Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950

Ľudovít Košík

Po uchopení moci v Československu komunistickou stranou vo februári 1948 sa začal v krajine tvrdý protináboženský boj. Jedným z jeho nespravodlivých a nezákonných prejavov bola Barbarská noc, označená aj ako akcia K (Kláštory), z 13. na 14. apríla 1950, keď boli násilne vyvezení zo svojich kláštorov v celom Československu takmer všetci rehoľníci. Niektoré kláštory boli zlikvidované dodatočne: v Čechách 27. a 28. apríla a na Slovensku 3. a 4. mája.

Počas celej akcie, ako uvádza Martin Šabo v príspevku z konferencie v Bratislave 2010, bolo odvlečených zo 144 kláštorov v Čechách 1164 rehoľníkov do centralizačných a 76 do internačných tzv. kláštorov. Na Slovensku 1037 rehoľníkov umiestnili v centralizačných kláštoroch a 99 v internačných, zlikvidovaných bolo 75 kláštorov. K najpočetnejším reholiam patrili vtedy na Slovensku jezuiti, saleziáni, redemptoristi, františkáni.

Už pred touto akciou boli niektorí rehoľníci zaistení a uväznení a 31. marca sa konal proces proti desiatim rehoľníkom v Prahe. Zo Slovenska bol medzi nimi Dr. Ján Ivan Mastiliak, redemptorista východného obradu, ktorý z nich dostal najvyšší trest – doživotie. Všetci ostatní dostali, okrem jedného, vysoké tresty od 9 do 25 rokov a peňažné pokuty od 10.000 do 50.000 Kčs a stratu občianskych práv až na desať rokov. Traja z nich si odsedeli celú výšku trestu, štyria vyšli z väzenia na amnestiu v roku 1960, dvaja, aj Mastiliak, v roku 1965 a jezuita Adolf Kajpr zomrel v roku 1959 v Leopoldove vo väznici.

Rehoľníci a kláštory boli propagandisticky cez médiá označené ako strediská protištátnej činnosti, kde sa ukrývajú zbrane, organizuje sa protištátna a rozvratná činnosť a rehoľníci boli označení ako agenti Vatikánu, nacistov, imperialistov a podobne. Takto komunisti vytvárali u ľudí náladu, ktorá mala schvaľovať likvidáciu kláštorov a prenasledovanie rehoľníkov.

Dňa 13. apríla okolo polnoci prišli v celej republike ku kláštorom jednotky Zboru národnej bezpečnosti, vnútornej stráže a Ľudových milícií. V tichosti obkľúčili objekt kláštora a potom prudkým zvonením a búchaním zobudili rehoľníkov, vtrhli do objektov, zhromaždili prítomných a oznámili im, že dom bol vládnym dekrétom zoštátnený a oni budú mať možnosť pokračovať v rehoľnom živote na inom mieste, že zobrať si majú len najnutnejšie veci; dali im dvadsať minút na zbalenie a nahnali ich do pripravených autobusov a áut a odviezli ich s ozbrojeným sprievodom do miest sústredenia ako Broumov, Želiv, Osek, Bohosudov, Hlohovec, Králiky, Pezinok, Močenok, Báč, Podolínec, Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov...

Mladým rehoľníkom bolo hneď ponúknutá možnosť opustiť rehoľu, no túto ponuku takmer nikto nevyužil. V sústreďovacích kláštoroch boli rehoľníci uzavretí pod dozorom ozbrojených strážcov so psami, nemohli priestor bez dozoru opustiť, bolo im síce dovolené zúčastniť sa na svätej omši, ale museli pracovať a zúčastňovať sa aj na politickom preškoľovaní. Za porušovanie poriadku tábora boli trestaní obmedzovaním stravy, spánku, korešpondencie, ba i korekciou. Niektorí sa pokúšali utiecť, čo sa im aj podarilo.

Mladí rehoľníci boli v štyroch turnusoch v letných mesiacoch posielaní na stavbu Priehrady mládeže do Púchova – Nosíc. Neskôr boli zaraďovaní do PTP, s neznámou dĺžkou služby, kde skončilo asi 350 mladých rehoľníkov, odkiaľ boli prepustení väčšinou k 31. decembru 1953. Niektorí rehoľníci boli súdení a väznení. Niektorí kňazi po preškolení, väčšinou františkáni, boli posielaní na fary, kde nahrádzali kňazov, ktorí boli väznení.

Zo sústreďovacieho kláštora v Podolínci, kde bolo v máji 1950 sústredených až 459 rehoľníkov, vysťahovali posledných rehoľníkov roka koncom 1951, čím na Slovensku bolo sústredenie rehoľníkov ukončené, do sústreďovacích kláštorov v Čechách, kde sústreďovacie tábory zostali: Osek do mája 1953, Želiv do roku 1956 a Králiky do roku 1960. Starí a chorí rehoľníci boli umiestňovaní v charitných domovoch, väčšinou v Moravci. V niektorých táboroch po ukončení sústredenia rehoľníkov boli sústredené rehoľné sestry, na sústredenie ktorých sa komunistická moc zamerala od 28. augusta 1950, akciu nazvala akcia R (Rehoľníčky).

Štefan Šmálik v knihe Veľký štyridsaťročný ročný pôst Cirkvi na Slovensku uvádza, že vtedy žilo v štáte 10 660 sestier v 720 kláštoroch, keď tisíce sestier boli presunuté zo svojich kláštorov a pôsobísk na nútené práce a tiež do sústreďovacích kláštorov a na nové pracoviská v sociálnych ústavoch a domovoch dôchodcov, väčšinou v Čechách; asi 2.000 sestier skončilo pri prácach v priemysle, v textilných fabrikách.

O tom, kde bude ktorá rehoľa či sestra pôsobiť, nerozhodovali rehoľné predstavené, ale predstavitelia komunistickej vlády. Po dvadsiatich rokoch žilo už len 7684 rehoľných sestier, oficiálne sa prijímať do rehoľných spoločenstiev nové kandidátky nesmeli. Len v dobe politického uvoľnenia v roku 1968 niekoľko členiek bolo možné prijať a potom až krátko pred rokom 1989. Sestry to však dokázali robiť v tajnosti. Podľa Václava Vaška (Neumlčená II.) v ČSR v roku 1948 pôsobilo 61 rehoľných spoločností – 25 mužských s približne 3.000 členmi a 36 ženských s 12.200 členkami. V tomto roku si pripomíname 70. výročie týchto udalostí a už medzi nami sú len niekoľkí jednotlivci, ktorí toto vyvezenie do sústreďovacích kláštorov zažili a môžu o ňom ešte vydávať živé svedectvo.

Rehoľníkov v našej krajine ani tento barbarský a ostrý zásah nezlomil, dokázali aj v zložitých podmienkach v skrytosti žiť svoje rehoľné zasvätenie, vytvárať spoločenstvá a udržiavať navzájom kontakty, získavať aj nových členov, napriek tomu, že keď to bolo odhalené, hrozilo im väzenie, čo mnohí až do roku 1989 zažili.

Vďaka Bohu si môžeme s týmto smutným výročím pripomenúť i 30. výročie obnovy rehoľného života v našich krajinách, na Slovensku a v Čechách, čo nastalo s príchodom náboženskej slobody v novembri 1989, a byť vďační za to, že rehoľníci dnes môžu slobodne pôsobiť v prospech všetkých obyvateľov.  

Barbarskou sa nazýva táto noc iste preto, že predstavitelia nastupujúcej komunistickej moci nešetrili a nevážili si stáročnú činnosť rehoľníkov a rehoľníčok, nezištne slúžiacich pre dobro ľudí nielen na duchovnom, ale aj na kultúrnom, sociálnom, vzdelávacom, vedeckom, výchovnom a iných poliach, a nevážili si ani kultúrneho, umeleckého, materiálneho a historického dedičstva, ktoré obetavo vytvárali a uchovávali. Nivočili sa knižnice, umelecké predmety, obrazy, len niektoré rukopisy a inkunábule boli prevzaté matičnými a múzejnými pracovníkmi, obrovské množstvá kníh boli naložené na vlečky a odvezené do zberu alebo na kopách spálené. Tiež boli zhabané financie a zásoby potravín, tiež zvieratá, ktoré v kláštoroch chovali na svoju obživu. Budovy, z ktorých boli rehoľníci násilne vyvezení, dostala k dispozícii armáda a štátne inštitúcie, detské domovy, školy. Celá akcia likvidácie reholí nemala žiadny zákonný podklad.

Hádam najpodrobnejšie celý proces zachytil salezián don Ernest Macák v knihe Zápisky spoza mreží (Don Bosco, 1996) a Ján Chryzostom Korec v knihe Od Barbarskej noci (Lúč, 1990), ktorá vyšla aj v zahraničí. Záslužné dielo vykonal aj historik Ján Milan Dubovský spracovaním diel Akcia Kláštory (Matica slovenská, 1998) a Akcia Rehoľníčky (Matica slovenská, 2001). Niektoré svedectvá zachytil aj Ústav pamäti národa.

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok:

Nútený odchod františkánov zo Skalice

::

Použitá a odporúčaná literatúra:

Balík Stanislav, Hanuš Jiří: Katolická církev v Československu 1945–1989. CDK, Brno, 2007

Dubovský Ján Milan:  Akcia Kláštory. Matica slovenská, Martin, 1998

Dubovský Ján Milan:  Akcia Rehoľníčky. Matica slovenská, Martin, 2001.

Hlinka Anton: Sila slabých a slabosť silných. SSV, Trnava a Tatran, Bratislava, 1990

Jakubčin Pavol, zostavovateľ: Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950–1989; zborník z vedeckej konferencie. ÚPN, Bratislava, 2010

Kaplan Karel: Stát a Cirkev v Československu. Doplněk, Brno, 1993

Kol.: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948–1989 (I.). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2001

Korec Ján Ch.: Od Barbarskej noci. Lúč, Bratislava, 1990

Macák Ernest: Zápisky spoza mreží. Don Bosco, Bratislava,1996,

Mikloško František: Nebudete ich môcť rozvrátiť. Archa, Bratislava, 1991

Šmálik Štefan: Veľký štyridsaťročný pôst Cirkvi na Slovensku. Charis, Bratislava, 1996

Vaško Václav: Neumlčená (II.). Zvon, Praha, 1990