 |
| Vlado Gregor |
Sme ako jednotlivci hodení do času a miesta,
do časopriestoru, ktorý sme si nezariadili a ktorý od nás nezávisí. A ak chceme
ľudsky žiť a stať sa dobrými ľuďmi, nevyhnutne potrebujeme pomoc. Ako deti sme
úplne závislí od okolia, mamy, otca a blízkych príbuzných, a nič iné nám
neostáva, iba s vďakou a bez uvedomelého porozumenia prijímať to, čo sa s nami
deje.
Smerom k dospelosti sa meníme a vytvárame si
svoje vlastné hodnoty, o ktorých nepochybujeme, resp. nechceme pochybovať. Ale
z tejto istej, možno aj nezavinenej príčiny začíname viac alebo menej
uctievať samých seba a sami chceme, aspoň do nejakej miery, rozhodovať o tom,
čo je dobré a zlé pre nás a čo je dobré a zlé pre druhých. Všeličo skúšame,
trápime sa a až ku koncu života a pri ubúdaní svojich možností a schopností
prichádzame na hĺbku slov Ježiša Krista, že ak nebudeme ako deti, nevojdeme do
kráľovstva nebeského.
Na jednej strane sa toho obávam a na druhej
strane som rád, že to platí na všetky naše ľudské vynálezy, poriadky a
inštitúcie. Ak by to tak nebolo, tak by sme sa museli stať otrokmi niečoho – a
niečo by sa nevyhnutne stalo našou modlou. Práve uvedomenie si svojich
obmedzení a ubúdajúcich síl nás v konečnom dôsledku oslobodzuje.
Živý Ježiš nás potešuje, hovoriac, že poznáme
pravdu a pravda nás vyslobodí, ale zároveň nám nedáva falošnú útechu, že to
pôjde rýchlo, zrazu a bez prežívania trápení a sklamaní, bez pochopenia toho,
akí sme, alebo nakoniec budeme: slabí a nedokonalí.
Toto všetko sa vzťahuje nielen na nás, nielen
na našich blízkych, ale aj na ľudské spoločenstvo ako celok. Stále lepšie to
pozorujeme a vidíme a vďaka tomu veríme, že nielen my, ale aj ľudské
spoločenstvo cestou mnohých zákrut, omylov a trápení smeruje ku konečnej
záchrane a spáse.
Božie kráľovstvo sa naozaj priblížilo a
približuje, preto sa neustále a bez prerušenia kajajme a verme evanjeliu!
Vlado Gregor
::
Rozhovory s autorom:
„Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“
OdpovedaťOdstrániť(1 Kor 13, 12–13)