. Tých, ktorí nám vládli doteraz, možno aj s chybami, nechceme. Máme právo ich vymeniť, ale sme schopní prijať, že to nové, čo sme si zvolili, nám prinesie možno čosi horšie?

Stačí nám reklama, bez overenia si toho, čo je skutočne za ňou. Sme chudobní a prázdni, ale mám dojem, rád by som sa mýlil, že nás čaká chudoba a bieda oveľa väčšia: duchovná. Nevidím zdravé ostrovy, ako to bolo pred tridsiatimi rokmi, na ktorých sa dalo budovať. My sme nimi vtedy pohrdli a teraz sme znova potvrdili, že chceme čosi nové, čo sami nevieme pomenovať.

Ako chceme žiť v spoločnosti, ktorá tvrdo pohŕda hodnotami Božími i ľudskými, ktorá zabíja, ponižuje, degraduje, degeneruje, klame, ohrozuje...? Dobre sa dá žiť len tam, kde si ľudia vychádzajú v ústrety, pomáhajú si navzájom, kde platí dohodnuté slovo či sľuby... Nie nadarmo nás to učil Ježiš a Cirkev.

Bojíme sa Pravdy, kategoricky ju odmietame. Veľa vecí robíme naopak a niet takmer nikoho, kto by to nahlas povedal. Ak sa niekto o to pokúsi, tak ho umlčíme a prekričíme zo všetkých strán. Chýbajú nám osobnosti. Máme aktivistov, ale nemáme učiteľov života a svedkov viery. Vyhovuje nám anonymita, neprirodzené vzťahy, ale bez prirodzených vzťahov a lásky sa plnohodnotne žiť nedá.

Myslím, že sme znova uverili prázdnote, nepodloženým sľubom, senzáciám, médiám, peniazom, majetku, sebectvu, pôžitku, konzumu... Uverili sme falošným vzorom, ktoré nikde nefungujú. Spoliehame sa na techniku a médiá. Pohrdli sme Bohom, Láskou, Pravdou, Spravodlivosťou, Dobrom, Múdrosťou, morálkou, kultúrou, vzdelaním, hodnotami, ktoré prinášajú pokoj, šťastie a úspech. Sme prázdni a hrdíme sa tým, mnohí to oslavujú ako víťazstvo.

Nemožno slúžiť naraz dvom pánom. Vnútorne rozdelené kráľovstvo neobstojí. Zázraky sa v dnešnej situácii očakávať nedajú... O Pravdu treba zápasiť a angažovať sa. Inak dôjde k pádu, ktorý môže byť tragický. Kiež by som sa mýlil!

Ľudovít Košík

::

Vytriezvenie ešte len príde (Povolebná úvaha)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.