Nová stratená generácia

Ilustračná snímka: PriestorNet

Keď sledujem počínanie súčasnej slovenskej vlády, neraz sa zúfalo snažím presvedčiť sám seba, že to všetko je len zlý sen, z ktorého sa napokon prebudím. Lenže ten sen trvá akosi pridlho a ja sa nie a nie prebudiť.

Ku katastrofálnym rozhodnutiam súčasného premiéra Igora Matoviča a jeho vlády patria aj „koronaprázdniny“, pre ktoré naše školy uprostred školského roku osireli na niekoľko mesiacov. A ja považujem za svoju občiansku i ľudskú povinnosť verejne pranierovať tento bezohľadný hazard s výchovou súčasnej generácie školopovinných detí zvlášť na základných školách. Ako keby táto generácia nebola už aj bez toho dosť stratená.

Nemôžem si pomôcť, ale pri pohľade na dnešné školopovinné deti, respektíve deti vo veku do pätnásť rokov, pociťujem smútok, bolesť, obavy. Tieto deti sa stali otrokmi mobilov a počítačov. Žijú vo virtuálnom svete, už sa nevedia navzájom porozprávať tak, ako sa rozprávali generácie ich predkov. Komunikujú medzi sebou cez počítače či mobily a uzatvárajú sa pred okolím do svojho virtuálneho sveta.

Spomínam na svoje detské roky. Bol som vyšportovaný chlapec, ktorý s kamarátmi v lete hrával futbal, šantil a naháňal sa v prírode, v zime zase korčuľoval, sánkoval, lyžoval. Jednoducho, bol som neustále v pohybe. Lenže dnes? Minule mi známy rozprával, že zobral vnuka na hodinku si zašportovať a na druhý deň sa vnúčik sťažoval, že ho bolí celé telo. Čo to tu máme za mľandravú generáciu?!

Nedávno sa mi manželka zdôverila, že na ňu pôsobia stiesňujúcim dojmom vyprázdnené ulice mesta, ktoré boli v minulosti plné detí. Dnešné deti sedia doma, uzatvorené vo svojom mikrosvete.

Katastrofálny počin vlády Igora Matoviča, ktorá na dlhé mesiace uzatvorila školy, ešte zhoršuje tento stav. A rozhodnutie tesne pred prázdninami otvoriť brány škôl a umožniť deťom vyučovanie na báze dobrovoľnosti je výsmechom tejto tak ťažko skúšanej spoločnosti. Mám údaj z jednej základnej školy: zo štyroch tried piateho ročníka sa v tejto škole nazbieralo iba pätnásť detí, ochotných vrátiť sa do školských lavíc. Zhubné dôsledky nekompetentného počínania našej amatérskej vlády sú evidentné. Ešte viac sa obmedzila živá komunikácia detí medzi sebou, ešte viac sa posilnila izolácia tejto stratenej generácie našich potomkov od okolitého sveta.

Ak už bolo naozaj nevyhnutné – o čom mám pochybnosti – uzavrieť školy, určite nie na takú dlhú dobu. Minimálne od polovice mája (najneskôr!) mala byť obnovená povinná školská dochádzka pre všetkých žiakov základných škôl. Hovorí sa, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Ak by sme mali na Slovensku premiéra, ktorý by hľadal spôsoby, našli by sa zaiste možnosti ako zabezpečiť popri zachovaní nevyhnutných preventívnych opatrení školskú dochádzku pre všetkých školopovinných žiakov.

Spomínam si z čias detstva, že sme zopár rokov chodili do školy aj popoludní. Som presvedčený o tom, že aj dnes by bolo možné zabezpečiť vyučovanie na školách dopoludnia i popoludní. Taktiež by bolo možné provizórne vyučovať v nevyužitých priestoroch, či už priamo v škole, alebo v bydlisku žiakov. Mohli by to byť telocvične, kultúrne domy, atď. Neexistuje problém, ktorý by sa pri sústredenom úsilí zainteresovaných nedal vyriešiť. Len je potrebná kreativita a dobrá vôľa.

Nemôžem sa zmieriť so situáciou, a tak mi nedá, aby som nahlas nevykričal: táto nezodpovedná vláda Igora Matoviča nivočí všetko, čo jej príde pod ruky: hospodárstvo, kultúru, školstvo, náboženstvo...

Nie som si však istý, či náš premiér dokáže čosi také pochopiť. Preto je povinnosťou nás, zodpovedných občanov tohto štátu, pripomenúť predsedovi vlády jednu dôležitú zásadu: nie my, obyvatelia Slovenska, sme tu pre premiéra, ale on je tu pre nás! Nie my sa máme podriaďovať jeho vladárskym ambíciám, ale je povinnosťou premiéra slúžiť nám, občanom Slovenskej republiky! A pokiaľ to predseda vlády odmieta vziať na vedomie, je potrebné urobiť všetko preto, aby odstúpil, alebo bol donútený odstúpiť zo svojho postu, a aby jeho miesto zaujal kompetentný človek, ktorý bude funkciu premiéra SR vykonávať v prospech ľudu tohto štátu.

Karol Dučák

::

Odporúčané:

Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky

Vyšetrí sa niekedy najväčšia rabovačka v dejinách Slovenska?

Fiktívna dedina Igora Matoviča Potemkina

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.