|
Vlado Gregor |
Staré rímske porekadlo nás učí, že „senes bis
pueri“, teda „starci sú dvojnásobní chlapci“. Ako deti rastieme a vnímame, ako
nám pribúdajú sily, možnosti a schopnosti, a je to radostný proces. Smutné
pritom je, že často nám ubúda zo zmyslu pre realitu, dobrotu a sebakritiku.
Procesy v prírode, ktorá si natoľko
neuvedomuje sama seba, sú iste plné trápenia a bolesti a isteže je pravda, že
sa máme dobre aj vďaka utrpeniu domácich zvierat a rastlín, ktoré sú ešte
bezbrannejšie ako najúbohejšie zvieratko. Ak by sa aj ten najposlednejší člen
životného reťazca voči nám vzbúril, malo by to pre ľudí fatálne následky. (O
vzbure rastlín je horor Deň trifidov, o vzbure zvierat ešte známejší horor
Vtáci.)
Najpozoruhodnejšie na našom vedomí je to, že
sa dokážeme búriť aj voči sebe samému a sebe samým dokážeme robiť zle – často
aj tým, že krivdíme druhým, povyšujeme sa nad nich a za každú cenu ich chceme
prekonať, ponížiť, alebo aspoň ohromiť naším väčším a dokonalejším
výkonom. Preto asi najviac by sme mali byť vďační v prípade, keď do konca
života plasticky a konkrétne pochopíme, že naším cieľom nie je úspech, ale
veselosť, čisté svedomie a radosť zo života.
To všetko je naozaj možné aj pri veľkej
bolesti a utrpení, a to je podstata toho, čomu nás učí Kristus. Je smutné,
že aj mnohí tí, ktorí sa považujú za jeho nasledovníkov, ako aj spoločenstvá,
ktoré vytvárajú, to nechápu a ich cieľom je veľmi často celkom určitá
dominancia a snaha o výnimočnosť na úkor druhých.
Nech je pochválený Boh, ktorý nám cez Krista a
Svätého Ducha, ktorý medzi nami konkrétne účinkuje, dáva pochopiť náš vlastný,
celkom osobný a hlavne dobrý zmysel života!
DEO GRATIAS! BOHU VĎAKA!
Vlado Gregor
::
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte,
vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Starnutie je vlastne dar, milosť – darovaný čas, možnosť zrenia, nápravy, zmúdrenia, odpustenia...
OdpovedaťOdstrániťFinis coronat opus. Alebo inak: koniec dobrý, všetko dobré.