O koronavíruse úplne inak

Andrej Mišanek: Kultúra smrti

(Vírusová kríza v širších súvislostiach)

Žijeme v dobe informácií a dezinformácií. Rôznorodé správy, slogany, dohady, vyhlásenia sa na nás valia zo všetkých strán. Má to svoje dôsledky. Ako píše nemecký filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han, ktorého rád citujem, samotné informácie neprinášajú poznanie ani pravdu, informačná explózia „masívne zvyšuje entropiu sveta, hladinu jeho hlučnosti“. Ale myslenie potrebuje ticho. Preto strácame súdnosť.

Informačný smog nás vedie na plytčinu, uvažovanie nahrádzame zháňaním podnetov, planým rátaním, štatistikami, počítačovými simuláciami a plodením kadejakých špekulácií. Sme zneistení, nevieme, kde je pravda, alebo nás to nezaujíma, pretože sa staráme len o vlastný prospech. Oháňame sa vlastným názorom, ale neraz nevieme, či ten názor je naozaj náš, alebo ide o derivát mediálneho obrazu sveta, ktorý má ďaleko od reality.

Všeličo sa hovorí o novom víruse, o jeho pôvode, účinkoch a možných spôsoboch liečby. Všelijaké teórie i fantazmagórie o víruse sa šíria rýchlejšie ako vírus samotný. Žiaľ, nemôžeme sa pritom spoľahnúť na masmédiá ani na politikov. Očakávať dnes od médií informačnú vyváženosť a solídnosť a od politikov rozvážne, strategické rozhodnutia je márne. Naopak, musíme čeliť mediálnej hystérii a politickému diletantizmu.

Ale napokon možno predsa len zvíťazí zdravý rozum a zdravá viera. Aktuálna vírusová kríza totiž začína odhaľovať viaceré vážne a dlho neriešené problémy. Azda si ich teraz všimneme a pristúpime k ich riešeniu. Nie, nemám na mysli nedostatok dezinfekčných prostriedkov či respirátorov – to je problém krátkodobý, pomerne ľahko riešiteľný a vôbec nie kľúčový. Výzvy a riziká, ktorým budeme musieť čeliť, sú omnoho väčšie. Spomeniem – pars pro toto – tri.

Ekonomika nášho štátu je do značnej miery závislá na fungovaní niekoľkých veľkých firiem (automobilky), ktoré sú v cudzích rukách – sme tak vydaní na milosť a nemilosť zahraničných podnikateľských subjektov a ich rozhodnutí; dnes sú tu a zajtra môžu byť inde.

Po druhé, na pozadí vývoja posledných dní si už hádam vieme celkom dobre predstaviť uzavretie hraníc (ešte pred niekoľkými týždňami sa to mnohým zdalo nepredstaviteľné). Uvedomujeme si, že za uplynulé tri desaťročia sme stratili potravinovú sebestačnosť? Čo spravíme, keď dôjde k naozaj vážnej medzinárodnej kríze a kolóny kamiónov s dovážanými potravinami sa zastavia? Pôjdeme sa pásť?

Do tretice spomeňme krajne nepriaznivý demografický vývoj – starnutie obyvateľstva. Onedlho budú na tomto území chýbať práceschopní, ako aj bojaschopní ľudia. Pomôže nám automatizácia a robotizácia? To je riešenie čiastkové, navyše nehumánne, morálne pochybné. Zachránia nás imigranti? Nuž, poznatky z krajín západnej Európy tomu nenasvedčujú... A čo keby sme konečne začali podporovať, v súlade s duchom kresťanstva, normálnu rodinu? Nie kadejaké „iné formy“ spolužitia, ale legitímny manželský zväzok muža a ženy, ktorý jediný môže zabezpečiť prežitie národa!

Na záver ešte raz zacitujem zo slov Byung-Chul Hana. Filozof hovorí, že zo súčasného sveta sa vytratilo náboženstvo, ktoré človeka zbavovalo strachu pred smrťou a vyvolávalo pocit trvácnosti, preto sa náš život stal obnaženým a prchavým, na čo reagujeme hyperaktivitou a hystériou: „Moderná strata viery, ktorá sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samotnej reality, robí ľudský život radikálne pominuteľným. Ešte nikdy nebol taký pominuteľný ako dnes. Radikálne pominuteľný nie je len ľudský život, ale i samotný svet. Nič nedáva prísľub trvania a stability. Tvárou v tvár tejto absencii bytia sa dostavuje nervozita a nepokoj...“ Máme o čom premýšľať!

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Koronavírus a strata súdnosti

Spoločnosť v sebaklame

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.