Príbeh úspešnej automobilky Renault

Karol Dučák

Automobilka Renault patrila vyše polstoročia francúzskemu štátu

Nie tak dávno sme si pripomínali okrúhle výročie Novembra 1989, prelomový moment v histórii vtedajšieho spoločného štátu Čechov a Slovákov, ale aj v histórii slovenského národa. Pred rokom 1989 sme tu mali príkazovú ekonomiku, v ktorej absolútne dominoval štátny sektor. Prax ukázala, že takýto ekonomický model nemá budúcnosť. Po páde totalitného režimu sme sa však dostali z dažďa pod odkvap. Jeden extrém vystriedal iný. Totálne príkazovú ekonomiku vystriedala totálne trhová ekonomika, lepšie povedané trhová anarchia, v ktorej bol cieľavedome likvidovaný štátny sektor a došlo aj k čiastočnej likvidácii družstevného sektoru, aby sa uvoľnilo voľné pole pre absolútnu dominanciu súkromného sektora a neobmedzené ryžovanie nadnárodných korporácií v slovenskej ekonomike. Apoštoli neoliberalizmu, predovšetkým Ivan Mikloš, Richard Sulík, Pavol Rusko a iní, ruinovali ekonomiku ako sa len dalo.

Ivan Mikloš sa neraz blysol svojimi „perlami ducha“. Do omrzenia opakoval „mantru“, ktorú mu vtĺkli do hlavy jeho školitelia: že vraj štát je zlý vlastník. Lenže čiernobiele videnie sveta zvádza k mnohým pochabým anachronizmom v myslení. Dnes sa už dostávajú do popredia iné teórie, ktoré popierajú nezmysly neoliberalizmu. Napokon, z nedávnych dejín máme pozitívne príklady veľmi úspešných štátnych podnikov. Jedným z nich bola dlhé roky legenda francúzskeho automobilizmu spoločnosť Renault – najslávnejšia a najväčšia automobilka v histórii Francúzska, ktorú v rokoch 1945–1996 vlastnil francúzsky štát.

Société Renault Frères (Spoločnosť bratov Renaultovcov) sa zrodila tesne pred koncom 19. storočia dňa 25. februára 1899 a nepretržite vyrába automobily už vyše 121 rokov. Patrí k najstarším automobilkám na svete. O jej založenie sa pričinil geniálny konštruktér a vynálezca Louis Renault, syn textilného fabrikanta v Paríži. Jeho prvý automobil s označením Renault Voiturette 1CV uzrel svetlo sveta na Vianoce roku 1898. Louis Renault sa čoskoro nato spojil so svojimi bratmi Fernandom a Marcelom a tak vznikol legendárny rodinný podnik na výrobu automobilov.

Louis Renault bol hlavným konštruktérom a autorom mnohých vynálezov (napríklad priamy záber, prevodový mechanizmus, kardanový hriadeľ, turbokompresor, bezpečnostný pás a mnoho iných). Jeho bratia mali na starosti administratívu a vedenie firmy. So svojimi autami sa Renaultovci radi zúčastňovali automobilových súťaží a už v roku 1902 zvíťazili v pretekoch Paríž – Viedeň. V nasledujúcom roku sa však bratia Renaultovci prestali zúčastňovať automobilových súťaží po tragickej hromadnej nehode 25. mája 1903 v prvej etape pretekov Paríž – Madrid, pri ktorej zahynul Marcel Renault. Odvtedy majitelia automobilky prestali pretekať a prenechali iniciatívu iným jazdcom, napríklad Maďarovi Ferencovi Sziszovi, ktorý v roku 1906 na vozidle Renault AK 90CV vyhral vôbec prvú Grand Prix (Veľkú cenu) v histórii automobilového športu. Jeho automobil dokonca prekročil priemernú rýchlosť 100 kilometrov za hodinu.

Spoločnosť bratov Renaultovcov postupne rozširovala výrobný program osobných automobilov, ale čoskoro začala aj s výrobou nákladných automobilov a autobusov. Už v roku 1908 sa Renault stal najväčším francúzskym výrobcom automobilov s počtom 3 575 vyrobených vozidiel.

Po smrti ďalšieho z bratov, Fernanda (1909), Louis Renault premenoval podnik na Société des Automobiles Renault (Automobilová spoločnosť Renault) a sám ho viedol, od roku 1922 už ako akciovú spoločnosť s názvom Société anonyme des usines Renault (akciová spoločnosť tovární Renault), až do svojej smrti v roku 1944.

Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia sa začalo mimoriadne dariť automobilke Citroën, ktorá predbehla Renault v počte vyrobených vozidiel a stala sa najväčším producentom vozidiel vo Francúzsku. Z ničivej hospodárskej krízy však napokon lepšie vyšiel Renault, ktorý sa začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia vďaka výrobe traktorov (prvý traktor Renault bol vyrobený v roku 1919), železničných motorových vozidiel a zbraní znovu stal najväčším francúzskym automobilovým výrobcom a ostal ním až do osemdesiatych rokov 20. storočia. V roku 1936 vyrábala automobilka Renault 40 percent úžitkových vozidiel vo Francúzsku.

Louis Renault bol excelentný konštruktér, ktorý sa neobmedzoval len na výrobu osobných a nákladných automobilov, ale vyrábal aj tanky (prvý navrhol už v roku 1917), armádne vozidlá, motory pre vojenské lietadlá Caudron, vojenskú muníciu, neskôr aj železničné lokomotívy a poľnohospodárske a priemyselné stroje. Rozsah jeho aktivít vzbudzoval zaslúžený rešpekt. Postavil dokonca aj elektráreň na zásobovanie niektorých zo svojich závodov energiou.

Automobily značky Renault sa predávali nielen vo Francúzsku, ale aj v mnohých iných krajinách sveta. Sotva sa niekto zaslúžil o rozvoj Francúzska v medzivojnovom období viac ako práve Louis Renault. Napriek tomu sa však nedočkal vďaku od svojho národa. Svoj život skončil veľmi neslávne. Počas druhej svetovej vojny sa totiž závodu zmocnili Nemci a Renault musel pod nútenou správou začať s výrobou pre nemeckú armádu. Po oslobodení Paríža (koncom augusta 1944) sa Louis Renault prihlásil na polícii, kde bol obvinený z kolaborácie s Nemcami a uväznený. Počas čakania na súdny proces zomrel 24. októbra 1944 za doposiaľ nevyjasnených okolností v jednej z parížskych nemocníc a už o niekoľko mesiacov neskôr, 16. januára 1945, bola automobilka znárodnená, takže podnik sa stal majetkom francúzskeho štátu a pod novým pomenovaním Régie Nationale des Usines Renault (Národná správa tovární Renault), známy aj pod skratkou RNUR, začal písať ďalšiu slávnu kapitolu svojich dejín.

Až do roku 1996, teda viac ako polstoročie, potom existovala automobilka Renault ako štátny podnik. Prvým štátom dosadeným najvyšším predstaviteľom spoločnosti RNUR sa stal Pierre Lefaucheux, ktorý sa významne zaslúžil o rozkvet podniku v období od konca druhej svetovej vojne až do svojej smrti pri tragickej autonehode práve na vozidle vlastnej automobilky, ktorú priviedol k rozkvetu. Pierre Lefaucheux havaroval so svojím vozidlom Renault Frégate dňa 11. 2. 1955 na zľadovatenej vozovke neďaleko mesta Saint-Dizier. Vo funkcii ho v tom istom roku 1955 vystriedal rovnako úspešný Pierre Dreyfus, ktorý viedol RNUR ďalšie dve desaťročia do svojej penzie v roku 1975. Aj jeho nástupcovia viedli automobilku k ďalším významným úspechom.

Prvým povojnovým hitom RNUR sa stal model Renault 4CV, ktorý mal svetovú premiéru na autosalóne v Paríži roku 1946. Bol tajne vy­vinutý Louisom Renaultom počas druhej svetovej vojny a ako prvý prekonal hranicu jeden milión vyrobených kusov. Jeho výroba sa definitívne skončila v roku 1961.

V roku 1951 uzrel svetlo sveta vlajkový model automobilky: Renault Frégate, ktorého sa vyrobilo do roku 1961 vyše pol milióna kusov. Rok 1954 prináša veľkolepý okamih: v automobilke vyrobili polmiliónty kus automobilu Renault 4CV.

V roku 1955 Renault zlúčil automobilky Somua a Latil s vlastnou divíziou na výrobu nákladných automobilov a vytvoril tak novú divíziu pod názvom Saviem. Táto značka neskôr výrazne poznamenala výrobu nákladných vozidiel vo vtedajšom Československu. V roku 1968 začala automobilka Avia v Prahe licenčne vyrábať model Saviem Super Galion. Vyrábal sa ako Avia A15 s nosnosťou 1,5 tony a ako Avia A30 s nosnosťou 3 tony. Došlo tak paradoxne ku kontraktu dvoch štátnych podnikov, jedného z kapitalistického Západu a druhého zo socialistického Československa.

Legendárne modré avie, vyrábané vo francúzskej licencii, čoskoro zaplavili cesty nielen v našej vlasti, ale aj v iných krajinách. Vyrábali sa v niekoľkých závodoch, vrátane slovenského – v Žiline. Ich sortiment sa neustále zvyšoval a postupom času vzniklo mnoho rôznych modifikácií tohto automobilu, ako aj rôznych midibusov, ktoré sa montovali na podvozky typu A30. V 80. rokoch 20. storočia opúšťalo výrobné linky všetkých závodov približne 17-tisíc vozidiel a ešte na začiatku 90. rokov takmer 10-tisíc vozidiel značky Avia. V rôznych obmenách pôvodnej série A sa ich vyrobilo vyše 250 tisíc a ich produkcia sa skončila až v roku 2000.

Automobilka Renault však neobmedzovala výrobu len na cestné vozidlá, ale do roku 1962 vyrábala aj železničné vozidlá, najmä dieselové železničné lokomotívy pre francúzske železnice. Najväčšiu slávu a úspech však RNUR prinášali osobné automobily. Z úspešného modelu Renault Dauphine (1956–1967), sa predali viac dva milióny kusov, a to aj v takých vzdialených krajinách ako Južná Afrika, Austrália a Mexiko. Vozidlo bolo licencované v Brazílii, Španielsku, Argentíne, Izraeli, USA a Japonsku.

Mimoriadnym úspechom spoločnosti RNUR sa stal typ Renault 4 (1961–1994), ktorého sa za neuveriteľných 33 rokov vyrobilo viac ako 8 miliónov kusov, vyvezených do vyše 100 krajín sveta. O rok neskôr sa začal vyrábať Renault 8 (1962–1971), ktorý bolo vídať aj na našich cestách, neznamenal však pre automobilku taký úspech ako Renault 4.

Veľkú slávu však spoločnosti priniesli nasledovné typy: Renault 16 (1965–1980) s prvou päťdverovou karosériou typu hatchback (obvykle trojdverová alebo päťdverová dvojpriestorová karoséria s výklopnou a splývajúcou zadnou časťou), Renault 6 (1968–1986), Renault 12 (1969–2000), Renault 5 (1972–1996) a Renault 9 (1981–1988). Renault 5 sa vyrábal naprieč celým svetom, dokonca aj v juhoafrickom Durbane a v USA, kde ho produkovala spoločnosť AMC pod označením Le Car. Spolu s Renaultom 12 to boli dva najpredávanejšie francúzske automobily v celosvetovom meradle.

Od roku 1969 vyrábal Renault viac ako 1 milión automobilov ročne. Pritom za celé prvé polstoročie jeho existencie od roku 1899 do roku 1948 bolo vyrobených len necelých 0,8 milióna automobilov tejto značky. V uvedenom roku 1969 bol vyrobený dvojmiliónty Renault 4 a miliónty Renault 8.

V roku 1971 podpísal Renault s automobilkami Peugeot a Volvo trojstrannú dohodu, na základe ktorej vznikol spoločný podnik na výrobu motorov. Išlo o prvé rozsiahle priemyselné partnerstvo, ktoré zabezpečilo spoločnosti mimoriadne úspešné sedemdesiate roky. Rok 1973 sa niesol v znamení mimoriadnych obchodných úspechov značky. Renault sa stal najväčším importérom hneď v štyroch krajinách: Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku a Belgicku.

V tom istom roku 1973 kúpila RNUR francúzsku firmu Alpine, ktorá vyrábala športové vozidlá a už od svojho vzniku využívala motory a sčasti aj podvozky automobilov Renault. Vozidlá Renault Alpine dosahovali významné úspechy v športových súťažiach.

V roku 1974 predal konkurenčný Citroën spoločnosti RNUR svoj podiel v automobilke Berliet, ktorá vyrábala nákladné automobily, autobusy a trolejbusy. Hlavnou výrobnou náplňou skupiny Renault však boli a aj naďalej ostávali predovšetkým osobné a nákladné automobily.

Na to, aby sa automobilka mohla intenzívnejšie angažovať v automobilovom športe, vznikla v roku 1976 športová pobočka firmy s názvom Renault Sport, ktorá bola zodpovedná za oficiálne zapojenie skupiny Renault do motoristických pretekov vrátane majstrovstiev sveta formuly 1.

V nasledujúcom roku 1977 vyrobila automobilka rekordných 1,795 miliónov vozidiel. V tom istom roku spoločnosť vstúpila do sveta F1. Pri svojom debute v roku 1977 prestavila svoje prvé vozidlo Renault RS01 s turbomotorom. Renaulty sa však spočiatku nedokázali presadiť a tak si na vavríny museli istú dobu počkať. Satisfakciou pre automobilku bolo v roku 1978 víťazstvo Renaultu Alpine v legendárnych vytrvalostných automobilových pretekoch 24 hodín Le Mans.

Rok 1978 však bol pre spoločnosť významný aj z iného dôvodu. Spojením automobiliek Berliet a Saviem vznikla nová divízia na výrobu nákladných a úžitkových automobilov Renault Vehicules industries, premenovaná neskôr na Renault Trucks.

V USA spolupracoval Renault s AMC a v roku 1979 kúpil v tejto spoločnosti menšinový podiel 22,5 percenta. Od roku 1982 bol Renault po Volkswagene druhou európskou automobilkou, ktorá vyrábala autá v USA. Renault 9 sa vyrábal v Severnej Amerike pod názvom Alliance od roku 1982.

V roku 1979 pripadla Renaultu prvá víťazná Grand Prix (Veľká cena) na pretekoch formuly 1. V roku 1983 Alainovi Prostovi, jazdiacemu na vozidle značky Renault, len o vlások unikol titul majstra sveta F1. Prost mal veľkú smolu. Získal síce štyri víťazstvá na Grand Prix (Francúzsko, Belgicko, Veľká Británia, Rakúsko), no majstrom sveta sa stal Nelson Piquet na vozidle Brabham s motorom BMW, ktorý síce zvíťazil len trikrát, no celkove získal 59 bodov, kým druhý Prost len 57.   

Vozidlá Renault vyhrali majstrovstvá sveta F1 až v rokoch 2005 a 2006, no pomerne často víťazili v jednotlivých Grand Prix. Renault však bol úspešný aj ako výrobca motorov. Dodával svoje motory iným tímom a mnohé z nich vďaka motorom Renault vyhrali majstrovstvá sveta F1. V roku 1992 sa stal majstrom sveta Nigel Mansell na vozidle Williams s motorom Renault a o rok neskôr ten istý titul dosiahol Alain Prost takisto na Williamse s motorom Renault. Do roku 1996, keď sa Renault stal súkromnou firmou, zaznamenal úspech ešte Michael Schumacher v roku 1995 na Benettone s motorom Renault a v roku 1996 Damon Hill na Williamse s motorom Renault.

V roku 1990 došlo k privatizácii štátneho podniku Renault a automobilka sa stala akciovou spoločnosťou. Vláda sa však nehodlala zrieknuť tohto klenotu francúzskeho priemyslu. Štát si naďalej ponechal 80 percent akcií automobilky a zvyšných 20 percent akcií odkúpila švédska automobilka Volvo.

V roku 1994 automobilka Volvo odpredala 12 percent akcií Renaultu a aj francúzsky štát znížil svoj podiel v automobilke, no ešte stále vlastnil majoritný podiel spoločnosti, takže Renault bol naďalej štátnym podnikom. Až v júli 1996, po vyše polstoročí existencie štátneho podniku, vstúpil Renault do súkromného sektora po vládnom prevode šiestich percent kapitálu do pevného jadra akcionárov (najmä francúzskych bánk a poisťovacích skupín). Neskôr podiel štátu klesal a v súčasnej dobe má francúzsky štát v automobilke Renault podiel 15,01 percenta.

Aj po roku 1996 sa Renault, už ako súkromný podnik, naďalej zúčastňoval na automobilových súťažiach. Zaznamenával početné úspechy aj na majstrovstvách sveta formuly 1. Renault takisto pokračoval vo svojej celosvetovej expanzii. Nie je možné podrobne vymenovať úplne všetky obchodné aktivity automobilky Renault v posledných desaťročiach pre ich mimoriadne veľký rozsah, preto sa obmedzme na tie rozhodujúce, ktoré markantným spôsobom zmenili tvár automobilového priemyslu nielen vo Francúzsku, ale v celosvetovom meradle.

V marci 1999 sa spojil s Nissanom, čím vznikla aliancia Renault–Nissan, ktorá sa stala štvrtým najväčším automobilovým výrobcom na svete. V tom istom roku 1999 sa divízia autobusov Renault zlúčila s talianskou spoločnosťou Iveco a tak vznikol Irisbus – druhý najväčší producent autobusov v Európe a jeden z najväčších v celosvetovom meradle. Už po niekoľkých rokoch však Renault predal svoj podiel spoločnosti Iveco, ktorá je od roku 2003 jediným vlastníkom Irisbusu.

Expanzia Renaultu v roku 1999 pokračovala ďalšou akvizíciou – kúpou 51 percent podielu v rumunskej spoločnosti Dacia. V roku 2003 francúzsky výrobca zvýšil svoj podiel v tejto automobilke, takže dnes vlastní Renault 99,3 percenta akcií spoločnosti Dacia. Renault kúpil aj 80,1 percenta kapitálu spoločnosti Samsung Motors, čím vytvoril Renault Samsung Motors. Takisto sa rozhodol vstúpiť do ruskej automobilky Auto-VAZ. Od roku 2014 vlastní 67,13 percenta akcií Alliance Rostec Auto, pričom Alliance Rostec Auto vlastní 74,5 percenta v automobilke Auto-VAZ.

V roku 2016 došlo k zmene aliancie Renault–Nissan vstupom Nissana do Mitsubishi Motors.  Vznikla tak nová aliancia, ktorá bola v roku 2017 premenovaná na Renault-Nissan-Mitsubishi, pričom Renaultu patrí 43,4 percenta Nissanu a Nissan zase vlastní 15 percent Renaultu a 34 percent automobilky Mitsubishi.

Aliancia zodpovedá za predaj automobilov 11 hlavných značiek: Renault, Nissan, Mitsubishi, Infiniti, Renault Samsung, Dacia, Datsun, Alpine, Lada, Jinbei a Huasong. Poskytuje zamestnanie pre 450 000 ľudí v celkovo 122 výrobných závodoch. Renault a Nissan prevádzkujú v Číne samostatné spoločné podniky so spoločnosťou Dongfeng Motor Group. Renault navyše vyrába ľahké úžitkové vozidlá (medzinárodné označenie LCV) v spoločnom podniku so spoločnosťou Brilliance China Automotive Holdings (Brilliance).

Dnes má francúzsky štát v automobilke Renault ešte stále podiel 15,01 percenta. Vďaka tomu prúdia do francúzskej štátnej pokladnice obrovské finančné toky. Otázka znie: Prečo by Slovenská republika nemohla mať v slovenských automobilkách istý balík akcií, povedzme 7 – 15 percent? Štátnemu rozpočtu by to veľmi pomohlo.

Chronológia najvyšších predstaviteľov automobilky: 

Louis Renault: 1899–1944
Pierre Lefaucheux: 1945–1955
Pierre Dreyfus: 1955–1975
Bernard Vernier-Pailliez: 1975–1981
Bernard Hanon: 1981–1985
Georges Besse: 1985–1986, zavraždený 17. novembra 1986
Raymond Lévy: 1986–1992
Louis Schweitzer: 1992–2005
Carlos Ghosn: 2006–2019
Jean Dominique Sénard (od januára 2019 po zatknutí Carlosa Ghosna v Japonsku)

Na spestrenie zopár málo známych kuriozít, spojených s Renaultom v časovej postupnosti.

Rok:

1905: začali hromadne slúžiť zákazníkom prvé parížske taxíky, vyrobené práve Renaultom.

1923: Renault bol prvý automobil v histórii, na ktorom absolvovala francúzska expedícia cestu cez Saharskú púšť.

1956: Renault vytvoril rýchlostný rekord 308 km/h na automobile do 1 000 kg.

1983: Renault 11 Electronic so syntetizátorom reči (rozprávajúce auto).

1985: James Bond vo filme A View to Kill predvádza krkolomnú jazdu na ukradnutom parížskom taxi Renault 11.

2013: svojou skromnosť známy pápež František, ktorý si nikdy nepotrpel na luxusné vozidlá a preferoval skôr malé autá, ako napríklad Ford Fiesta či Fiat Idea, dostal do daru Renault 4 z roku 1984.

::

Podľa rozličných francúzskych, nemeckých, anglických, českých i slovenských zdrojov pripravil: Karol Dučák.

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.