Hľadanie východiska

ZÁPISNÍK (27–28/2020)

Prezident Ivan Gašparovič poskytol rozhovor Slovenským národným novinám (č. 26/2020). Bývalý prezident sa vyjadril aj k téme kresťanskej politickej reprezentácie:

„Podľa môjho názoru na Slovensku dnes neexistuje nijaká relevantná kresťanská politická strana, nie je ňou ani KDH. Súčasné politické subjekty nie sú budované na základe kresťanstva, ale ho akceptujú skôr z hľadiska politického ako ideologického. To, že niekoľko takých politických strán medzi sebou podpísalo tzv. pakt o neútočení, bojovali v podstate o rovnakého kresťanského voliča, ktorý pochopil, že im nejde ani tak o kresťanskú morálku, ale o ich podporu. To sa im stalo nakoniec osudným. Aj sám kresťanský volič si to uvedomil.“

::

Teodor Križka v úvodníku najnovšieho čísla Kultúry (13/2020) ide viac do hĺbky. Konštatuje, že kresťanskí konzervatívci sa ocitli vo fáze kapitulácie, keď sa už otvorene do čela tzv. konzervatívcov prebíjajú liberáli:

„Liberalizmus sa na Slovensku šíri rýchlejšie ako koronavírus. Umožňuje to koncept života, ktorý sa propaguje zo všetkých mediálnych kanálov, kult tzv. renesančného človeka, ktorého kostru tvorí hedonistický prístup ku všetkému, i k samému sebe. Konzumuj, ochutnávaj, užívaj si, žiješ iba raz.“

Šéfredaktor Kultúry ďalej upozorňuje na to, že hlavným cieľom striedania rozličných módnych vĺn, ktorého sme svedkami, je prerušovanie kontinuity, čím dochádza k popieraniu základov, na ktorých vyrástla naša civilizácia:

„To všetko sa začalo rozkladom šľachty, náboženským rozkolom v Európe, vzburou proti katolíckej monarchii a Cirkvi. To priviedlo Európu na prah dvoch svetových vojen, k boľševickej revolúcii v Rusku, k vojne jednej formy socializmu s druhou, zjednodušene k zápasu kozmopolitného trockizmu s imperiálnym stalinizmom.“

Teodor Križka uzatvára:

„Vstupujeme do novej fázy tejto vojny, ktorá nie je vojnou nášho národa. Je naivné sa nazdávať, že sa v nej dá vyhrať na jednej zo strán frontu. Tobôž v takej zjednodušenej podobe, akú nám denne predostiera propaganda.“

::

Kde je východisko? Dajme slovo pravoslávnemu teológovi Jánovi Husárovi – z rozhovoru publikovaného v Slovenských národných novinách č. 27/2020:

„V dnešnom svete musí byť kresťanstvo alternatívou pre svet, nie súčasť sveta, potom by bolo zbytočné. Ak by svet a kresťanstvo ponúkali človeku to isté, kresťanstvo by nemalo zmysel. Preto sa ja osobne veľmi skepticky pozerám na preberanie svetských prvkov do kresťanstva (sekularizácia), pretože čím viac bude Cirkev utekať k svetu, tým viac bude svet utekať od Cirkvi. Kresťanstvo má človeku ponúknuť iný pohľad na svet, bytie, aj zmysel života. Perspektíva večnosti v Božom kráľovstve, ktorú ponúka, to je výnimočnosť a jedinečnosť kresťanstva.“

::

Jedine kresťanstvo môže obnoviť oslabenú Európu, pretože ono bolo kedysi do nej zaštepené, aby ju zušľachtilo a spravilo opravdivo ľudskou, duchovne a kultúrne vyspelou. Kresťanstvo plní funkciu štepu i kvasu a rovnako tak, v súlade s biblickým podobenstvom, funkciu soli. Kardinál Sarah oprávnene hovorí, že kresťania majú byť soľou, nie cukrom zeme. Znamená to, že majú v sebe pestovať čnosť sily, ktorá umožňuje čeliť telesným a duchovným nebezpečenstvám: „Často sa odvolávame na láskavosť a zhovievavosť, a tak oslabujeme skutočnú kresťanskú silu... Kresťania si musia osvojiť krásnu čnosť sily, ktorá sa vhodne snúbi s vľúdnosťou. Musia si uvedomiť, že pre svet vždy budú znamením protirečenia“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami).

Recenzia spomenutej knihy kardinála Saraha: Sme povolaní k neochvejnosti.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (26/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!