Zvoní na lásku

Vlado Javorský

zvonica 

v pokore sklonená

tichom dušu nemučí

zvony pokľaknú

tvoje pery neruší

zvonica

prosila si ju o ticho

vieš že bolesť prehluší

tvoja láska blúdi v kraji 

tvoj drahý ešte spí

tajomný lúč posielaš

a on vo viere

že nebudí ho slnko

si blízko i v diali

zvonica

osudu opraty v osudí

v smútku sa skláňa

slnko už hreje

k modlitbe ukladáš

prosby a šepoty

ak si zamilovaná

v hlave krúti sa o koliesko viac
čo na tom kam rozum beží
srdce búši na noc nezapadá
ak si zamilovaná
po kvapkách slzy viac či menej
vankúšom mlčať prináleží
na labyrint lásky žiadne súdy
ak si zamilovaná
snívaš v ich chápavom objatí
pojem o čase v tajomstve stratený
obraz tváre nemennej
ak si zamilovaná
si ako nahé vtáča v tŕní
lapené do sietí rozkoší
o koliesko viac či menej
čo na tom záleží
ak si zamilovaná

správam sa k sebe drsne

oheň zhasínam nech si zhasne
kráčať budem sám
ak sa tebe za mnou nechce
do skál budem  liezť bez lana
istí ma ruka osudu
na dno potápam sa k perlám
rozhádžem lesk ich po piesku
správam sa k sebe drsne
sledujem pozorne hodiny
aký čas vydržím bez dychu
pre zmilovanie bože
tuším je v tom nejaké prekliatie
hory zvládam i morí hĺbky
nedokážem však žiť bez teba
správam sa k sebe drsne
ak do môjho nevrátiš sa sveta
skaly a moria bez bázne a hany
zhorím bez vášne

nie je mi ľúto fúkať do sviečky

a vítať tmu v jej nespútanej večnosti
v tichu ukryjem sa vo viere
že nájdem svetlo čo ma oblaží
poľahky cestu nájdem k tebe
láska ako koleso na táčkach vrzgoce
hlučné ako pokosená tráva
ak po nej behá noha bosá
a trblietavá ako ránom zasadená rosa
to všetko nájdem v  nežnom náručí
ak sfúknem svetlo sviečky
a dotýkať sa budem tvojich hviezd
ak aj ty zhasneš svetlo čo držíš v ruke
lebo tma je svetlo nádeje
a ver že v objatí aj všetky iskry sveta

::

Z tvorby autora:

Vlado Javorský: Keď padajú hviezdy

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.