krvavé slnko
kúpať sa
v mútnom mori
horkú slzu
do mora
a deň sa rozplakal
bielymi slzami
na kolenách
dvoch synov
na ukrižovanie
a usmial sa
uplakanými očami
že viac nechce
deň vnorený do noci
náš smiech
slzy
ani naše ponosy
z perleťovej kaluže
netúži po prachu tela
v studenom ráne
chvejú sa
rubač brúsi náradie
a už sme my na rade
len spomienky
na druhom svete
hlavu k zemi kloní
je kvetná nedeľa
nemých slov
zaroseným pohľadom
očistím svoj čierny svet
večer ti dám
čerstvé kvety
z môjho hrobu
a ozvenu teplých liet
stratili piesne
uplakané lampy
žmurkajúc v uliciach
zúfalo hľadajú
ľudskú tvár
V jednoduchosti je krása...
OdpovedaťOdstrániťAj pravda je vo svojej podstate jednoduchá.