O revolučnom liberalizme

ZÁPISNÍK (30–31/2020)

Revolučný liberalizmus so svojimi predstavami o novej spoločnosti nebude mať dlhé trvanie, lebo stojí na zlom základe, kým však stratí silu, môže spôsobiť veľkú škodu a mnoho ľudského nešťastia – psychické problémy, neurózy a depresie, pokazené vzťahy, neusporiadané rodiny, rozbité manželstvá; mnohé z toho nadobudlo obludné rozmery už dnes. Brojenie proti prirodzenosti nie je pokrokom. Kadejaké sociálne experimenty, motivované snahou nahradiť kresťanstvo sekulárnym humanizmom, človeka práveže strhávajú na nižšiu úroveň, obliekajú ho do zvieracej kože a robia z neho bytosť bez duchovnej viery, lásky a nádeje.

Jedným z prejavov falošného pokroku je rodová (genderová) ideológia, ktorá zákerne zneužíva agendu ľudských práv v boji proti rodine. Kardinál Sarah podotýka, že v samom základe tejto ideológie je prítomné klamstvo, súvisiace  s popieraním „prirodzenej duality človeka ako muža a ženy“.

Aktivisti genderizmu útočia proti etablovanému sociálnemu poriadku, chcú ho deštruovať. Ide im zjavne o vybudovanie akéhosi nového sveta, a to na ruinách kresťanskej civilizácie. Človek má poprieť vlastnú prirodzenosť a nanovo vytvoriť sám seba, aby sa stal slobodným...

Je zjavné, že takáto koncepcia je v rozpore s biblickým učením. Žiaľ, v západnom svete sa stala politickou normou a dokonca prostriedkom nátlaku aj v medzinárodnom meradle: „Vidíme, že ideológia rodovej rovnosti sa stala zvrátenou podmienkou na schvaľovanie rozvojových programov a nadväzovanie spolupráce“ (Robert Sarah: Boh alebo nič).

Genderová ideológia žiada pretrhnutie všetkých tradičných väzieb, ignoruje biologické danosti, doslova popiera realitu – o to zarážajúcejšie je, že sa dostala do programu parlamentov, vlád a ministerstiev vo viacerých štátoch. Kardinál Sarah dodáva: „Ak budeme považovať rod len za sociálnu a kultúrnu konštrukciu, dostaneme sa tým k spochybneniu reprodukcie ľudstva od svojich počiatkov. Je vylúčené, aby sme mohli brať vážne takýto výstredný názor“ (Robert Sarah: Boh alebo nič). Žiaľ, hlásatelia svetského pokroku to myslia so svojimi výstrednosťami vážne a inak zmýšľajúcich všemožne potláčajú, snažiac sa ich dostať na okraj spoločnosti.

Pokrivené predstavy o pokroku majú pôvod v liberalizme, ktorý je výrazom vzbury proti Božiemu poriadku. Takýto liberalizmus zneužíva pojem slobody a myšlienku pokroku vtesnáva do materialistického rámca, akoby záležalo len na hmotnom zabezpečení či technickej vyspelosti. Ale sloboda bez zodpovednosti, pohyb bez orientácie, hmotárske vidiny či heslá o svetlých zajtrajškoch, to nie sú znaky zdravého vývoja. Dobré perspektívy má niečo iné. Pokrok v pravom zmysle slova sa rodí vo vnútri, v duchu a pravde, teda v duchovnej sfére. Nijaké politické koncepcie, budovateľské plány ani demokratické procedúry nezaručia plnohodnotný život, na to je nevyhnutná náboženská obroda, spojená s kultúrou modlitby, práce a štúdia, s kultúrou výchovy a rešpektu voči tomu, čo je vyššie a nadčasové.

::

Recenzia knihy Boh alebo nič: Boh alebo nič, svetlo alebo tma

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (29/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!