|
Ľudovít Košík |
(Povolebná úvaha)
V sobotu 29. februára 2020 sa po uplynutí
štvorročného volebného obdobia konali na Slovensku parlamentné voľby. Nie je
možné poprieť, že sa konali slobodne a demokraticky. Rozhodnutie voličov
treba zobrať vážne, i pre pomerne vysokú dvojtretinovú účasť.
Víťazom volieb je hnutie Igora Matoviča OĽaNO,
ktoré získalo viac než štvrtinu z odovzdaných hlasov, čo prekvapilo nielen mňa,
nebolo to očakávané ani prieskumnými agentúrami. Taktiež sa nenaplnil
predpoklad, že v parlamente bude okolo deväť subjektov, ale dostalo sa ich tam
len šesť, čo môže uľahčiť povolebné rokovania a zostavenie vlády.
Tiež treba brať do úvahy, že približne 28
percent odovzdaných hlasov nebude mať v parlamente zastúpenie – tieto strany,
hnutia či koalície majú možnosť pracovať na tom, aby pri ďalších voľbách
získali mandáty; je možné, že najbližšie voľby sa skončia s celkom odlišným
výsledkom.
Víťaz volieb získal prisilný mandát na to, aby si mohol dovoliť s ním
hazardovať. Výsledok volieb
kladie veľa otázok, ale málo odpovedí o vývoji spoločnosti po nich.
Občania sa vzdali konzervatívnych hodnôt, sklamaní doterajším vývojom po
tridsiatich rokoch slobody, zverili zodpovednosť za krajinu do rúk toho, kto
kritizoval všetkých a všetko. On dokázal ponúknuť voličovi
širokospektrálnu ponuku kandidátov, takže naozaj každý si mohol vybrať:
odborníkov z rozličných profesií, lekárov, učiteľov, právnikov, ekonómov, ľudí
z polície, primátorov a starostov, politikov... ľudí rozličnej politickej
a názorovej orientácie, od národne orientovaných kandidátov, kresťanských
aktivistov z konzervatívneho i liberálneho spektra, ochrancov prírody až po liberálnych kandidátov...
Neviem si dobre predstaviť, ako takáto strana
môže dlhodobo fungovať pri správe štátu, pretože je faktom, že aj v minulosti
vytiahlo toto hnutie do parlamentu mnoho ľudí, ktorí sa postupne zaradili do
iných politických zoskupení, alebo ich vodca hnutia znova na kandidátku už
nepustil, ale zohnal si nových, možno poslušnejších kandidátov.
To, čo majú ponúknuť viaceré strany, predseda
tohto hnutia dokázal zoskupiť, a tak každý mal možnosť si vybrať tých
svojich, čo sa aj stalo – voliči krúžkovali naozaj takmer zo všetkých
kandidátov, o čom som sa ako člen volebnej komisie presvedčil osobne, a
potvrdili mi to s počudovaním aj členovia iných volebných komisií; dá sa
to vyčítať aj z celkových volebných výsledkov. Otázkou zostáva, ako dokážu
natoľko rozdielni politici niesť spoločne zodpovednosť za každodenný život a
riešiť bežné potreby a problémy občanov Slovenska.
Predpokladám, že nová vláda nevydrží celé volebné obdobie. Ale môj názor nie je dôležitý, dôležitá je
spokojnosť občanov. Občania zverili krajinu lídrovi, ktorý vystupuje ako
bojovník proti korupcii a podvodom, čo je skutočným problémom viacerých
politikov, nielen z doterajšej vládnej koalície, ale aj u tých novozvolených.
Úlohou politikov je niesť zodpovednosť za bežný život v krajine, ako aj riešiť
krízové situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť, a to si celkom dobre neviem
predstaviť ani u lídra samotného, ani u mnohých zvolených poslancov, zvlášť ak
sa neosvedčili ani v nižších funkciách výkonu verejnej moci.
Myslím, že nastáva patová situácia. Ľudia
preferujúci materiálne hodnoty, vnútorne vyprázdnení, frustrovaní a neschopní
tvoriť očakávajú zázraky na počkanie bez vlastného pričinenia – a niekto im
veľa sľúbil. Tiež majú radi nové veci, zmenu, radi experimentujú a často z toho
profitujú, ale za experimenty treba zaplatiť, niekedy viac ako za veci overené.
Večne sa na dlh žiť nedá, všetko sa nám časom zráta a ešte nás zo stavu
krajiny môže poriadne bolieť hlava.
Problémy sa nedajú vyriešiť čarovným prútikom. Zadlženie krajiny a korupciu nemožno
vyčítať len poslednej vláde, ale všetkým ponovembrovým. Tam, kde chýba
konkrétna zodpovednosť, nastáva neporiadok a chaos, a ten prináša mnohé
negatívne dôsledky. Politika bez overených hodnôt sa nedá robiť trvalo. Ľudia
dokážu tvrdo potrestať každý podvod a klamstvo, zvlášť tým, ktorí radi
rozprávajú o morálke. A nová opozícia nemá dôvod šetriť novú koalíciu.
Zodpovednosť za štát sa nedá niesť len v
rečiach a gestách, na nej treba tvrdo a naplno pracovať. Situácia vnútorná
i medzinárodná je zložitá. Nestačí len obviňovať, žalovať, sťažovať sa,
poukazovať a kričať. Treba tvoriť. Ponuka hodnotových strán, ktoré tiež majú
mnoho vnútorných problémov, zostala takmer nepovšimnutá mainstreamovými
médiami. Slušnosť, morálka, odbornosť, kultúra, pravé hodnoty nie sú dnes v
kurze. Zdá sa, že nám vystačí povrchnosť, peniaze, plné brucho, pôžitok,
majetok – a veríme tým, ktorí nám to vedia sľúbiť. Neuvažujeme o tom, či
nám to môžu aj zabezpečiť. Niekedy sme sklamaní a potom ešte chudobnejší ako predtým. Myslím
si, a rád by som sa mýlil, že vytriezvenie ešte len príde – a možno
bude poriadne bolieť.
Ľudovít Košík
::
Súvisiace články:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Mám práve rozčítanú knihu Roberta Saraha „Pane, zostaň s nami“. Kardinál hovorí aj o politike a politikárčení, citujem:
OdpovedaťOdstrániť„Obávam sa, že západné parlamentné väčšiny sú jednoducho dielom peňazí, rečníckych omáčok, mediálneho divadielka, bezpečne nastavených volebných systémov, okliešťovania volebných okrskov, obrovského tlaku a najrozličnejších úskokov.“